Connect with us

Vaše PNky

Je to v rukách Božích! Božská hra

Published

on

Druhý májový piatok navštívil Piešťany Dr. Prashant Kakoday z Cambridge, pôvodne chirurg a neskôr expert na duševné zdravie. Svoje výsledky výskumov úspešne prezentoval aj v Svetovej zdravotníckej organizácii (World Health Org.). Počas víkendového seminára sme sa dozvedeli veľa zaujímavých poznatkov o sebe. Avšak nestačí iba vypočuť si nové poznatky vo vedách o vedomí. Chce to postupne zakúšať stav „nového vedomia“ bez rušivých emócii, stavu podráždenosti, nepokoja, prestať sa identifikovať s rolou na javisku života, s prežívajúcou drámou, či komédiou. Chce to identifikovať sa s dušou – pozorovateľom, bábkarom, nie s bábkou v maske.
DSCF2586

REKLAMA

bio dia web baner 300x300 apr15
Keďže tieto dni žijeme hokejom, veľa príkladov o falošnej identite sme pochopili pri identifikovaní sa s rolou fanúšika, ktorý takmer skolaboval v niektorých zápasoch svojho mužstva. Veď, aké to má následky, ak sa napríkla útočník tretej pätky identifikuje s rolou špičkového strelca a čím viac zabúda „kto vlastne v skutočnosti je“, tým kŕčovitejšie korčuľuje, strieľa, a nechce to padať do brány. Najmä ak je citlivý a vníma stovky, tisícky v hľadisku a za obrazovkami TV, ktorí od neho čakajú gól. A nedovolia mu odhodiť masku a byť sám sebou. Naopak.

Každý radí, daj dušu na ľad. Ale duša nie je „hokejista na MS 2015 v Česku“. Byť slovenským hokejistom – reprezentantom je rola, ako rola Agenta 007. A čo sa stane, ak si získame odstup od svojej roly a stratíme falošnú identitu? Dostaneme sa „za rolu“. A na klzisku – javisku už netrapošíme s maskou, ale jasne chápeme, že je to v rukách Božích.

Je to o šťastene, prikloniť sa k duši, ak ste nábožensky založený – k Bohu. Je to o pokoji a radosti z návratu domov. Veď každý z nás je v dráme hosťom. A keď spadne opona, ide domov. Nie iba na adresu fyzickej bytosti. Rozlišuje nový stav vedomia – stav spokojnosti a stmelenia, spätosti, jemnej lásky. Bez tragédie, či kŕčovitosti.
Počas Prashantovho interaktívneho programu sme pravidelne na minútu stíchli, azda každú hodinu. Lebo sa nedá dosiahnuť pravá identita čítaním týchto riadkov, počúvaním, autosugesciou, len vhľadom, sebapoznávaním, okamžitým rozhodnutím nerýpať sa v dráme, zmeniť identitu a utíšením. Ráno sme meditovali dlhšie, pol hodinu. Postupne sme si odovzdali svoje skúsenosti s odhadzovaním masky. A zistili sme, že sme bez masky radostní.

A tak nakoniec poučný príbeh:

Premiérka Veľkej Británie v predvolebnej kampani navštívila nemocnicu. Prešla všetkými oddeleniami a prišla aj na psychiatrické oddelenie. Pacienti tam už boli zoradení v rade a prvý držal kyticu. Premiérka sa predstavila “ som Margaret Thatcherová, premiérka Veľkej Británie a prišla som vás navštíviť.“ A pacient s kyticou ju podáva tejto dáme so slovami“ Ste tu na správnom mieste, oni vás z toho vyliečia“.

Šťastie. Ide o vzájomnú spätosť,  synchronizáciu, koincidencie – šťastné, či dobré súvislosti, ktoré sa udejú na ľade, aj mimo. Túto vetu každý z nás zakúša na vlastnej koži, ale málokto chápe, o čo tu ide. Je to vyššia hra, nazývaná od staroveku v Indii „líla“(božská hra – komédia“).
Sme herci s maskou roly na javisku. Stačí neidentifikovať sa so svojím príbehom, drámou tu na Zemi, so svojou rolou v tomto príbehu. Aj Harry Potter ide domov z javiska, aj agent 007… aj slovenský hokejový reprezentant z MS 2015 v Česku.

