Connect with us

Vaše PNky

Vianočný koncert v Dome umenia v Piešťanoch

Published

on

Už niekoľko dní ba aj týždňov oznamovali po meste plagáty, že sa bude konať veľmi hodnotný Vianočný koncert s našou opernou hviezdou Miroslavom Dvorským. Kto sa poponáhľal, mohol si ešte v novembri zakúpiť vstupenku za 15 eur. Od 1. decembra si už záujemca musel priplatiť, a síce lístok ho už vyšiel na 19 eur. Ale podľa internetových informácií rovnaký koncert s rovnakým obsahom v Bratislave začiatkom decembra v Redute mal stáť 45 až 107 eur! Ale v Piešťanoch je kdekto sústavne s kadečím nespokojný, čo dopĺňa neustálym frflaním a kritizovaním.

dvorsky

Keď som mojej známej oznámila, že nejdem v utorok 9.12.2014 večer do kostola, ako ona chodí pravidelne každý večer a že ja idem na koncert Miroslava Dvorského, ona na mňa: „Jaj, toľké peniaze, ja by som na to nedala. Mne stačí, keď si to zapnem v televízii.“ Mne nestačí. Ja viem, že niekto musí obracať každé euro v ruke, aj dôchodky sú nízke. No nemôžeme živiť iba telo, aj duša potrebuje svoju potravu. To si uvedomil aj pán Ing.Richard Kopún, ktorý má na starosti postihnutých zamestnancov vo svojej chránenej dielni. Jeho zamestnanci majú možno aj menší mesačný príjem, ako už spomínaná moja známa. No zamestnanci chránenej dielne boli na koncerte zadarmo. Pán Ing.Kopún im zaplatil vstupenky zo sociálneho fondu, lebo mnohí, čo sedeli v utorok v Dome umenia a prežívali čarovnú atmosféru krásnej hudby, by sa nikdy z vlastnej iniciatívy na takéto podujatie ani nedostali. Niektorí z finančných dôvodov, druhí preto, že nie sú priamo z Piešťan, alebo nemajú ani také vzdelanie, aby ich samých oslovil koncert vážnej hudby. Iniciatíva starostlivosti pána Ing.Kopúna o postihnutých zamestnancov v chránenej dielni je veľmi veľká a myslím, že ani samými zamestnancami nie vždy dosť docenená. Veď asi nikto z Piešťancov netuší, že členovia chránenej dielne nielen pracujú podľa svojich možností a schopností, ale že sám ich vedúci sa stará o ich kultúrny a spoločenský život. Zamestnanci mali možnosť najmenej dvakrát absolvovať zdarma nie lacný výlet loďou do Viedne z Bratislavy a späť. Každé Vianoce čaká zamestnancov slávnostný obed v prepychových priestoroch našich kúpeľov. O všetkom a ešte o iných podujatiach je možné sa presvedčiť na webovej stránke chránenej dielne.

A teraz k samotnému podujatiu. Kedysi ako žiaci sme chodievali na koncerty vážnej hudby, a tie sa volali: výchovné koncerty. Takto nás pedagógovia vychovávali, ako sa máme na na takých podujatiach kultúrne správať. Niečo podobné som prežívala aj teraz. To nie je televízor, ktorý si zapnem ešte aj s miskou arašidov a ľahnem si pohodlne na gauč a bavte ma! A celý deň sa venujem všetkému možnému. Predstavenie človek prežíva už pohľadom na plagát: pôjdem, nepôjdem, budem mať na to? Ale veď na takéto niečo sa nechodí denne, ani mesačne. Je to slávnosť, ako sa hovorí na výročité sviatky. Už aj kúpa vstupenky je udalosť, lebo som sa ocenila, že si niečo také slávnostné a nevšedné zaslúžim. No deň koncertu? Ten je už skoro od rána slávnostný. Ako sa prichystám, čo si zoberiem na seba, ako tam pôjdem. Potom sa človek stretne s mnohými známymi, čo sa už s nimi dávno nevidel. Je to také rodinné, keď človek žije celý život v jednom meste. Možnosť vymeniť si dojmy, zážitky o predstavení, jednoducho rozprávať sa s ľuďmi o umení, nielen večne o tom, čo bolo v televízii, čo pečieme na Vianoce, že sú zas vysoké ceny… O toto všetko je televízny a iba televízny divák ukrátený. A keď človeku život priniesol možnosti si aj vlastnými rukami „siahnuť“ na tú hudbu, lebo sám chodil aspoň do hudobnej školy, musel sa trápiť s husličkami, či klavírom, zakiaľ spolužiaci sa mohli venovať hocičomu a nie nudným cvičeniam na nástroji, tak takýto poslucháč vie prežiť koncert celým telom a hlavne dušou.

