Rozhovory

Superstarista Lukáš Ondruš: “Doma som v Piešťanoch”

By 4. mája 2011No Comments

Pätnásťročného Lukáša Ondruša fanúšikom súťaže Česko – Slovensko hľadá Super Star netreba predstavovať. Hoci sa do finále nedostal, mnohým utkvel v pamäti ako blonďavý anjel s nezameniteľným hlasom. Keď som Lukáša poprosila o rozhovor pre PNky, veľmi ochotne súhlasil. A o témy na rozprávanie nebola núdza.

Viem o Vás, že ste rodák z Piešťan, pred šiestimi rokmi ste odišli s rodičmi a súrodencami žiť do Prahy. Aké to pre Vás bolo, ako ste si zvykli na nové prostredie?

[singlepic id=13131 w=320 h=240 float=right]No… Piešťany sú Piešťany a Praha je Praha. Bolo to najprv veľmi rušné a bola to veľká zmena. Najťažšie bolo určite opustiť rodinu, záujmy, kamarátov a nájsť si nových. Aspoň som si myslel, že to bude ťažké. Nakoniec to pre mňa ťažké nebolo, pretože som sa dostal do výbornej triedy, kde ma spolužiaci veľmi milo privítali a čoskoro som do kolektívu zapadol. Myslím si teda, že som si zvykol dobre.

Predtým ako sa dostaneme k Vášmu účinkovaniu v Superstar, prezraďte nám niečo o sebe, či bol spev pre Vás od malička záľubou číslo jedna, alebo ste mali viac záujmov, z ktorých sa postupne spev vyprofiloval na prvé miesto?

Pretože pochádzam zo speváckej rodiny, tak sme sa spoločne so sestrami spevu venovali od malička. Spievali a tancovali sme v folklórnom súbore Slnečnica. Neskôr som sa začal venovať aj hre na klavír a plávaniu. To ma bavilo, ale po presťahovaní do Prahy som na plávanie zanevrel. V Prahe som začal navštevovať zborový spev a tenis, ktorému sa venujem dodnes.

Dnes je so spevom spojené aj Vaše štúdium, o akú školu konkrétne ide a aké bude môcť byť Vaše ďalšie uplatnenie?

Momentálne študujem na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe, čo je stredná škola, odbor Muzikál. Preto by som sa v budúcnosti chcel venovať nielen spevu, ale aj tancu, či herectvu. O vysokej škole som pravdupovediac ešte veľmi neuvažoval ale postupom času na túto tému tiež dôjde.

[singlepic id=13132 w=320 h=240 float=left]Zaujímala by ma prvotná myšlienka, kedy a v akej súvislosti Vás napadlo prihlásiť sa do súťaže Československo hľadá superstar?

O súťaži  SuperStar som sníval od tých čias, keď som ju prvý krát uvidel v televízii. Popravde som ale tento rok neuvažoval o tom, že by som sa prihlásil. Kamarátka mi ale zavolala v deň posledného kastingu, v Prahe, či by som to nechcel skúsiť. Bežal som za maminou a spýtal sa, či by tam so mnou išla. Neváhala a už sme tam boli. :-)

Ako vnímali Vaše prihlásenie a ďalší postup v súťaži Vaši najbližší?

Reakciu mojich najbližších popravde do teraz nepoznám, som z nej trocha zmätený. Mali samozrejme radosť a podporovali ma, ale uvedomovali si, že to môže niesť aj určité riziká. Tie však nenastali.

Pre nás, televíznych divákov, môžete popísať atmosféru na kastingoch a následne priamo pri postupových kolách?

Myslím, že postačí iba toto: stres, hlad, stres. :-)

Ako ste sa cítili pri vystúpeniach? Pôsobíte na mňa dojmom plachého človeka…

Plachý? Vážne? :-) To tak asi naozaj len pôsobím.. Samozrejme, že pri vystúpeniach som bol nervózny, čo sa podpísalo aj na výkonoch, ale za normálnych okolností plachý vážne nie som.