Často počuť, že je to hra nervov. Nezvládli sme to psychicky… Finalista Wimbledonu, ktorý sa dostal až do finále, nedokázal servovať, stuhla mu ruka (psychicky to nezvládol). Silne prežíval „rolu finalistu“ a zabudol, že je duša, herec, nie rola hráča s prekvapujúcim príbehom na Wimbledone.

Ako získať železné nervy? Je to o duševnom zdraví – seba identite s DUŠOU (hercom, ktorý vie, že hrá rolu a pôjde z javiska domov). Aj naši hokejoví reprezentanti sú len „hostia“, odohrajú svoju rolu „papierovo silných, či slabších“ a vrátia sa domov. Tak načo to prežívať dramaticky? A identifikovať sa s maskou herca a príbehom tohto dejstva, či dokonca z drámy v dávnej minulosti?

Na Zemi každý má svoj príbeh, prežíva svoju „lílu“( tragi-komédiu), ale či sa nechá psychicky ubiť svojou rolou, lebo sa tak veľmi veľmi snaží dať gól na scéne, že nakoniec žiaden nie je v stave dať, záleží od jeho bdelosti, stavu vedomia.

Chce to nestratiť svoju pravú identitu herca, a nezamieňať seba za „masku“ – a to záleží len na ňom samom. Na jeho seba uvedomení a múdrosti. A následne na vlastnom rozhodnutí „nebyť maskou, rolou“ a s tým súvisiacou bdelosťou. Nenechať sa požrať „drámou“, držať si odstup aj od situácií, kedy sedím „na koni“ aj od tých, kedy som spadol z koňa, a rival sedí na ňom…Veď všetci sme len hostia na našich javiskách. A pôjdeme domov. Nemyslí sa len ten fyzický domov v Trenčíne, či v Bratislave, Helsinkách. Ale predovšetkým z javiska domov, posun v seba identite. V jadre je to o utíšení, postupne sa naučiť meditovať.

A získať železné nervy. Múdrosť, bdelosť a pochopiť poslanie – vrátiť sa domov.

Nepochybujem, že ak to pochopíme, pozdvihne sa naša energia, akcieschopnosť, bdelosť, odvaha a najmä zakúsime pokoj v duši. A  pochopíme zmysel byť hráčom v božskej komédií, rozpoznáme Veľmoc duše.

Veľa pozdravov od Dr. Prashanta, ktorý nám želá, aby sme zažiarili.

Za organizátorov
Anna Galovičová, Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva

Continue Reading

Koktail

V SOŠ Rakovice otvorili dvere pre verejnosť

Published

on

By

Brány Strednej odbornej školy Rakovice sa v dňoch 18.-20. októbra otvorili pre žiakov základných škôl, rodičov a priateľov školy a všetkých, ktorí mali záujem oboznámiť sa s možnosťami štúdia a zažiť pohodovú atmosféru v tejto škole.


Počas Dní otvorených dverí sa návštevníkom venovali žiaci odboru manažment regionálneho cestovného ruchu, ktorí im ukázali školské triedy, pracoviská odborného výcviku, internát aj starobylú sýpku. Obdivovať mohli jesennú výzdobu, ktorá je každý rok originálna a tvoria ju žiaci odborov viazač – aranžér kvetín a floristika. Vystavené aranžérske výrobky – smútočnú väzbu si mohli návštevníci aj zakúpiť a ak mali záujem, pod odborným dohľadom si uviazali malú kytičku. Neobyčajná bola výstava erbov obcí Mikroregiónu nad Holeškou, na ktoré aranžéri použili len prírodné materiály, ako napríklad kukuricu, mak, ryžu, sušenú mletú papriku a ďalšie.

Atraktívnym objektom je starobylá sýpka postavená v 19. storočí, ktorú žiaci upravili na múzeum historických poľnohospodáskych strojov a náradia a predmetov do domácnosti, ktoré používali naši predkovia. Hostí sem lákala vôňa čerstvých palaciniek a čaju, ktoré sa tu podávali.

