Connect with us

Rozhovory

Tréner Čajok Martin Pospíšil: Vieme kde nás tlačí topánka

Published

on

Nováčik v slovenskej ženskej basketbalovej extralige Piešťanské Čajky má za sebou pomerne úspešnú sezónu. Družstvo postavené na mladých hráčkach postúpilo do štvrťfinále, kde však podľahlo skúsenej Spišskej Novej Vsi a napokon obsadilo v lige piate miesto. Piešťanské basketbalistky získali v tejto sezóne cenné skúsenosti aj v maďarsko-slovenskej lige, ktorá sa hrala ako nadstavba extraligy. Trénerovi Martinovi Pospíšilovi a výkonnému riaditeľovi Čajok Milošovi Drgoňovi sme položili zopár otázok o uplynulej sezóne, ale aj o víziách do budúcnosti.

Ako hodnotíte sezónu? Splnila vaše očakávania?

pospisilMartin Pospíšil: Táto sezóna bola mimoriadna v tom, že mala zaujímavý motivačný aspekt v podobe postupu do maďarsko-slovenskej sútaže. Stále sa hralo o niečo a s družstvami v prvej polovici tabuľky bol dôležitý každý bodík. To v konečnom dôsledku rozhodlo aj o našom postupe do nadnárodnej ligy, čo považujem za mimoriadne cenný úspech. V ôsmich stretnutiach nadstavby sme museli ísť v každom zápase na 120 % čo nie je jednoduché a vyžaduje si to mimoriadnu vyspelosť a koncentráciu. Dokázali sme odohrať skvelé zápasy s Gyorom a v Pecsi ale aj  ostatné tímy nedostali od nás body zadarmo s výnimkou zápasu v Šoproni, kde sme pocítili euroligovú kvalitu . Veľká škoda zranenia Maji Felixovej, ktorá nemohla nastúpiť doma proti Pecsu a v Miskolci. Ostali sme vtedy s dvomi pivotkami, čo bolo veľmi náročné. Po nadstavbe s maďarskými tímami nasledovalo play off kde sme sa stretli so Spišskou Novou Vsou. Perfektne sme zvládli prvý zápas, no následne sa v sérii prejavila väčšia skúsenosť súpera (7 hráčok s euroligovými skúsenosťami) a my sme ostali pred bránami semifinále. Obrovským pozitívom sezóny je, že sme odohrali množstvo náročných zápasov, v ktorých hráčky nazbierali veľa cenných skúseností a vieme čo musíme urobiť preto, aby sme boli budúcu sezónu ešte silnejší.

 

drgonMiloš Drgoň: Sezónu hodnotím ako dobrú a áno splnila očakávania. Keď sme sa pred ňou dávali dokopy a vytvárali partiu, ktorá chce byť úspešná, nemali sme veľké oči… Aj tak si to prejdime: rekonštrukcia telocvične Gymnázia P. d. Coubertina, nová časomiera, nové koše, nové tribúny… uvedenie značky Piešťanské Čajky do života… web stránka, facebookovská stránka, priame prenosy z domácich zápasov… získanie si fanúšikov, medzi ktorými je veľa rodín s deťmi, ktoré sa na zápasoch cítia ako doma… výborne obsadený medzinárodný turnaj v Piešťanoch… vždy plné hľadisko… pekné zápasy, emócie… stredoeurópska liga… 15 víťazstiev… 2048 bodov… dramatické štvrťfinále… 5.miesto v extralige… štyri pozvánky do reprezentačných výberov… málo či veľa? úspech či neúspech?

Zostáva družstvo pokope alebo budú nasledovať nejaké príchody a odchody?
Martin Pospíšil: Kostra družstva ostáva pokope. Jasné, že nejaké zmeny budú, ale to je prirodzené, vieme kde nás tlačí topánka.
Miloš Drgoň: Do extraligy sme išli s tým, že budeme dávať čo najväčší priestor slovenským hráčkam. To však neznamená, že sa uspokojíme s tým, že niektorá nepracuje naplno… takže nejaké zmeny predpokladám a budeme o nich informovať.

Aký post potrebujete posilniť? Mám pocit, že kôš by sa vám asi nejaká hráčka zišla. Máte už niekoho vo výhľade?
Martin Pospíšil: Áno aj to je pozícia, ktorú by sme mali vhodne doplniť, ale my sme mali problém na viacerých postoch. Náš tím bol veľmi krehký a keď prišli zranenia, choroby, problémy s faulami bolo to cítiť. Všetko samozrejme závisí od financií. Nie je jednoduché zohnať kvalitu za dobrú cenu, ale pokiaľ chceme byť konkurencieschopný a miešať karty na horných priečkach inej cesty niet.
Miloš Drgoň: Máš dobrý pocit… pod kôš budeme určite ešte niekoho hľadať. A myslím, že aj na rozohrávku, všetko záleží na dohode s trénerom. Neustále sledujeme možnosti vhodného doplnenia kádra, niektoré rozhovory už prebiehajú.

Aký je nasledujúci program?
Martin Pospíšil:  Začiatkom apríla sme sa stretli s hráčkami na oficiálnej rozlúčke, teraz majú do polovice mája voľno. Potom začneme znovu pracovať a pripravovať sa na ďalšiu sezónu. Hráčky, ktoré budú v reprezentačných výberoch budú mať individuálny program, ktorý bude prispôsobený príprave pre reprezentačné družstvo.
Miloš Drgoň: Hoci Čajky už nehrajú, naše „béčko“ MBK Stará Turá bojuje v play-off 1. basketbalovej ligy a v štvrťfinále zhodou okolností práve proti „béčku“ zo Spišskej Novej Vsi. Vyhrali sme 3:0 na zápasy a postúpili sme do semifinále proti Slovanu Bratislava, ktoré začína tento víkend. Juniorské družstvo BKM Piešťany sa koncom apríla zúčastní Final-Eight Majstrovstiev Slovenska. No a ostatné družstvá v oboch partnerských kluboch naďalej pracujú na výchove ďalších Čajok. Rozmýšľame o tradičnom Piešťanskom Streetballe, rovnako ako o letnom tábore pre deti – LETO S ČAJKAMI… No a mňa osobne čaká najmä kopa „funkcionárčiny“ okolo zabezpečenia budúcej sezóny…

-th-  Foto: www.piestanskecajky.sk

REKLAMA

noname

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články