Keďže nemôžeme hovoriť o vnútornom priebehu súťaže, neviem či odpoviete na otázku týkajúcu sa zloženia poroty, pred kým ste mali najväčší rešpekt či obavu, prípadne kto z nich bol pre Vás najväčšou autoritou?

[singlepic id=13133 w=320 h=240 float=right]Nemám konkrétne vybratú osobu. Všetci majú niečo do seba a všetci dokážu byť veľmi milí, ale aj veľmi tvrdí. Každý jeden z nich má svoje tajné zbrane.

Prezradíte nám svoj tip na víťaza?

Neodvažujem sa tipovať. A nedokážem byť ani objektívny, keďže som s nimi strávil tri týždne v hoteli.

Nemôžem obísť ani články, ktoré sa objavili v niektorých bulvárnych denníkoch, a síce, že tvoríte pár s jednou z finalistiek. Prezradíte niečo viac?

Odpoveď máte hneď v prvej vete. A to je slovo bulvár. Bulváru nejde o to, čo je pravda, ide im o to, čo sa bude predávať a čítať. So Simonou Feckovou sme nič nemali a ani nemáme. Sme kamaráti.

Mne ako lokálpatriotovi bolo veľmi sympatické, že ste upútavku do súťaže urobili v Piešťanoch. Ako často sa sem vraciate?

Ďakujem, to som rád. Dúfam, že som tak Piešťany nezostudil :-). Domov je domov. A mám ho tu, v Piešťanoch. Do Piešťan sa vraciam bohužiaľ už nie tak často, ale vždy, keď sa vrátim, tak ma mesto príjemne prekvapí, a pripadám si, že sem patrím. A to je pre mňa hlavné.

Hovorí sa, že pre Piešťanca sú Piešťany tým najkrajším mestom, ale Praha je neskutočná, bezkonkurenčná a magická. Tak ako je to u Vás?

Praha je neskutočná, aj magická. Ale konkurenciu má. Ale vlastne nie, lebo pre mňa Piešťany víťazia. :-)

Mimochodom, klobúk dolu pred Vašou češtinou, počula som Vás hovoriť po česky len pár sekúnd, ale mám pocit, že Vám pekne sadne do úst…

Ďakujem, ale vždy je čo zlepšovať… Popravde sa mi ale v češtine nehovorí najľahšie. Pri slovenčine som viac uvolnenejší. V češtine sa však viac vyznám v gramatike, keďže som odišiel do Prahy v štvrtej triede, kde sme sa ju učili.

Vaše fanúšičky z Piešťan a Slovenska by určite zaujímalo, či pripravujete nejaký koncert aj u nás, a ak áno, tak kedy?

Na túto otázku odpovedám najradšej. Áno, koncert sa pripravuje a bude to pre mňa veľká česť, lebo to bude moje prvé sólové vystúpenie v Piešťanoch a ešte k tomu v deň mojich šesťnástych narodenín, 18. júna. :-)

Zhovárala sa: Petra Adamcová Foto: Jiří Langpaul a Jan Starý

REKLAMA

Superstarista Lukáš Ondruš: “Doma som v Piešťanoch.”

Pätnásť ročného Lukáša Ondruša fanúšikom súťaže Česko – Slovensko hľadá Super Star netreba predstavovať. Hoci sa do finále nedostal, mnohým utkvel v pamäti ako blonďavý anjel s nezameniteľným hlasom. Keď som Lukáša poprosila o rozhovor pre pnky, veľmi ochotne súhlasil. A o témy na rozprávanie nebola núdza.

Viem o Vás, že ste rodák z Piešťan, pred šiestimi rokmi ste odišli s rodičmi a súrodencami žiť do Prahy. Aké to pre Vás bolo, ako ste si zvykli na nové prostredie?

No… Piešťany sú Piešťany a Praha je Praha. Bolo to najprv veľmi rušné a bola to veľká zmena. Najťažšie bolo určite opustiť rodinu, záujmy, kamarátov a nájsť si nových. Aspoň som si myslel, že to bude ťažké. Nakoniec to pre mňa ťažké nebolo, pretože som sa dostal do výbornej triedy, kde ma spolužiaci veľmi milo privítali a čoskoro som do kolektívu zapadol. Myslím si teda, že som si zvykol dobre.

