Martina Moravcová patrí bez debaty k najúspešnejším plavcom v histórii Slovenska, či niekdajšieho Československa. Zozbierala dohromady 22 medailí na majstrovstách sveta, 41 cenných kovov na majstrovstvách Európy a získala tiež dve strieborné medaile na olympiáde v Sydney. Momentálne vedie Plavecký kemp v Piešťanoch, počas ktorého posúva svoje skúsenosti ďalším generáciám plavcov. V rozhovore nám Martina Moravcová prezradila zaujímavosti o kempe, o tom čo sa v plávaní počas jej kariéry reprezentantky a trénerky zmenilo a i svoj názor na komplikovaný stav športu na Slovensku aj v Piešťanoch.

IMG_6065_resize

Kemp funguje už šiesty rok, sú tento rok nejaké novinky?

Výrazné novinky sme nezavádzali, máme už taký osvedčený model. Menších plavcov sme si tento rok rozdelili na dve skupinky a tým pádom ich môže byť viac. Uspokojili sme tak čo najviac nahlásených detí a nemuseli sme ich odmietnuť. Čo sa týka systémovej práce, tá je približne rovnaká, pretože systém, ktorý máme, je dobrý a nie je treba ho príliš meniť.

Zúčastňujú sa kempu plavci, ktorí ho už absolvovali?

Je veľa detí, ktoré zavítali na kemp opakovane. Zhruba necelá polovica všetkých detí sa vrátilo späť. Niektoré sa už nemohli zúčastniť, pretože vekový limit je ohraničený. V tomto turnuse najmenších pribudol ročník 2005 a väčšina detí je tu teraz po prvý krát.

Čo všetko sa deti počas kempu naučia?

Určite sa tu veľa naučia na suchu. Veľa detí v mladom veku sem príde zanedbaných, pretože telesná výchova na školách nefunguje najlepšie. Niektoré z detí napríklad nevedia spraviť kotúľ. Naučia sa tu veľa z pohybových základov a cvikov. Vo vode s nimi robíme rôzne technické cvičenia. Zdokonaľujú sa vo svojom plaveckom štýle. Púšťame im videá svetových plavcov, na ktorých si vysvetlíme ako by plavecká technika mala optimálne vyzerať. Deti potom v bazéne nafilmujeme pomocou podvodných kamier a na videu im vysvetlíme, čo by mali na vlastnej technike zlepšiť.

Aké máte ohlasy na kemp zo strany detí a rodičov?

Ohlasy sú pozitívne, deti sa k nám často vracajú. Veľkú radosť majú napríklad tí, ktorí boli vybratí Nadáciou Poštovej banky. 42 detí je v kempe za ich snahu a výsledky a šesť z nich je takzvaných divokých kariet, teda detí, ktoré nemajú úplnú rodinu alebo sú v horšej finančnej situácii. Tento rok napríklad máme štyri deti z jednej rodiny v Košiciach, ktoré majú ďalších piatich súrodencov vo veku od 15 rokov po novorodenca a šesť z nich pláva v Košickom klube.

IMG_6275_resizeAko sa vám spolupracuje s Nadáciou Poštovej banky?

Spolupracuje sa nám s nimi veľmi dobre, pretože táto nadácia vznikla primárne kvôli podpore vodných športov. Náš kemp bol pripravený v spolupráci s nadáciou a s jej prínosom je jeho organizácia omnoho jednoduchšia. Zároveň kemp je akousi motiváciou pre deti, ktoré sa ho môžu zúčastniť za svoje dosiahnuté výsledky.

V čom je možnosť zúčastniť sa kempu pre deti dôležitá?

V súčasnej dobe záujmové a športové kempy nahrádzajú pionierske tábory z minulosti. Pre deti, ktoré sa venujú športu alebo inej aktivite, je dobré, že počas leta nevypadnú z rytmu a môžu sa naďalej rozvíjať v tom, čo majú radi.

IMG_6202_resize

Trénujú v kempe aj deti z Piešťan?

Súčasťou kempu sú samozrejme aj deti z nášho mesta. Máme tu veľmi dobrých plavcov, ktorí majú pobyt vďaka výsledkom hradený od nadácie. Myslím, že ich je dohromady päť či šesť.

