Najprv boli zážitky, potom knihy a teraz je tu Cestou necestou

Najprv boli zážitky, potom knihy a teraz je tu Cestou necestou

2. novembra 2014 Off Od

Michal Knitl, zakladateľ cestovateľského festivalu, ktorý sa tento rok uskutoční v piatich slovenských mestách vrátate Pieťan, rozpráva o aktuálnom ročníku aj o svojich bohatých cestovateľských skúsenostiach. Podujatie, ktoré návštevníkom ponúkne zážitky desiatok svetobežníkov štartuje 5. novembra v Bratislave. V nedeľu 9. novembra mu bude patriť piešťanský klub ŽiWell a potom sa presunie do Banskej Bystrice, Žiliny a Pezinku.

knitl

REKLAMA

450X222 primator hudcovic

Čo je hlavným cieľom festivalu?

Našim cieľom je ukázať ľuďom, že cestovať môže naozaj každý. Budeme mať prezentácie ľudí, o ktorých síce verejnosť nevie, ale precestovali kus sveta. Peši, babetou, ladou, liezli po skalách, zvládli stovky kilometrov dlhé túry v Himájach, objavovali nové jaskyne a mnoho ďalšieho. Motto festivalu znie: Festival inšpirujúci ľudí cestovať na všetky svetové strany a spoznávať nepoznané.

Tento rok máte festival s medzinárodnou účasťou. Kto bude hlavným ťahákom?

Vďaka podpore Vyšehradského fondu budeme mať prezentujúcich z Českej republiky, Poľska a Maďarska. Svoje prezentácie v troch mestách bude mať najscestovanejší Maďar súčasnosti – Gabor Csonka. Už 10 rokov prenajíma byt v Budapešti, za čo precestoval cez 120 krajín sveta. Stretol som ho v Indii a spolu sme absolvovali túru v Nepále.

Z Poľska príde Ola Dzik, držitelka snežného leoparda, ktorá ako jedna z mála žien na svete zdolala všetky 7000 metrové hory v Pamíre a Ťan-Šane. S ňou som sa zoznámil v Kirgizsku, prešli sme spolu ľadovec Južný Inylček.

Zatiaľ hovoríme o samých zahraničných hosťoch. Budú na festivale aj Slováci?

Samozrejme. Drvivá väčšina. Medzi najznámejších slovenských prezentujúcich patrí Dorota Nvotová s prednáškou o Nepále, Pišta Vandal porozpráva o zážitkoch v Brazílií, Zoli Pál – čerstvo po návrate z pokusu o rýchlostný rekord výstupu na všetky sedemtisícovky v Pamíre a Ťan-Šane, Matej Fabšík a Majo Grofčík s populárnou expedíciou Lada svetom, kde toto leto sa vybrali na Lade z Kysúc do Strednej Ázie, tvorcovia dokumentárneho filmu Vlčie hory, Matej Kubičár o osobnej skúsenosti z pralesa, Oliver Filan o ročnom pobyte v Kórei, jediná Slovenka živiaca sa blogovaním o cestovaní Alexandra Kováčová či Tomáš Gríger so svojou neodmysliteľnou Malinou a mnohí ďalší inšpiratívni cestovatelia. Celkovo bude na festivaloch viac ako 70 prezentácií. (Pozn. red: V Piešťanoch budú mať možnosť návštevníci festivalu vidieť len časť z nich, viac info tu.)

PN (small)

Pôjde teda skôr o prednášky plné dobrodružstva a nie o dovolenkové zážitky.

Presne tak. Prezentovať budú ľudia, ktorí nemajú problém i zajtra zbaliť ruksak a ísť na druhú stranu sveta. Dávame priestor najmä mladým nezávislým cestovateľom, ktorí aj ďalších inšpirujú. Okrem chalanov, ktorí cestujú s Ladou, máme aj štyroch maturantov, ktorí išli na Babetách do Rumunska, Moldavska a Srbska.

Vraj pripravujete aj nový web, ktorý bude spájať slovenských cestovateľov?

Na našej novej stránke bude môcť každý, kto organizuje cestovateľskú prezentáciu alebo festival na Slovensku pridať svoju akciu, vytvoriť profil prezentujúceho i profil témy. Cieľom nového webu je, aby sa stal portálom, na ktorý ľudia prídu, keď budú chcieť vedieť, kedy a kde sa konajú cestovateľské prezentácie a festivaly na Slovensku. Databáza tém a prezentujúcich bude tak prepracovaná, že pomocou filtra si človek zvolí, že chce prednášajúceho zo stredného Slovenska s prezentáciou o Argentíne, alebo z Popradu o Južnej Amerike a systém vypíše ľudí, ktorí by sa radi podelili o svoje zážitky. Čiže aby sa ľudia dozvedeli o možnostiach a cestovali.

