Piešťanci vo svete – delegátovanie v Grécku pohľadom Jarky Zrubcovej

18. marca 2012 Off Od PNky.sk

A je tu čas na ďalšiu časť seriálu Piešťanci vo svete. Tento krát som oslovila  Jarku Zrubcovú, ktorá pôsobila dlhšie obdobie ako delegátka na gréckych ostrovoch. Ak sa chcete na chvíľu presunúť do horúcich úzkych uličiek ostrova Korfu či Zakynthos, a dozvedieť sa viac o práci delegáta cestovnej kancelárie, pripravte si ľadové frapé a začítajte sa do nasledujúcich riadkov.
Jarka, viem že si ako zamestnankyňa cestovnej kancelárie pracovala niekoľko rokov v lete na gréckych ostrovoch. Na úvod teda tradičná otázka, ako si sa k tejto práci dostala?
[singlepic id=26860 w=320 h=240 float=left]K práci som sa dostala cez kamarátku, ktorá v cestovke robila a na leto hľadali delegátov, bola to viac menej zhoda náhod. Táto príležitosť prišla tesne po skončení vysokej školy, kedy som sa pod vplyvom skvele stráveného predchádzajúceho leta v USA ani náhodou nesnažila hľadať si sedavé zamestnanie. Preukaz sprievodcu cestovného ruchu som mala spravený už dávno, hovorila som po anglicky, čo bola podmienka. Absolvovala som pohovor, ktorý bol vcelku prísny a vyšlo to.
Aký dlhý čas si počas roka v Grécku strávila a koľko krát si sa pracovne v Grécku ocitla?
Na gréckych ostrovoch som strávila štyri sezóny, čo znamená štyri krát štyri mesiace v roku, ale s prestávkami, keďže som dve sezóny delegátovala a sprevádzala aj v Egypte. Inak sa snažím vycestovať do Grécka každý rok, či už na ostrovy alebo do Athén. Spolu s kamarátkou – kolegyňou sme samy dve absolvovali cestu autom z Thessaloník až na Peloponéz so zastávkami na najvýznamnejších gréckych antických pamiatkach.
Pre niektorých ľudí práca delegáta znamená super oddych v niektorej vysnívanej dovolenkovej destinácii, ale uveď nás do skutočného obrazu tvojej práce a pracovnej náplne?
[singlepic id=26848 w=320 h=240 float=right]Áno, veľa ľudí sa na prácu delegáta pozerá ako na platenú dovolenku, čo je veľmi skreslená predstava. Samozrejme, existujú destinácie, ktoré sú menej náročné a menej stresové, ale to je skôr výnimka ako pravidlo. Delegátska práca je krásna, ale je to práca trvajúca 24 hodín non stop celú sezónu a je to práca s ľuďmi, ktorá je vždy náročná. A nie je to len starostlivosť o klientov, riešenie problémov, sprevádzanie výletov. Často krát treba riešiť rôzne úrazy, ochorenia, poistné udalosti, veci, s ktorými si človek doma bežne poradí, ale v zahraničí môžu byť problémom. Pre veľa ľudí, ktorých obmedzuje neznalosť cudzieho jazyka, je práve delegát tým oporným bodom, na ktorý sa obracajú, keď nevedia, čo robiť.
Ako vyzeral tvoj pracovný deň?
Väčšinou hekticky. Klientov je treba vyzdvihnúť na letisku, už počas transferu im povedať základné informácie o destinácii, kde budú tráviť dovolenku a čo ich v najbližších chvíľach čaká a pomôcť im pri ubytovaní. Väčšinou v deň príletu nového turnusu, pokiaľ je to z časových dôvodov možné, sa organizuje prvá informačná schôdzka, kde sa [singlepic id=26856 w=320 h=240 float=left]klienti dozvedia informácie o konkrétnom ubytovacom zariadení, o okolí. Predstavuje sa program fakultatívnych výletov, riešia sa eventuálne problémy. Delegát má väčšinou na starosti viacero ubytovacích zariadení, takže s týmito schôdzkami môže skončiť buď neskoro večer alebo až na ďalší deň. Súčasťou delegatúry je aj kancelárska práca, vypĺňanie rôznych správ, zoznamov na výlety, organizácia transferov, sprevádzanie výletov, návšteva klientov v ubytovacích zariadeniach počas konzultačných hodín. A do toho všetkého treba zahrnúť telefonáty, dôležité aj nedôležité, keď chcú klienti vedieť najrozličnejšie informácie, alebo napríklad ochoreli a potrebujú lekára a tlmočenie. Pričom takéto telefonáty prichádzajú nezriedka aj v čase, kedy delegát nemôže hneď v danom momente skočiť do auta a prísť, pretože môže byť na letisku alebo sprevádza výlet. A takto to ide po celé 4 mesiace.
