Hokej: Piešťany vs. Košice pohľadom Rasťa Gavoru

Hokej: Piešťany vs. Košice pohľadom Rasťa Gavoru

31. decembra 2013 Off Od PNky.sk

Čo má človek napísať, aby z toho nešlo stále  sklamanie, ako keď sa štveráte na vysoký alpský štít a pod vrcholom vám niekto pri odpočinku z pasie požičia pod prdel sáčok, aby vám nebola zima a šúúúp ho dole do doliny ako solený výstrel z brokovnice, ktorý tatko púšťa po nápadníkovi svojej dcéry. Celé je to ako opica z cigánskeho striku. Najlepšie z tohto “opileckého” zážitku je leda tak fuk do policajného drégra. V preklade. Po príchode domov sa dá venovať všetkému, lebo nemáte rozum zaneplešený zážitkom z hokeja. Najhoršie na všetkom je to, že sa pomaly nie je ani nad čím rozčuľovať. Čoby sme dali za ten jed, keď sme dostávali s Nitrou góly v posledných minútach, či so Zvolenom v semifinále? Pamätáte? Mohlo to byť 3 – 1 na zápasy. Vtedy nespravodlivosť sama, dnes na hokejovej púšti zážitkov kričíme: ”Kráľovstvo za koňa ! “ Mali by sme si nájsť vinníka, kto za to môže. Navrhujem maskota ”Hárvyho“. Ten tanec pri svetovej kapele Las kečup a skladbe aserehe a ho a ha … to bolo niečo, z čoho by sa aj sovietsky maršál Malinovskyj dal na štrikovanie svetrov. :-)

[singlepic id=50424 w=560 h=375 float=center]
Vyhráme v Poprade 3 – 5 a nechceme sa pri pomyslení na úžasný zážitok, ktorý sľubuje posledný zápas tohto roka dať presvedčiť, že to bude zasa len tohto sezónna toľko krát videná klasika. Tešíme sa zo znovuoživenia formácie Románek – Peško – Haring a nedbáme na internetové kvákanie rokmi vystužených kverulantov, ktorí v každej prehre svojho tímu vidia sťa poslednú kvapku ropy z ostatného vrtu na zemi. Namiesto ich vyplakávania, že Piešťany hrali zasa len to svoje klasické obranné nič, vidíme v poslednom tohtoročnom zápase plný štadión, ako sa v sviatočnom období oddychu a kompletných rodín dočkali v Nitre, či Martine.

Mal to byť sviatok. Na výsledok kašlať. Z koľko prehier sme si minulý rok s pocitom zjedenej prvotriednej dobroty mastili bruchá? Ja si myslím, že až tak sme z toho hokeja a tej prvej panenskej extraligovej sezóny nevytriezveli, aby sme nevedeli oceniť super výkon po prehre s lepším súperom. Malo to byť niečo, kedy mužstvo spraví všetko preto, aby aj sviatočný divák, ktorý prišiel v hojnom počte ostal ako sa píše v básni : “Postoj chvíľa, si krásna, …. oplatí sa mať údivom otvorenú hu… “. Mal to byť boj našich do posledného deka sily v tele. Malo to byť vzrušenie, po ktorom sa do pol piatej doma prehadzujete v posteli a premietate si v hlave sťa by na plátne tie krásne zahodené a nechutne slastne premenené šance. Malo. Pretože toto bol ten správny čas.

[singlepic id=50444 w=560 h=373 float=center]

