Connect with us

Rozhovory

Zuzana Slámková: Zahrať si v rozprávke bol môj sen

Published

on

Pred Vianocami sme uverejnili článok s informáciou o vysielaní rozprávky Orest z rodu čarodejníkov, kde úlohu víly Rosy stvárnila herečka z Piešťan, Zuzana Slámková. O podrobnostiach z nakrúcania, i o tom, ako sa Zuzana dostala k filmovaniu, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore. Musím povedať, že víla Rosa a herečka Zuzana sú v mnohom veľmi podobné. Obe sú napriek svojim kvalitám nesmierne skromné, čo je v dnešnej dobe vzácne.

[singlepic id=8690 w=320 h=240 float=left]Rozprávka Orest z rodu čarodejníkov mala premiéru na Vianoce, aké sú Vaše prvé dojmy po jej odvysielaní?

Mne sa veľmi páčila, rozprávka mala dušu, mala nápad i originálne prvky. Ohlasy od mojich blízkych boli tiež pozitívne. Jediné, čo skritizovali, že som sa v zábere ukázala relatívne krátko. Mne sa ale splnil môj dávny sen. Vždy som chcela hrať v niečom väčšom, nielen v seriáloch, ktoré sa produkujú veľmi rýchlo, ale práve vo filme. Tu je predpoklad, že rozprávku si možno kúpia aj ďalšie televízie zo zahraničia. Sama scéna, v ktorej som vystupovala bola veľmi tajomná s hlbokou a očarujúcou dušou Tatier.

Priblížite nám nakrúcanie scény?

Scénu sme točili 4 – 5 hodín. Bol síce september, ale v Tatrách už bola zima. Miesto nakrúcania bolo v Kôprovej doline, pri Kmeťovom vodopáde. Slniečko sa tu vyskytovalo len určitú časť dňa, tak sme nakrúcanie museli prispôsobiť prírodným podmienkam.

Samotnému nakrúcaniu scény predchádzali zložitejšie úpravy makeupu, účesu i kostýmov…

[singlepic id=8694 w=320 h=240 float=right]Áno, stanovisko pre líčenie a obliekanie sme mali v lesníckej chate. Chata bola vzdialená od vodopádu asi 400 metrov a bola to pre nás veľká pomoc. Samotný makeup pozostával z niekoľkých vrstiev. Parochňa, ktorú som mala v zábere sa musela zložitejšie lepiť a upevňovať. Dlhšie trvalo najmä nalepovanie jednotlivých ligotavých flitrov „kvapiek“ vody, kde bolo dôležité dodržať presné umiestnenie kvapiek, aby pri prestrihaní záberov nebolo vidieť rozdiel. Človek by neveril, koľko detailov treba brať do úvahy. Napríklad kvapka vody sa robila zo špeciálnej glycerínovej zmesi, pretože v zábere kamery by voda vôbec nevyzerala reálne.

Spomínali ste, že ste mali krásne dlhé, ale tenké šaty, pod ktorými ste mali len termobielizeň. Vydržať niekoľko hodín v ľadovom vodopáde len v tenkých šatách si vyžaduje nesmierny profesionalizmus.

V šatách, do ktorých ma obliekli som sa opatrne presúvala úzkou cestičkou k vodopádu. Prvé tri hodiny som zimu ani príliš nepociťovala. Sústredila som sa na text, zábery a prácu ako takú. Problém som trochu začala mať až potom, ako som si vyzliekla bielizeň, ktorá sa mi pod šatami krčila. Nechcela som zdržovať nakrúcanie tým, že by som sa išla prezliecť späť do lesníckej chaty, tak som to absolvovala vonku. Zohriať sa bolo už následne ťažšie. Mňa ale táto práca veľmi bavila, a tak sa zima samozrejme dala vydržať. Hlavný predstaviteľ musel mať už aj neoprén, pretože ten sa vo vode naozaj vyváľal. (úsmev)

Keď sa vrátime o pár rokov dozadu, ako ste sa vlastne dostali k profesii herečky?

[singlepic id=8697 w=320 h=240 float=left]Od mala som rada spievala, v roku 2000 som sa zúčastnila súťaže Talent (predchodca Superstar), a tam som vyhrala cenu poslucháčov. Potom som mala ale iné priority, študovala som vysokú školu s úplne iným zameraním. Až ma oslovilo divadlo Dino z Hornej Stredy. Pripravovali muzikál, kde potrebovali niekoho, kto by im naspieval pesničky do muzikálu. Skúsila som to, a dostala som aj rolu v divadle. Tak som sa stala členkou súboru, a jedného dňa prišiel za nami človek z agentúry, ktorá hľadala nové herecké tváre. O mesiac ma od nich oslovili a začala som pracovať pre seriál Súdna sieň.

V Súdnej sieni ste stvárnili úlohu právničky. Ako ste sa vžili do jej role?

V Súdnej sieni som hrala najprv rolu odporcu, potom navrhovateľa a neskôr aj svedka. Potom som dostala rolu právničky, ktorá vyžadovala väčšiu profesionalitu. Žiaľ táto rola mi osobne veľmi nesedela. Bolo treba, aby som ju stvárňovala trochu tvrdšie a drsnejšie, čo nemám tak úplne v povahe. Samozrejme by som sa to dokázala naučiť, ale nebolo až toľko času. Potom som hrala pár úloh v seriáli televízie JOJ – Prvé oddelenie.

Čo je pre Vás ako herečku najnáročnejšie?

[singlepic id=8700 w=320 h=240 float=right]Herectvo som nevyštudovala. Herci napríklad presne vedia, ako sa majú tváriť, aby to na kamere vyzeralo autenticky. Ja sa v tomto ešte hľadám. Pre mňa je dôležité vnímať pokyny režiséra, on najlepšie vidí a poradí, ako mám čo robiť. Pre mňa je výborné, keď sa vidím na kamere a podľa toho sa učím.

Aké máte ambície v oblasti herectva?

Získať akúkoľvek hereckú rolu je ťažké, pretože na Slovensku sa toho až tak veľa nenakrúca. Samozrejme, pripravujú sa ďalšie projekty, nechcem prezrádzať vopred, a tak uvidím, či ma oslovia. Nedávno som bola vybraná na nakrúcanie videoklipu. Páčila by sa mi tiež úloha v nejakom seriáli, pretože máte zabezpečený pravidelný príjem, a tak sa môžete herectvu venovať ako svojmu zamestnaniu. Ale všetko záleží od šťastia aj od kontaktov.

Zhovárala sa: Petra Adamcová  Foto: Archív Z. Slámkovej

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články