O čom budeš prezentovať ty?

V Bratislave budem mať prezentáciu o štyroch návštevách Nórska. V ostatných mestách predostriem zážitky z Ázie a niekde aj o svojom životnom príbehu. Práve prezentácia s názvom 10 rokov na cestách je najinšpiratívnejšia a v rýchlosti predstavuje momenty, ako som sa zo študenta manažmentu stal cestovateľom a organizátorom festivalu.

Ako si sa dostal k cestovaniu a k cestovateľskému festivalu? Čím to začalo?

Od mojich cestovateľských začiatkov po prvý festival ubehlo 9 rokov. Všetko sa začalo na programe Work and Travel v San Diegu, kde som po druhom ročníku na vysokej škole išiel šoférovať rikšu. Vozil som ľudí z barov do hotelov, z bejzbolových zápasov domov a podobne.

Ako dlho si sa učil orientovať?

Išlo to celkom rýchlo. V San Diegu su ulice krásne štovorcové a pomenované v jednom smere: prvá, druhá, tretia, a tak ďalej. A v druhom smere: A, B, C, D a keď sa abeceda skončí, tak Ash, Beech, Cedar, čiže opäť podľa abecedy, iba je tam nejaké meno. Ak mi človek povedal, kam ide, tak som to nemusel poznať a trafil som. Naučiť som sa musel iba jednosmerky. Je tam veľa jednosmeriek a iba niektoré sú obojsmerné. San Diego je celkom rovinaté. Šoférovať rikšu v San Franciscu, to by bola väčšia makačka.

Nemal si nepríjemnosti s autami?

Väčšinou medzi autami. Iba v prístave po chodníku. Raz sa mi stalo, že som viezol tri dievčatá do jedného baru a skrátil som si cestu tak, že som išiel pol ulice do protismeru. Však komu by sa chcelo ísť tri bloky dookola. Pred barom som chcel tak efektne zaflekovať. Keď išiel človek trošku rýchlejšie a strhol volant, tak sa trojkolesový bicykel trochu zo strany nadvihol. Len tu som to trošku prehnal a bicykel sa prevrátil. Chalani na chodníku pomohli dievčatám sa dvihnúť a samozrejme mali jazdu zadarmo… Alebo raz som tiež viezol starší pár do hotela. Už som bol pár metrov pred hotelom, keď zrazu celým bicyklom trhlo. Hlavu som si narazil na riadidlá a pár vypadol na chodník. Až potom som zistil, že problém bol v tom, že som išiel veľmi blízko pletiva, ktoré ohraničovalo stavbu jednej budovy, do ktorého sa zaplietol stredový hrot kolesa. Pár hodín na to mi kamarát Koudy z Čiech hovoril, ako išiel, vyšiel starší pár z hotela a vybral si práve jeho, že sa chcú odviezť práve s ním. Normálne sme vždy všetci stáli v rade a mal ísť ten, čo je prvý. Ale oni trvali na ňom, lebo vyzerá úplne ináč ako ja. Povedali mu, že si v hoteli museli dať panáka a ísť na jazdu opät, aby to prekonali.

Ako dlho si bol v tej Amerike?

Dva mesiace som pracoval v San Diegu a jeden mesiac som cestoval. Dva týždne s kamarátmi autom po juhozápade a päť dní v Mexiku. Keď kamaráti odišli, išiel som sám na týždeň do Yosemitov a do San Francisca. To bolo prvýkrát, keď som bol niekde sám.

Čo nasledovalo?

Ďalšie leto som cestoval po Európe. Potom som študoval na Erasme v Portugalsku, stopoval so skupinou 50 ľudí za Rozvojové ciele tisícročia z Rigy zo Štrasburgu a bol dobrovoľníkom 9 mesiacov počas zimy pri polárnom kruhu vo Fínsku. Po vyštudovaní Fakulty managementu som išiel robiť to, čo som považoval, že viem najlepšie. Stal som sa snowboardovým inštruktorom.

To si študoval päť rokov manažment a potom išiel učiť snowboarding?

Áno. Cítil som, že byť na čerstvom vzduchu v prírode je lákavejšie ako v kancelárii.

A potom nasledovala tvoja prvá veľká cesta.

