S automobilmi GAZ na večné časy a nikdy inak

4. júla 2011 Off Od

V Piešťanoch máme jediný GAZ klub na Slovensku. Jeho zakladateľ Tomáš Lipka nám poskytol rozhovor, v ktorom hovorí aj o tom, ako jeho Volga Verejná bezpečnosť dokáže rozveseliť ostatných vodičov i policajtov. Najväčší odlev týchto vozidiel zo Slovenska bol počas odsunu Sovietskych vojsk, ktorého 20. výročie sme si nedávno pripomenuli. Ruskí vojaci poznali kvalitu týchto áut, preto ich vo veľkom skupovali. Dnes je značka GAZ raritou. Členovia klubu sa snažia svojimi aktivitami vylepšiť imidž auta spojeného s minulým režimom.

[singlepic id=16023 w=320 h=240 float=right]Ako dopadol nedávny klubový zraz?

V rámci klubových aktivít sa každoročne poriada niekoľko stretnutí, výjazdov a zrazov. Najdôležitejší z nich je samozrejme klubový zraz, ktorý je vždy v posledný júnový víkend. Náš klubový zraz má aj svoj názov – Jelene sa vracajú. Symbolom GAZ je práve jeleň a symbolizuje to návrat značky na naše cesty. Miesto konania každý rok meníme, aby sme pokryli väčšiu časť Slovenska, a každý účastník to mal raz ďalej a raz bližšie. Tento rok tak bolo už štvrtý raz, a miestom stretnutia bola obec Terchová – časť Vyšné Kamence. Účasťou to bol zatiaľ najpočetnejší zraz, spolu až 25 vozidiel (s rokmi výroby od 1956 do 2003), účastníkov bolo spolu 58. Tradične nás účasťou podporili aj členovia Volga klubu Maďarsko (Budapešť) ako aj z prvého súkromného GAZ klubu v Českej republike (Včelička&Louny). Vzácnym účastníkom bolo práve najstaršie vozidlo GAZ 20 „Pobeda“ z Častej, v zastúpení sme mali väčšinu modelov osobných automobilov GAZ (Volga 21, 24, 2402, 2410, 3110), z vojenských to bol najmä GAZ 69M a spriaznená značka UAZ 452 Sanita.

[singlepic id=16029 w=320 h=240 float=left]Zraz hodnotím ako úspešný a vydarený. Veľmi peknou časťou programu bola spanilá jazda do obce Oravský Podzámok kde nám pán starosta umožnil bezplatne vystaviť vozidlá na pešej zóne, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Program pokračoval prehliadkou zámku a múzea kočiarov. Pekný deň sme zakončili spoločným varením skvelého gulášiku a voľnou zábavou pri živej hudbe vo vlastnej réžii. Na tomto zraze sa stretneme opäť o rok, jubilejne už piaty krát.

Je podobných klubov na Slovensku a v Českej republike viac? Ako to je v zahraničí? Je značka GAZ populárna aj v Západnej Európe?

V rámci týchto klubov sú väčšinou dva typy zameraní, miestne a tematické. Ten náš je práve zameraný tematicky na značku GAZ. V tomto smere je exkluzívne jediný klub na Slovensku, ktorý zastrešuje majiteľov automobilov značky GAZ, a práve preto je výnimočný. V ČR je tiež GAZ klub, ale tam sa nám podarilo lepšiu spoluprácu nadviazať skôr s prvým súkromným GAZ klubom v ČR, ktorý má hlavné sídlo vo Včelničke pod záštitou Františka Šebestu a druhé detašované pôsobisko v Lounech u Ota Postla. Tam aj každoročne absolvujeme na konci mája prvý z väčších veteránskych zrazov. Veľmi dobré vzťahy máme aj s maďarským Volga klubom, najmä s naším dlhoročným kamarátom Arpádom Ibosom.