Ale to by na ľade nesmel hrať jeden útok, plus jeden hráč. Sila ofenzívy ostatku tímu pôsobila niečo na spôsob unaveného razítkovača slepačích vajíčok. Gól na 1 – 1 vyrobil štvrtý útok. Dobre, je to tak. Neurobili v obrannej hre to, čo mali. Možno, že to bol zlom v zápase. Málokomu pomôže dostať gól pár sekúnd pred koncom tretiny. Namiesto prišpendlenia Košičana na mantinel ho naši pošťuchovaním dostali do pozície, že pri prvej otočke sa brániaceho hráča zbaví ako Speedy Gonzáles kocúra prenasledovateľa. Lenže faktom ostáva, že jedine Peškov útok znesie v tomto stretnutí z našej strany aké-také kvalitatívne hodnotenia.
Krivdím snáď ostatným? Hrali sme a bojovali, len to nešlo? Podali sme výkon, za ktorý by sa odchodivšia áčková tribúna ignorujúca ďakovačku mala hanbiť ? Odchádzali hráči z pľacu len po pamäti do kabíny nevidiac od vyčerpania sprchu a viedli ich len korčule ktoré má každý z nich po zápase nastavené na zotrvačník, pretože už nevládzu od výkonu ani krok spraviť ? Či nás zlomila len premotivovanosť vytiahnuť sa na favorita favoritov? Chceli chalani tak veľmi, že tá neschopnosť prekonať hosťujúceho gólmana spôsobí už po desiatich minútach zlom v nasadení a vo všetkom, čo hokejový zápas tvorí? Neviem, či som zas len ja niečím zaslepený, ale ten strach zo súpera bol po polovici tretiny z našich tak viditeľný, že to zákonite ani inak dopadnúť nemohlo. Pričom, ak sme začali hrať do tela, technicky veľmi zdatní hostia veľmi často chybovali. Lenže toto chýbalo od polovice prvej, do konca druhej tretiny. Či sa zasa mýlim ? Košice mali od 10 do 40 min. na ľade toľko miesta, že sa na ňom mohli pohybovať, ako dvaja králi súperiaci medzi sebou na povyhadzovanej šachovnici. Za tretinu sa nedostaneme viac ako k siedmim strelám !!!
Nie je veru sa ani nad čím rozčuľovať. Jedine akurát tak zas a znova nad rozhodcami. Ale to má rovnaký význam, ako antarktickým tučniakom predávať ľad. V prvej tretine síce z času na čas kypela žlč, hlavne po faule na Drgoňa, keď mu skoro nohy hokejkou zauzlil Spilár. Ale kto by sa mohol hnevať na rozhodcu, ktorý ani nevie, kde si má vylúčený hráč vlastne sadnúť? Ukazuje doprava, myslí doľava. Zhrniem to. Na tento chlebík sa rady nestoja.

[singlepic id=50437 w=560 h=373 float=center]
Hneď prvé striedanie štvrtý útok pretavil do gólu. Veľmi si prajem, aby neplatilo to české : ”První vyhrání, z kapsy vyhání“. Peškov útok sa rozbehol v Poprade fantasticky. Nová metla dobre metie. Rovnako Matej Hamrák. Klopkám čo to ide, prekrižujem prsty. Malíček sa dotkol palca. Bozkávam si lakeť. To by hádam malo stačiť nato, aby sa chlapcom trvale darilo. Tretia minúta. Perfektná prihrávka na stred pásma, Marek Biro preberie puk, strela švihom, je tam… 1 – 0. Krásne. Pod brvno, prekvapivo, dostatočne tvrdo a hlavne presne. Štadión žije. Prejde minútka, Samir v čistej šanci. Puk od Chyla Riečický púšťa, Saliji pár centimetrov od druhého úspechu. Do desiatej minúty vyrovnaná hra s rovnakým nasadením oboch mužstiev. Bohužiaľ však s potencionálnym rastom výborne technicky hrajúcich Košíc a s našim postupným prechodom do nepresnej agónie. Koncom tretiny si Marcinko urobí v pravom rohu miesto a nechytateľne zavesí … 1 – 1.

Začiatok druhej tretiny rozhoduje o výsledku stretnutia. Po buly v strede sa vytrvalo hrá až do puku v našej sieti. Hrnka z otočky… 1 – 2. Neskôr príchodivší sa čudujú, čože to zabudnutí v bufete nestihli a už sa puk trepoce v našej sieti po tretí raz… Marcinko 1 – 3. Koncom tretiny hráme štyri minúty presilovku. Nejde to. Nejde a nejde.
V 46. minúte naši po prvý krát v prečíslení. Prihrávka od Holoviča je ale ťažko spracovateľná, letí vzduchom. Vaško míňa, ďalšia nevyužitá možnosť. jedna z mála. Efektivita na bode mrazu. Začiatkom 52. minúty Košice dávajú na 1 – 4 a je rozhodnuté. Na konci zaujala už len lahôdka od Spilára, ktorý prekorčuľovaním troch štvrtín ľadovej plochy roztlieska aj mnoho Piešťancov.
S prianím pevného zdravia v novom roku, aby bol plný osobných úspechov nás všetkých, vás pozývam 3. januára 2014 do Nitry.

Autor: Rasťo Gavora