Ďalšia možnosť teplého občerstvenia bola v slávnostne vyzdobenej školskej jedálni, kde žiaci odboru manažment regionálneho cestovného ruchu Natália Jankechová, Jaroslava Talianová, Natália Teličiaková a Jaroslav Samohýl pripravovali talianske gnocchi s rajčinovým ragú, polpety – placky z mletého mäsa so šalátom Coleslaw a lievance s ovsenými vločkami s tvarohovou penou a jablkovým čatní pod vedením profesionálneho kuchára Mária Ivanoviča, ktorý pôsobí ako šéfkuchár vo Viedni. Asistovali mu aj počas gastronomickej show, kde návštevníkom predviedol prípravu náročnejšieho jedla. Hostia si mohli tiež pochutnať na ovocných dezertoch, ktoré priniesli do súťaže gazdinky z okolia. Tradičné remeslá predstavili košikár p. Zeman z Durcech doliny a p. Kozáková z Rakovíc, ktorá piekla voňavé oblátky.


Inšpiratívne ukážky nových trendov vo floristike predviedol majster odborného výcviku v SOŠ Rakovice Ing. Patrik Komár počas floristickej show. Návštevníci mali možnosť sledovať, ako vyzdobil svietnik, dekoračnú nádobu do interiéru aj netradičnú kyticu.
Žiaci prezentovali svoje zahraničné aktivity na stážach, ktorých sa zúčastnili prostredníctvom projektov Erasmus+, úspešní absolventi sa pochválili prezentáciou letnej animačnej praxe v Turecku a Grécku, kde pracovali pre cestovné kancelárie Satur a Fifo.
Pre mladých vedcov boli pripravené ukážky experimentálnej práce vo výučbe biológie. Kto mal chuť, mohol si vyskúšať nový šport discgolf, pre ktorý sú v školskom parku ideálne podmienky.


Dni otvorených dverí sú nielen prehliadkou zručnosti a vedomostí žiakov, ale majú možnosť prezentovať svoje záľuby, ktorým sa venujú vo voľnom čase. Predviedli sa skvelí hudobníci, speváci aj recitátor.

Aj v tomto roku žiaci a pedagógovia pripravili pre návštevníkov bohatý program a na svoje si prišli tí, ktorí obdivujú krásu prírody a kvetín, gurmáni, aj tí , ktorí sa chceli zabaviť či poučiť. SOŠ Rakovice sa týmto podujatím zapojila do 3. ročníka Európskeho týždňa odborných zručností, ktorý organizuje Európska komisia a do ktorého sa zapájajú všetky členské štáty EÚ.

Z. Bučková

Continue Reading

Novinky

Plávanie: Plavci PPK úspešní na dlhých tratiach

Published

on

By

S novým školským rokom vstúpili pretekárski plavci na Slovensku do zimnej plaveckej sezóny 2018/2019 a hneď druhý septembrový víkend bojovali mladší žiaci zo západného Slovenska v 25-metrovom bazéne v Trenčíne o medaily v 3. kole FPD Slovenského pohára žiakov. Pretekov sa zúčastnilo celkom 33 klubov, medzi nimi aj Piešťanský plavecký klub (PPK).

Podujatia sa zaň zúčastnili Luis DZURO (2009), Filip HORVÁTH (2007), Alexandra BAJUSOVÁ (2008), Chiara BISCONTINI (2009), Daniela BREŽNÁ (2008), Nikoleta CHALÁSOVÁ (2008), Linda HORŇÁKOVÁ  (2008), Pavlína LEHUTOVÁ (2009), Sára MIKULÁŠOVÁ (2009) a Barbora PAVLÍKOVÁ (2010). Malým plavcom gratulujeme a želáme veľa úspechov v ďalších pretekoch.