[singlepic id=16049 w=320 h=240 float=left]GAZy sú populárne najmä v krajinách, kde bol priamy sovietsky vplyv a tie autá tam reálne jazdili, kde ich vnímajú ako časť svojej histórie. Na západe sú populárne najmä modely GAZ 13 Čajka a GAZ 21 Volga, veľkej obľube sa tešia aj vojenské a terénne vozidlá značky GAZ (69, 66) pre svoje jazdné schopnosti, najmä u členov rôznych offroad klubov a klubov združujúcich vojenskú techniku.

Povedzte nám niečo o samotnom klube – kedy bol založený, koľko má členov, aké sú podmienky členstva …

Klub bol oficiálne založený 31. decembra 2007 ako občianske združenie. Podnetom bolo také zdravé „nahnevanie sa“ a chuť niečo v tomto smere urobiť aj tu u nás na Slovensku. Internet nám veľmi pomohol v tom, že sme zistili, že v rôznych kútoch Slovenska sú podobne orientovaní nadšenci. Od tohto bodu bol už len byrokratický krôčik k samotnému založeniu klubu, a od začiatku som jeho prezidentom ja. Postupne sme vytvorili logo, web stránku, určili nejaký smer „corporate identity“ a [singlepic id=16025 w=320 h=240 float=right]začali sme sa aktívnejšie prezentovať. Neskôr sme spustili naše fórum. Za pomoc najmä v tej marketingovej časti by som veľmi rád poďakoval môjmu dlhoročnému kamarátovi Tomášovi Halovi, s ktorým sme v tom videní grafiky klubu boli na rovnakej vlne a veľmi nám pomáha. Vytvorili sme aj klubové heslo: „S automobilmi GAZ na večné časy a nikdy inak.“

Podmienky členstva sú vek nad 18 rokov a vlastníctvo aspoň jedného vozidla značky GAZ. V súčasnej dobe máme 35 členov a zastrešujeme okolo 48 vozidiel. V našom klube je totiž populárne vlastniť dve a viac vozidiel.

[singlepic id=16043 w=320 h=240 float=left]Je takých áut ešte dosť, dá sa dostať napríklad k náhradným dielom alebo je to veľmi náročné?

Áut bolo ešte pred pár rokmi dosť. Najväčší odlev z našich zemepisných šírok nastal najmä pri odchode sovietskych vojsk do vlasti začiatkom deväťdesiatych rokov, kedy ich vojaci idúci domov vo veľkom skupovali. Ďalší pokles stavu bol po povinnom PZP, ktoré vzhľadom na dva a pol litrové benzínové motory veľa majiteľov odradilo. A samozrejme spotreba, ktorá tiež nie je zanedbateľná. Neprospel tomu ani imidž sovietskeho auta, ktorý sa snažíme aj klubovými aktivitami vylepšiť. Náhradné diely sa stále nájdu, ak je treba, dá sa ísť aj do Poľska, prípadne Maďarska alebo na Ukrajinu. Tu sa ešte stále dá toho dosť zohnať. V tomto si aj členovia dosť medzi sebou pomáhajú, sme ako taká veľká rodina.

Kedy vznikla značka GAZ? Funguje dodnes?

Každý z nás určite pozná (aspoň z počutia) automobily vyrábané automobilkou GAZ z Nižného Novgorodu. Tie sa vyrábajú už skoro 80 rokov, presnejšie od roku 1932. Práve v tomto roku bola na základe spolupráce s firmou Henryho Forda postavená v Rusku prvá automobilka na výrobu nákladných a neskôr aj osobných či terénnych automobilov. V súčasnosti je súčasťou koncernu GM a sústreďuje sa najmä na nákladné a terénne vozidlá. Z času na čas preletí internetom správa aj o obnove výroby modelu Volga, naposledy ako kópie automobilu Chrysler, čo my samozrejme už neberieme ako plnohodnotného nástupcu.

[singlepic id=16039 w=320 h=240 float=left]Ako ste sa k tejto záľube dostali? Je to nostalgia alebo recesia?