Predtým ako sa dostaneme k Vášmu účinkovaniu v Superstar, prezraďte nám niečo o sebe, či bol spev pre Vás od malička záľubou číslo jedna, alebo ste mali viac záujmov, z ktorých sa postupne spev vyprofiloval na prvé miesto?

Pretože pochádzam zo speváckej rodiny, tak sme sa spoločne so sestrami spevu venovali od malička. Spievali a tancovali sme v folklórnom súbore Slnečnica. Neskôr som sa začal venovať aj hre na klavír a plávaniu. To ma bavilo, ale po presťahovaní do Prahy som na plávanie zanevrel. V Prahe som začal navštevovať zborový spev a tenis, ktorému sa venujem dodnes.

Dnes je so spevom spojené aj Vaše štúdium, o akú školu konkrétne ide a aké bude môcť byť Vaše ďalšie uplatnenie?

Momentálne študujem na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe, čo je stredná škola, odbor Muzikál. Preto by som sa v budúcnosti chcel venovať nielen spevu, ale aj tancu, či herectvu. O vysokej škole som pravdupovediac ešte veľmi neuvažoval ale postupom času na túto tému tiež dôjde.

Zaujímala by ma prvotná myšlienka, kedy a v akej súvislosti Vás napadlo prihlásiť sa do súťaže Československo hľadá superstar?

O súťaži  SuperStar som sníval od tej čias, keď som ju prvý krát uvidel v televízii. Popravde som ale tento rok neuvažoval o tom, že by som sa prihlásil. Kamarátka mi ale zavolala v deň posledného kastingu, v Prahe, či by som to nechcel skúsiť. Bežal som za maminou a spýtal sa, či by tam so mnou išla. Neváhala a už sme tam boli.

Ako vnímali Vaše prihlásenie a ďalší postup v súťaži Vaši najbližší?

Reakciu mojich najbližších popravde do teraz nepoznám, som z nej trocha zmätený. Mali samozrejme radosť a podporovali ma, ale uvedomovali si, že to môže niesť aj určité riziká. Tie však nenastali.

Pre nás, televíznych divákov, môžete popísať atmosféru na kastingoch a následne priamo pri postupových kolách?

Myslím, že postačí iba toto: stres, hlad, stres.

Ako ste sa cítili pri vystúpeniach? Pôsobíte na mňa dojmom plachého človeka…

Plachý? Vážne? To tak asi naozaj len pôsobím.. Samozrejme, že pri vystúpeniach som bol nervózny, čo sa podpísalo aj na výkonoch, ale za normálnych okolností plachý vážne nie som.

Keďže nemôžeme hovoriť o vnútornom priebehu súťaže, neviem či odpoviete na otázku týkajúcu sa zloženia poroty, pred kým ste mali najväčší rešpekt či obavu, prípadne kto z nich bol pre Vás najväčšou autoritou?

Nemám konkrétne vybratú osobu. Všetci majú niečo do seba a všetci dokážu byť veľmi milí, ale aj veľmi tvrdí. Každý jeden z nich má svoje tajné zbrane.

Prezradíte nám svoj tip na víťaza?

Neodvažujem sa tipovať. A nedokážem byť ani objektívny, keďže som s nimi strávil tri týždne v hoteli.

Nemôžem obísť ani články, ktoré sa objavili v niektorých bulvárnych denníkoch, a síce, že tvoríte pár s jednou z finalistiek. Prezradíte niečo viac?

Odpoveď máte hneď v prvej vete. A to je slovo bulvár. Bulváru nejde o to, čo je pravda, ide im o to, čo sa bude predávať a čítať. So Simonou Feckovou sme nič nemali a ani nemáme. Sme kamaráti.

Mne ako lokálpatriotovi bolo veľmi sympatické, že ste upútavku do súťaže urobili v Piešťanoch. Ako často sa sem vraciate?