V sobotu 29. 9. 2018 bol 25-metrový bazén v Považskej Bystrici dejiskom Jesenných majstrovstiev ZSO (západoslovenského okruhu) v plávaní na dlhých tratiach: 400m, 800m, 1500 voľný spôsob. Sily si zmerali plavci zo 14-tich západoslovenských klubov. Za PPK plávali Juraj Soldán (2002), ktorý si na 400m a 800m vyplával 2 strieborné medaily, Viktor Malík (2002), Matej Držík (2003) a Lukáš Kunic (2004), ktorý získal na 400m a 800m 2 zlaté medaily. Tomáš Jakubček (2005) získal bronz na 400m, Jakub Soldán (2005) si vyplával bronz na 400m a striebro na 800m.

Hodnotné výkony podali aj dievčatá. Lucia Džíková (2003) získala striebro na 800m, Lea Chromiaková (2006) 2 zlaté medaily na 400m a 800m, Patrícia Lehutová (2006) získala bronz na 400m a striebro na 800m, Lenka Bílená (2007), Elisa Biscontini (2007), Eliška Drahovská (2007), Barbora Otrubová (2007) a Daniela Studená (2007), ktorá získala zlato na 400m.

-ich-

Continue Reading

Novinky

River Plate spomínali na spoluhráča

Published

on

By

V sobotu 29. septembra 2018 sa uskutočnilo stretnutie bývalých hráčov River Plate pri príležitosti 5.výročia spomienky na nášho spoluhráča a dobrého kamaráta Dana Románka, ktorý nás opustil po krátkej, ťažkej chorobe v júli 2013.

Zraz sme mali o 14.00 u Dina. Po krátkom zvítaní a privítacom štamperlíku sme sa presunuli na neďaleké ihrisko hotela nachádzajúceho sa v blízkosti. Brankári si vybrali nasledovné mužstvá. Za výber brankára Cuca Mayera hrali Vlado Mondok, Jaro Žitňanský, Jožo Benko, Jano Putek a Ľuboš Borovský. Výber brankára Ivana Románka tvorili hráči Ivan Beitl, Marek Borovský, Dado , Ivana Románeková a Béla. Druhý polčas si chvíľu zachytal za oba výbery aj Peter Chnapko. Rozhodcom zápasu bol Mikino Mikuda. Zápas sa skončil po tuhom boji víťazstvom výberu Cuca Mayera 7:5, keď sa o góly podelili Jaro Žitňanský 4, Jožo Benko 2, Jano Putek, za súpera skórovali Ivan Beitl 3, Marek Borovský a Dado … Druhý polčas si chvíľu zapískal aj Cuco Mayer, ktorý pre pasivitu oboch mužstiev zápas prerušil a nariadil slivovicové občerstvenie.

Po zápase sme sa vrátili späť k Dinovi, kde nás už čakal chutný guľáš, pivečko a miestami aj slivovička, ktorú nám z futbalových nebies poslal Danči Románek. Túto fľašku výbornej slivovice dal Dano svojmu bratovi Ivanovi ešte v dobe, keď žil a ten ju teraz priniesol pri príležitosti oslavy svojich 50-ich narodenín. Pri spomienke na Dana nám vyhŕkla aj nejaká tá slzička, ale ako sa vraví, sú slzy, za ktoré sa žiadny poriadny chlap hanbiť nemusí.

Na všetko, čo sme s River Plate zažili sme spomínali do neskorých večerných hodín. Titulu sme sa síce nikdy za svojho pôsobenia v mestskej lige nedočkali, na mužstvá ako HSV, Sporting, Manchester, či FKF sme v dobách ich najväčšej slávy jednoducho nemali. No boli sme kolektív, na ktorý sa nezabúda. Od založenia klubu River Plate ubehlo už 38 rokov. Manažér Cuco vtedy nepotreboval žiadny mobil, žiadnu sociálnu sieť a dobre vedel, že na každý zápas mu tam príde 10-15 ľudí, aj keď sa hralo na jeseň už od 7.30 a často bývala riadna „kosa“. Košaté stromy na Lide, či Maccabei boli tými najvyhrievanejšími šatňami, aké sme si len mohli predstaviť. Tie časy už vrátiť nemôžeme, ale spomienky ostanú v našich hlavách naveky.

František „Cuco“ Mayer

Continue Reading

Reklama

Populárne články