Mala si popri práci čas aj na poznávanie krajiny?
Keďže ostrovy, na ktorých som pracovne pôsobila, Korfu a Zakynthos sú dosť malé, veľa sa dalo spoznať v rámci fakultatívnych výletov, ktoré som zároveň aj sprevádzala. V rámci voľna sme sa samozrejme vybrali aj na miesta, ktoré nám odporučili domáci. Keď som bola na Korfu, sprevádzala som napríklad výlet do Albánska, ktoré je blízko. [singlepic id=26847 w=320 h=240 float=right]Zo Zakynthosu som si „odskočila“ do starovekej Olympie, v Egypte som okrem klasických výletov do Luxoru a Káhiry sprevádzala aj plavby po Níle, takže som toho spoznala celkom dosť.
Na ostrovoch si strávila relatívne dlhý čas, takže predpokladám, že dnes tam máš veľa priateľov a známych.
Počas delegátovania som sa bezpochyby stretla so skvelými ľuďmi, či už to boli domáci alebo kolegovia, delegáti, pracujúci pre iné CK, s ktorými som sa stretávala pravidelne na letisku pri príletoch a odletoch alebo v rámci výletov. Nie je nič lepšie ako vrátiť sa po rokoch na staré miesta, nájsť tam tie isté usmievavé tváre, ktoré si ma pamätajú a zistiť, že prejsť cez 300 metrov dlhú ulicu trvá viac ako dve hodiny, pretože pri každom sa treba zastaviť na frapé a kus reči. Môžem povedať, že mám z tohto obdobia kopec známych, s ktorými som v pravidelnom kontakte, a ktorí by sa na smrť urazili, keby som sa objavila na ostrove a neprišla ich navštíviť. Je veľmi príjemné vedieť, že aj po rokoch mám na týchto miestach stále priateľov. Ale spomenúť musím aj veľa zaujímavých ľudí, s ktorými som sa stretla, ako s klientmi cestovky, a ktorí ma vedia identifikovať aj po niekoľkých rokoch. To že ma niekto spozná a osloví len tak na ulici, „jeeeej, Jarka dobrý deň, vy ste nám robili delegátku tam a tam“, mi vie vylepšiť náladu :-) Mne síce niekedy trvá rozpamätať sa, pretože pre mňa bolo tých ľudí veľa, a ja som bola pre nich len jedna jediná osoba. Ale zatiaľ sa mi to s pomocou alebo bez nej, vždy podarilo.
Ktoré z oblastí Grécka, kde si pôsobila, ti najviac prirástlo k srdcu?
Obidva ostrovy mi neskutočne prirástli k srdcu. Korfu je neuveriteľne krásny ostrov, tu som absolvovala svoje delegátske aj sprievodcovské začiatky a natrafila na ľudí, vďaka ktorým mi táto práca učarovala. Na Zakynthos, ktorý má podobný ráz ako Korfu, som odišla v období, keď som bola vyčerpaná a unavená z kancelárskej práce, [singlepic id=26851 w=320 h=240 float=right]potrebovala som sa zhlboka nadýchnuť a byť zase na chvíľku medzi ľuďmi. Tu som našla skvelých kolegov – slovenských a českých delegátov, ktorí sa na tento ostrov opätovne dlhodobo vracali, a s ktorými sme si pomáhali napríklad pri sprievodcovaní výletov, ale hlavne na letisku sme vytvorili parádny tím. V rámci môjho vlastného poznávania Grécka mi učarovali mestá Volos a Nafplio, samozrejme Thessaloniki, a tiež hlavné mesto Athény má svoje nespochybniteľné čaro.