Ďakujem, to som rád. Dúfam, že som tak Piešťany nezostudil . Domov je domov. A mám ho tu, v Piešťanoch. Do Piešťan sa vraciam bohužiaľ už nie tak často, ale vždy, keď sa vrátim, tak ma mesto príjemne prekvapí, a pripadám si, že sem patrím. A to je pre mňa hlavné.

Hovorí sa, že pre Piešťanca sú Piešťany tým najkrajším mestom, ale Praha je neskutočná, bezkonkurenčná a magická. Tak ako je to u Vás?

Praha je neskutočná, aj magická. Ale konkurenciu má. Ale vlastne nie, lebo pre mňa Piešťany víťazia.

Mimochodom, klobúk dolu pred Vašou češtinou, počula som Vás hovoriť po česky len pár sekúnd, ale mám pocit, že Vám pekne sadne do úst…

Ďakujem, ale vždy je čo zlepšovať… Popravde sa mi ale v češtine nehovorí najľahšie. Pri slovenčine som viac uvolnenejší. V češtine sa však viac vyznám v gramatike, keďže som odišiel do Prahy v štvrtej triede, kde sme sa ju učili.

Vaše fanúšičky z Piešťan a Slovenska by určite zaujímalo, či pripravujete nejaký koncert aj u násm, a ak áno, tak kedy?

Na túto otázku odpovedám najradšej. Áno, koncert sa pripravuje a bude to pre mňa veľká česť, lebo to bude moje prvé sólové vystúpenie v Piešťanoch a ešte k tomu v deň mojich šesťnástých narodenín, 18. júna.

Zhovárala sa: Petra Adamcová

Superstarista Lukáš Ondruš: “Doma som v Piešťanoch.”

Pätnásť ročného Lukáša Ondruša fanúšikom súťaže Česko – Slovensko hľadá Super Star netreba predstavovať. Hoci sa do finále nedostal, mnohým utkvel v pamäti ako blonďavý anjel s nezameniteľným hlasom. Keď som Lukáša poprosila o rozhovor pre pnky, veľmi ochotne súhlasil. A o témy na rozprávanie nebola núdza.

Viem o Vás, že ste rodák z Piešťan, pred šiestimi rokmi ste odišli s rodičmi a súrodencami žiť do Prahy. Aké to pre Vás bolo, ako ste si zvykli na nové prostredie?

No… Piešťany sú Piešťany a Praha je Praha. Bolo to najprv veľmi rušné a bola to veľká zmena. Najťažšie bolo určite opustiť rodinu, záujmy, kamarátov a nájsť si nových. Aspoň som si myslel, že to bude ťažké. Nakoniec to pre mňa ťažké nebolo, pretože som sa dostal do výbornej triedy, kde ma spolužiaci veľmi milo privítali a čoskoro som do kolektívu zapadol. Myslím si teda, že som si zvykol dobre.

Predtým ako sa dostaneme k Vášmu účinkovaniu v Superstar, prezraďte nám niečo o sebe, či bol spev pre Vás od malička záľubou číslo jedna, alebo ste mali viac záujmov, z ktorých sa postupne spev vyprofiloval na prvé miesto?

Pretože pochádzam zo speváckej rodiny, tak sme sa spoločne so sestrami spevu venovali od malička. Spievali a tancovali sme v folklórnom súbore Slnečnica. Neskôr som sa začal venovať aj hre na klavír a plávaniu. To ma bavilo, ale po presťahovaní do Prahy som na plávanie zanevrel. V Prahe som začal navštevovať zborový spev a tenis, ktorému sa venujem dodnes.

Dnes je so spevom spojené aj Vaše štúdium, o akú školu konkrétne ide a aké bude môcť byť Vaše ďalšie uplatnenie?

Momentálne študujem na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe, čo je stredná škola, odbor Muzikál. Preto by som sa v budúcnosti chcel venovať nielen spevu, ale aj tancu, či herectvu. O vysokej škole som pravdupovediac ešte veľmi neuvažoval ale postupom času na túto tému tiež dôjde.

Zaujímala by ma prvotná myšlienka, kedy a v akej súvislosti Vás napadlo prihlásiť sa do súťaže Československo hľadá superstar?