Pán Dvorský splnil absolútne všetky očakávania, ako aj hosť večera-sopránistka Andrea Vizvári, či umenie Speváckeho zboru Lúčnice pod vedením zbormajsterky Eleny Matušovej. A predovšetkým sme si mohli vychutnať umenie a výkony Slovenského národného symfonického orchestra, ktorý dirigoval úžasný dirigent Martin Leginus. V prvej polovici sme sa mohli započúvať do skladieb zvučných mien skladateľov vážnej hudby, ako sú G. Rossini, G. Verdi. R. Leoncavallo, G. Donizetti, B. Smetana a A. Dvořák. Po prestávke zneli vianočné piesne, zbory a tradičné svetové a slovenské koledy, autormi ktorých boli L. Anderson, J.F. Wade, J.S. Bach/Ch. Gounod, A. Adam, C. Franck a W.A. Mozart.
Na záver vďaka neutíchajúcemu potlesku sme si vypočuli a aj spoločne ako v kostole, zaspievali Tichú noc. Účinkujúci umelci sa ešte trikrát museli vracať a pokloniť sa vďačnému a nadšenému publiku.
Odchádzali sme z Domu umenia ozaj so silnými dojmami, zážitkami a duševným obohatením z prekrásnej predvianočnej atmosféry. Prekvapením bolo, že tam nebol nikto z médií, ani z Televízie Karpaty, ani z Piešťanského týždňa, čo by si takýto koncert pozornosť našich médií bol určite zaslúžil.

Viera Špániková

REKLAMA

Plesen_banner w

Continue Reading

Koktail

V SOŠ Rakovice otvorili dvere pre verejnosť

Published

on

By

Brány Strednej odbornej školy Rakovice sa v dňoch 18.-20. októbra otvorili pre žiakov základných škôl, rodičov a priateľov školy a všetkých, ktorí mali záujem oboznámiť sa s možnosťami štúdia a zažiť pohodovú atmosféru v tejto škole.


Počas Dní otvorených dverí sa návštevníkom venovali žiaci odboru manažment regionálneho cestovného ruchu, ktorí im ukázali školské triedy, pracoviská odborného výcviku, internát aj starobylú sýpku. Obdivovať mohli jesennú výzdobu, ktorá je každý rok originálna a tvoria ju žiaci odborov viazač – aranžér kvetín a floristika. Vystavené aranžérske výrobky – smútočnú väzbu si mohli návštevníci aj zakúpiť a ak mali záujem, pod odborným dohľadom si uviazali malú kytičku. Neobyčajná bola výstava erbov obcí Mikroregiónu nad Holeškou, na ktoré aranžéri použili len prírodné materiály, ako napríklad kukuricu, mak, ryžu, sušenú mletú papriku a ďalšie.

Atraktívnym objektom je starobylá sýpka postavená v 19. storočí, ktorú žiaci upravili na múzeum historických poľnohospodáskych strojov a náradia a predmetov do domácnosti, ktoré používali naši predkovia. Hostí sem lákala vôňa čerstvých palaciniek a čaju, ktoré sa tu podávali.