V Grécku si sa ocitla aj v roku, keď slovenská vláda odmietla krajine pôžičku. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom pohľad Grékov na Slovensko, Slovákov prípadne tvoju osobu? Rozprávali ste sa spolu na túto tému?
Oba ostrovy som ako súkromná osoba navštívila minulý rok, teda v čase, keď bola táto téma u nás často medializovaná, dokonca som bola na zmeškanom lete Zakynthos – Bratislava, ktorý však nemeškal z dôvodu „gréckej pomsty voči Slovensku“ ako som sa neskôr niekde dočítala. Nie, ľudia, ktorých poznám, neriešili, či im Slováci poskytnú peňažnú pôžičku alebo nie. Tí, ktorých poznám, riešili svoje existenčné problémy. Obávali sa letnej sezóny a toho, čo bude po nej. Zaujímalo ich to, či budú mať dostatok hostí v hoteloch, a teda prácu, ktorá im zabezpečí ako také prijateľné podmienky na prežitie zimy, keďže grécke ostrovy majú svoj príjem len z dvoch artiklov, cestovného ruchu a výroby a následného exportu olivového oleja.
Ale vráťme sa ku krajine ako takej. Akí sú obyvatelia Grécka, ak si dovolíš hodnotiť ich povahu a mentalitu všeobecne?
Neviem, či by nejaký Grék súhlasil s tým, aby povahu jeho národa posudzoval Negrék. Nuž, hodnotiť môžem len ostrovanov, keďže moje „grécke skúsenosti“ pochádzajú z ostrova, čiže v našom ponímaní akoby z vidieka. Môj názor je taký, že sú temperamentní, tvrdohlaví a výbušní, ale ako rýchlo sa vedia rozčúliť, tak rýchlo ich to aj prejde. Keď ich niekedy vidím gestikulovať, mám pocit, že chcú jeden druhého zbiť, a oni sa pritom len rozčuľujú nad výsledkom futbalového zápasu. Sú veľkí patrioti, hrdí na to, že [singlepic id=26852 w=320 h=240 float=left]ich krajina bola kolískou európskej civilizácie, niekedy je to prehnane v duchu „MY sme už vedeli čítať, kým vy ste ešte viseli na stromoch.“ Zároveň sú to však najsrdečnejší ľudia, akých som kedy stretla. A páči sa mi aj to, že napriek ťažkostiam si vedia užívať život, tešiť sa z maličkostí a usmievať sa. Nie sú takí uponáhľaní a nervózni ako my. „Parea“ čiže spoločnosť či už priateľov alebo rodiny pri dobrom jedle a hudbe je pre nich veľmi dôležitá. Gréci sú presne takí, ako ich vykreslili vo filme Moja veľká tučná grécka svadba.
Komu by si dnes dovolenku v Grécku odporučila (v niektorých katalógoch cestoviek sa píše, ktorý ostrov je vhodný pre romantikov, mladé páry, rodiny s deťmi a podobne) a čo by pri návšteve tejto krajiny nemali vynechať, prípadne čoho by sa mali vyvarovať?
Dovolenku v Grécku by som odporučila každému, pretože je to úžasná krásna krajina, má všetko, čo má dovolenková destinácia mať. Je neskutočne bohatá na historické pamiatky, či už z obdobia antiky alebo z neskorších období benátskej či osmanskej okupácie jednotlivých gréckych ostrovov, má hory, a čo je pre nás najzaujímavejšie, má more s krásnymi plážami, prírodné scenérie, ktoré vám zoberú dych. Na ostrovoch stále nájdete krásne zákutia, kde sa nemusíte do vody dostávať cez haldy ľudí a svoju malú „súkromnú“ pláž máte viac menej sami pre seba. A v neposlednom rade treba spomenúť prívetivosť a pohostinnosť miestnych obyvateľov, ich dobrú náladu. Vynechať nesmiem ani skvelú grécku kuchyňu. A vyvarovať sa treba len jednej veci, čo však neplatí len pre dovolenku v Grécku, ale hocikde vo svete. Neporovnávajte!

[nggallery id=1502]

Zhovárala sa: Petra Adamcová Foto: Jarka Zrubcová