O súťaži  SuperStar som sníval od tej čias, keď som ju prvý krát uvidel v televízii. Popravde som ale tento rok neuvažoval o tom, že by som sa prihlásil. Kamarátka mi ale zavolala v deň posledného kastingu, v Prahe, či by som to nechcel skúsiť. Bežal som za maminou a spýtal sa, či by tam so mnou išla. Neváhala a už sme tam boli. 

Ako vnímali Vaše prihlásenie a ďalší postup v súťaži Vaši najbližší?

Reakciu mojich najbližších popravde do teraz nepoznám, som z nej trocha zmätený. Mali samozrejme radosť a podporovali ma, ale uvedomovali si, že to môže niesť aj určité riziká. Tie však nenastali.

Pre nás, televíznych divákov, môžete popísať atmosféru na kastingoch a následne priamo pri postupových kolách?

Myslím, že postačí iba toto: stres, hlad, stres. 

Ako ste sa cítili pri vystúpeniach? Pôsobíte na mňa dojmom plachého človeka…

Plachý? Vážne?  To tak asi naozaj len pôsobím.. Samozrejme, že pri vystúpeniach som bol nervózny, čo sa podpísalo aj na výkonoch, ale za normálnych okolností plachý vážne nie som.

Keďže nemôžeme hovoriť o vnútornom priebehu súťaže, neviem či odpoviete na otázku týkajúcu sa zloženia poroty, pred kým ste mali najväčší rešpekt či obavu, prípadne kto z nich bol pre Vás najväčšou autoritou?

Nemám konkrétne vybratú osobu. Všetci majú niečo do seba a všetci dokážu byť veľmi milí, ale aj veľmi tvrdí. Každý jeden z nich má svoje tajné zbrane.

Prezradíte nám svoj tip na víťaza?

Neodvažujem sa tipovať. A nedokážem byť ani objektívny, keďže som s nimi strávil tri týždne v hoteli.

Nemôžem obísť ani články, ktoré sa objavili v niektorých bulvárnych denníkoch, a síce, že tvoríte pár s jednou z finalistiek. Prezradíte niečo viac?

Odpoveď máte hneď v prvej vete. A to je slovo bulvár. Bulváru nejde o to, čo je pravda, ide im o to, čo sa bude predávať a čítať. So Simonou Feckovou sme nič nemali a ani nemáme. Sme kamaráti.

Mne ako lokálpatriotovi bolo veľmi sympatické, že ste upútavku do súťaže urobili v Piešťanoch. Ako často sa sem vraciate?

Ďakujem, to som rád. Dúfam, že som tak Piešťany nezostudil . Domov je domov. A mám ho tu, v Piešťanoch. Do Piešťan sa vraciam bohužiaľ už nie tak často, ale vždy, keď sa vrátim, tak ma mesto príjemne prekvapí, a pripadám si, že sem patrím. A to je pre mňa hlavné.

Hovorí sa, že pre Piešťanca sú Piešťany tým najkrajším mestom, ale Praha je neskutočná, bezkonkurenčná a magická. Tak ako je to u Vás?

Praha je neskutočná, aj magická. Ale konkurenciu má. Ale vlastne nie, lebo pre mňa Piešťany víťazia. 

Mimochodom, klobúk dolu pred Vašou češtinou, počula som Vás hovoriť po česky len pár sekúnd, ale mám pocit, že Vám pekne sadne do úst…

Ďakujem, ale vždy je čo zlepšovať… Popravde sa mi ale v češtine nehovorí najľahšie. Pri slovenčine som viac uvolnenejší. V češtine sa však viac vyznám v gramatike, keďže som odišiel do Prahy v štvrtej triede, kde sme sa ju učili.

Vaše fanúšičky z Piešťan a Slovenska by určite zaujímalo, či pripravujete nejaký koncert aj u násm, a ak áno, tak kedy?

Na túto otázku odpovedám najradšej. Áno, koncert sa pripravuje a bude to pre mňa veľká česť, lebo to bude moje prvé sólové vystúpenie v Piešťanoch a ešte k tomu v deň mojich šesťnástých narodenín, 18. júna. 

Zhovárala sa: Petra Adamcová

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972