Presne tak. Už počas zimy som doslova cítil, že potrebujem vypadnúť z Európy. So šťastím som sa dostal na projekt do Uruguaja a po jeho skončení som ešte rok behal po Južnej Amerike. Bol to úžasný čas. Možno práve preto, že cestovanie mi dalo tak veľa a je také úžasné, tak ma to poháňa a snažím sa šíriť cestovateľský duch do sveta a motivovať ľudí, aby cestovali. I keď spočiatku som si to ani neuvedomoval. Keď som bol v Južnej Amerike, najskôr som rozmýšlal, ako by som mohol využiť svoje fotografie z ciest. Zrkadlovku však má už takmer každý. A tak som dostal nápad napísať knihu. Nemal som o tom ani predstavu. Som však tvrdohlavý, alebo možno krajšie povedané cieľavedomý, a išiel som si za svojim. Potom ako kniha vyšla, chcel som urobiť iba jednu prezentáciu a myslel som si, že sa knihy budú samé predávať. Rýchlo som zistil, že také ľahké to nebude. Dodnes spomínam na prvú prednášku, keď bolo v čajovni vyše 50 ľudí a ďalší pozerali cez malé okienko z ulice. Reč mi išla tak pomaly, že sa divím, že to so mnou vydržali. Do dnešného dňa som mal už cez 160 prezentácií a už to mám vymyslené. Vtedy však som mal toľko myšlienok a vecí, čo by som chcel povedať, že to šlo zo mňa ako z chlpatej deky.

Takže z cestovania vznikol cestopis, z cestopisu prezentácie a z prezentácií festival.

Áno. Všetko malo svoj prirodzený vývoj. Počas cesty v Ázií som premýšľal, že by bolo úžasné spraviť päťhodinový večer plný prezentácií s kamarátmi, ktorých som či už po ceste stretol, alebo navštívili krajiny, v ktorých som bol. K tomu by som iba pridal miesta, kde oni neboli. A idea sa potom nafúkla. Zistil som, že veľmi veľa ľudí má záujem prezentovať a prvý festival bol hneď trojdňový.

Akú máš víziu do budúcna?

Robíme päť festivalov na jeseň a päť na jar. Na jar 2015 sa po prvýkrát presunieme aj na východ, do Košíc a Prešova. Desať festivalov ročne je momentálny strop, ktorý zvládame. Posledné mesiace vytvárame organizačný tím ľudí, ktorí pomáhajú s festivalom. Budujeme štruktúru a hľadáme ľudí, ktorí by mali záujem pomáhať festivaludlhodobo. Pokiaľ aj niektorí z poslucháčov je aktívny a chce sa zapojiť, budeme iba radi. Stačí nám napísať na stránku festivalu Cestou necestou. Dlhodobejšou víziou je tiež motivovať ľudí aby vytvorili viacero lokálnych festivalov pod ich velením a našou hlavičkou. Máme ešte pár ďalších nápadov, ale tie budú realizovateľné, keď sa v organizačnom tíme zabehneme alebo ak pár ďalších nadšedcov sa k nám pridá.

Koľko ľudí sa podieľa na festivale?

V organizačnom tíme je nás 14. Väčšina ľudí pracuje, študuje a pomáha podľa toho ako stíha. Okrem toho nám počas roku a pol pomáhalo na festivaloch cez 30 dobrovoľníkov na mieste podujatia.

To ste od marca 2013 stihli toho celkom dosť.

Áno. Sám sa niekedy čudujem, čo všetko sa od minulého roka udialo a akým tempom to ide.

Ako by sa mohli ľudia zapojiť? Čo musia vedieť?

Hľadáme ľudí s nadšením a vôľou pomôcť. Nezáleží, či sa jedná o študentov, pracujúcich alebo cestovateľov na cestách. Každý má čím prispieť. Hľadáme členov do organizačného tímu, v ktorom máme rozdelené úlohy na oblasti: hľadanie zaujímavých prezentujúcich, sprievodné akcie, catering, koordinácia dobrovoľníkov na festivale, fundraising, PR a komunikácia, technika. Najmä na oblasť PR hľadáme stále viac dobrovoľníkov. Pomoc priamo na festivale spočíva v moderovaní, servise pre prezentujúcich, hodnotenie dotazníkov, predávanie lístkov, fotograf, kameraman, človek pre všetko. Ak má niekto záujem pomôcť, stačí kliknút na tlačidlo “dobrovoľník” na našej stránke www.cestounecestou.sk.

Prečítajte si aj: Rekordér v prespávaní na gauči: Viac ako pamiatky ma zaujímajú ľudia

(ts)