Moja cesta ku GAZom bola dlhšia. Už ako malý chlapec som tieto autá obdivoval, najmä model GAZ 24 Volga (tá prvá „hranatá“). Stále som si hovoril, že si ju jedného dňa kúpim. Až sa písal rok 2005 a mne sa podarilo „prelomiť“ bariéru blízkeho okolia. Moji blízki pochopili, že si zrejme nedám povedať a je zbytočné voči tomu bojovať, a padli osudové slová, tak si ju teda kúp (zrejme si mysleli, že to nezoberiem tak vážne). Realita však  bola taká, že za necelých desať dní stála moja prvá bledučko modrá Volga 24 z roku 1977 pred domom. Vďaka nej som spoznal ostatných nadšencov tejto značky a vznikol klub.

Neskôr bledučko modrá išla do sveta, vrhol som sa do projektu Volga Verejná Bezpečnosť, popri tom pribudol ešte model Volga 21, ktorý čaká na renováciu.

Ešte by som chcel podotknúť, že u každého nadšenca najmä tejto značky je veľmi dôležitá podpora okolia. Tie prvé reakcie sú často podobné tomu, že na čo taká „haraburda“ a podobne. Spoločné klubové stretnutia potom tieto nálady vylepšujú, a aj blízki vidia, že to má zmysel, že je to krásna záľuba. Stojí to najmä za tie pozitívne ohlasy širokej verejnosti. Ľudia radi spomínajú, kde a kedy prišli do kontaktu s tým ktorým modelom – počas vojenskej služby, v práci alebo mali také auto v rodine.

[singlepic id=16021 w=320 h=240 float=right]Aká je história Volgy Verejná bezpečnosť? Ako reagujú ostatní vodiči, prípadne policajti, keď ju stretnú na cestách?

Tento projekt mi skrsol v hlave ako veľmi zaujímavý variant služobného vozidla. Auto bolo odkúpené zo štátnej správy, bohužiaľ nepodarilo sa nám zistiť, či bolo aj v aktívnej službe ako vozidlo Verejnej bezpečnosti. Po dlhom pátraní v archívnych fotografiách a materiáloch sa nám podarilo vozidlo skompletizovať s čo najväčšou snahou držať sa pôvodných originálov. Práce trvali viac ako rok a pol za podpory kamarátov z klubu (Šajgalíkovci) a pevných nervov mojich blízkych. Auto je momentálne kompletne funkčné. Mám k nemu samozrejme aj dobovú uniformu a doplnky.

Vodiči reagujú veľmi dobre, od niektorých účastníkov premávky, najmä staršej generácie, občas počujem, ako po tom, čo toto vozidlo uvideli, sa začali kontrolovať, či majú doklady a podobne. Je to veľmi fajn, vidieť spontánne úsmevy ľudí a ich rozradostnené mávanie. Príslušníci policajného zboru reagujú taktiež veľmi veľmi pozitívne, pospomínajú, poobdivujú kompletnú funkčnosť vozidla. Vlani sme boli aj na Národných dňoch polície v Bratislave, kde sme prezentovali históriu PZ SR. Bohužiaľ, tento rok pri 20. výročí vzniku policajného zboru sa organizátori rozhodli, že budú prezentovať len techniku po roku 1991, takže sme sa nezúčastnili.

[singlepic id=16053 w=320 h=240 float=left]Viem si predstaviť, že dostávate ponuky na účinkovanie vo filmoch …

Bohužiaľ tvorba filmov je na Slovensku v hlbokej kríze a toľko filmov tu nevzniká, takže na Slovensku sme s týmto vozidlom ešte na filmovaní neboli. Sprostredkovali sme takúto spoluprácu jednému nášmu kolegovi, keď potrebovali vojenský GAZ 69M do filmu Konfident s Jirkom Mádlom (časť sa točila v  bývalých piešťanských kasárňach). Priatelia z ČR sú na tom lepšie, tam sa ročne točí niekoľko filmov, takže s GAZmi účinkovali napríklad vo filmoch Hostel, vo videoklipe pre Sugababes, a v kopci ďalších projektov a reklám.

U nás sme zatiaľ spolupracovali na niekoľkých firemných podujatiach, ktoré boli v štýle 80. rokov. Taktiež sme s VB Volgou boli už aj ako svadobné vozidlo. Všetko to boli veľmi zaujímavé projekty.

[nggallery id=891]

Foto: www.gazklub.sk