Ďalšia možnosť teplého občerstvenia bola v slávnostne vyzdobenej školskej jedálni, kde žiaci odboru manažment regionálneho cestovného ruchu Natália Jankechová, Jaroslava Talianová, Natália Teličiaková a Jaroslav Samohýl pripravovali talianske gnocchi s rajčinovým ragú, polpety – placky z mletého mäsa so šalátom Coleslaw a lievance s ovsenými vločkami s tvarohovou penou a jablkovým čatní pod vedením profesionálneho kuchára Mária Ivanoviča, ktorý pôsobí ako šéfkuchár vo Viedni. Asistovali mu aj počas gastronomickej show, kde návštevníkom predviedol prípravu náročnejšieho jedla. Hostia si mohli tiež pochutnať na ovocných dezertoch, ktoré priniesli do súťaže gazdinky z okolia. Tradičné remeslá predstavili košikár p. Zeman z Durcech doliny a p. Kozáková z Rakovíc, ktorá piekla voňavé oblátky.


Inšpiratívne ukážky nových trendov vo floristike predviedol majster odborného výcviku v SOŠ Rakovice Ing. Patrik Komár počas floristickej show. Návštevníci mali možnosť sledovať, ako vyzdobil svietnik, dekoračnú nádobu do interiéru aj netradičnú kyticu.
Žiaci prezentovali svoje zahraničné aktivity na stážach, ktorých sa zúčastnili prostredníctvom projektov Erasmus+, úspešní absolventi sa pochválili prezentáciou letnej animačnej praxe v Turecku a Grécku, kde pracovali pre cestovné kancelárie Satur a Fifo.
Pre mladých vedcov boli pripravené ukážky experimentálnej práce vo výučbe biológie. Kto mal chuť, mohol si vyskúšať nový šport discgolf, pre ktorý sú v školskom parku ideálne podmienky.


Dni otvorených dverí sú nielen prehliadkou zručnosti a vedomostí žiakov, ale majú možnosť prezentovať svoje záľuby, ktorým sa venujú vo voľnom čase. Predviedli sa skvelí hudobníci, speváci aj recitátor.

Aj v tomto roku žiaci a pedagógovia pripravili pre návštevníkov bohatý program a na svoje si prišli tí, ktorí obdivujú krásu prírody a kvetín, gurmáni, aj tí , ktorí sa chceli zabaviť či poučiť. SOŠ Rakovice sa týmto podujatím zapojila do 3. ročníka Európskeho týždňa odborných zručností, ktorý organizuje Európska komisia a do ktorého sa zapájajú všetky členské štáty EÚ.

Z. Bučková

Continue Reading

Novinky

Plávanie: Plavci PPK úspešní na dlhých tratiach

Published

on

By

S novým školským rokom vstúpili pretekárski plavci na Slovensku do zimnej plaveckej sezóny 2018/2019 a hneď druhý septembrový víkend bojovali mladší žiaci zo západného Slovenska v 25-metrovom bazéne v Trenčíne o medaily v 3. kole FPD Slovenského pohára žiakov. Pretekov sa zúčastnilo celkom 33 klubov, medzi nimi aj Piešťanský plavecký klub (PPK).

Podujatia sa zaň zúčastnili Luis DZURO (2009), Filip HORVÁTH (2007), Alexandra BAJUSOVÁ (2008), Chiara BISCONTINI (2009), Daniela BREŽNÁ (2008), Nikoleta CHALÁSOVÁ (2008), Linda HORŇÁKOVÁ  (2008), Pavlína LEHUTOVÁ (2009), Sára MIKULÁŠOVÁ (2009) a Barbora PAVLÍKOVÁ (2010). Malým plavcom gratulujeme a želáme veľa úspechov v ďalších pretekoch.

V sobotu 29. 9. 2018 bol 25-metrový bazén v Považskej Bystrici dejiskom Jesenných majstrovstiev ZSO (západoslovenského okruhu) v plávaní na dlhých tratiach: 400m, 800m, 1500 voľný spôsob. Sily si zmerali plavci zo 14-tich západoslovenských klubov. Za PPK plávali Juraj Soldán (2002), ktorý si na 400m a 800m vyplával 2 strieborné medaily, Viktor Malík (2002), Matej Držík (2003) a Lukáš Kunic (2004), ktorý získal na 400m a 800m 2 zlaté medaily. Tomáš Jakubček (2005) získal bronz na 400m, Jakub Soldán (2005) si vyplával bronz na 400m a striebro na 800m.

Hodnotné výkony podali aj dievčatá. Lucia Džíková (2003) získala striebro na 800m, Lea Chromiaková (2006) 2 zlaté medaily na 400m a 800m, Patrícia Lehutová (2006) získala bronz na 400m a striebro na 800m, Lenka Bílená (2007), Elisa Biscontini (2007), Eliška Drahovská (2007), Barbora Otrubová (2007) a Daniela Studená (2007), ktorá získala zlato na 400m.

-ich-

Continue Reading

Novinky

River Plate spomínali na spoluhráča

Published

on

By

V sobotu 29. septembra 2018 sa uskutočnilo stretnutie bývalých hráčov River Plate pri príležitosti 5.výročia spomienky na nášho spoluhráča a dobrého kamaráta Dana Románka, ktorý nás opustil po krátkej, ťažkej chorobe v júli 2013.

Zraz sme mali o 14.00 u Dina. Po krátkom zvítaní a privítacom štamperlíku sme sa presunuli na neďaleké ihrisko hotela nachádzajúceho sa v blízkosti. Brankári si vybrali nasledovné mužstvá. Za výber brankára Cuca Mayera hrali Vlado Mondok, Jaro Žitňanský, Jožo Benko, Jano Putek a Ľuboš Borovský. Výber brankára Ivana Románka tvorili hráči Ivan Beitl, Marek Borovský, Dado , Ivana Románeková a Béla. Druhý polčas si chvíľu zachytal za oba výbery aj Peter Chnapko. Rozhodcom zápasu bol Mikino Mikuda. Zápas sa skončil po tuhom boji víťazstvom výberu Cuca Mayera 7:5, keď sa o góly podelili Jaro Žitňanský 4, Jožo Benko 2, Jano Putek, za súpera skórovali Ivan Beitl 3, Marek Borovský a Dado … Druhý polčas si chvíľu zapískal aj Cuco Mayer, ktorý pre pasivitu oboch mužstiev zápas prerušil a nariadil slivovicové občerstvenie.

Po zápase sme sa vrátili späť k Dinovi, kde nás už čakal chutný guľáš, pivečko a miestami aj slivovička, ktorú nám z futbalových nebies poslal Danči Románek. Túto fľašku výbornej slivovice dal Dano svojmu bratovi Ivanovi ešte v dobe, keď žil a ten ju teraz priniesol pri príležitosti oslavy svojich 50-ich narodenín. Pri spomienke na Dana nám vyhŕkla aj nejaká tá slzička, ale ako sa vraví, sú slzy, za ktoré sa žiadny poriadny chlap hanbiť nemusí.

Na všetko, čo sme s River Plate zažili sme spomínali do neskorých večerných hodín. Titulu sme sa síce nikdy za svojho pôsobenia v mestskej lige nedočkali, na mužstvá ako HSV, Sporting, Manchester, či FKF sme v dobách ich najväčšej slávy jednoducho nemali. No boli sme kolektív, na ktorý sa nezabúda. Od založenia klubu River Plate ubehlo už 38 rokov. Manažér Cuco vtedy nepotreboval žiadny mobil, žiadnu sociálnu sieť a dobre vedel, že na každý zápas mu tam príde 10-15 ľudí, aj keď sa hralo na jeseň už od 7.30 a často bývala riadna „kosa“. Košaté stromy na Lide, či Maccabei boli tými najvyhrievanejšími šatňami, aké sme si len mohli predstaviť. Tie časy už vrátiť nemôžeme, ale spomienky ostanú v našich hlavách naveky.

František „Cuco“ Mayer

Continue Reading

Reklama

Populárne články