Je medzi nimi talent, ktorý výrazne vyčnieva?

Ťažko to takto zhodnotiť, máme viaceré talentované deti medzi mladšími i staršími, ktoré sú zaradené v juniorských reprezentáciách. V starších ročníkoch je tam Sára Nieplová, Lenka Paulíková, či Matúš Janík. Ďalej z mladších sú šikovní a úspešní chlapci Richard Horyl, Michal Škodný, Filip Lányi, Maxim Vass, či Dávid Holík a z dievčat napríklad Šprláková a Buková.

IMG_6473_resize

Prednedávnom ste získali trénerskú licenciu v Amerike. V čom vidíte taký najvýraznejší rozdiel v trénovaní za oceánom a u nás?

Nemyslím si, že je tam markantný rozdiel. Každý sa borí s nejakými svojimi problémami, každý klub má iné zázemie a iné podmienky, tak isto ako aj u nás. Systémová práca na Slovensku je relatívne dobrá, väčší rozdiel vidím skôr v starších ročníkoch a v príprave. S deťmi, ktoré majú 13-14 rokov a majú už štyri roky odplávané sa v Amerike pracuje omnoho viac ako tu. U nás už po skončení základnej školy nastáva prvá veľká odchodová vlna, kedy deti prestávajú trénovať a ďalšia nasleduje po ukončení strednej školy. V Amerike ten trend nie je, tam sa toho študenti naopak držia, pretože môžu získať stredoškolské a univerzitné štipendium vďaka športu, čo pre nich predstavuje veľmi veľké ušetrené peniaze. To je asi taký najväčší rozdiel.

A čo sa týka materiálneho zázemia?

V zásade je to tak ako u nás, teda tieto veci sú v prevažnej väčšine ponechané na rodičov. Aj tam sú silnejšie a slabšie kluby. V malých mestách je to finančne ľahšie, ale rozdiel je napríklad v tom, že i keď dieťa musí často skočiť do vody už o piatej ráno, nikto nefrfle. Rodičia s nimi vstávajú už o štvrť na päť a vezú ich 40 minút na tréning. U nás je niečo také nemysliteľné. Nejaká polovica detí tu skončí s plávaním pretože rodič jednoducho nie je ochotný s ním vstávať. Plávanie je nastavené tak, že tréningy bývajú ráno pred školou a popoludní po skončení vyučovania.

A ak by ste mali zhodnotiť, v čom sa plavecký šport najviac zmenil od obdobia, kedy ste s ním začínali vy až po súčasnosť, v čom vidíte najväčší rozdiel? 

Ja som začínala za takej prajnej socialistickej éry, kedy šport bol riadený vyložene štátom, bol podporovaný a rodičia väčšinou nemuseli takmer nič platiť. Kluby boli dotované, sústredenia boli dotované a fungovala väčšia systémová príprava. V dnešnej dobe to dosť chýba a je to len na nás, aby sme docielili podporu športu od vlády. Sami nie sme schopní deti plne podporovať, pretože všetko v podstate je tak ako na západe, ale platy sú výrazne nižšie. Keďže platy nie sú také ako by sme potrebovali, mal by byť vyšší záujem od štátu, aby prispieval na mládežnícky šport a vo väčšej miere ho dotoval.

IMG_6178_resize

Zmenili sa podmienky konkrétne v Piešťanoch?

Keď som začínala, tak sme trénovali na Eve, ale tie podmienky tu nikdy neboli optimálne. Eva bola zastaraná už pre tými približne tridsiatimi rokmi, kedy som začínala. Zažila som dokonca aj dva výpadky, kedy nám padla časť strechy a cez zimu sme trénovali v bazénoch v Esplanade v horúcej vode. Tiež sme dochádzali do Trnavy, kde nás prichýlil miestny klub. Vtedy sme chodili na autobusoch poobede o tretej a domov sme prichádzali večer o deviatej. Ideálne to nikdy nebolo, a tiež som si zažila svoje. Ten vrcholový tvrdý tréning som vždy dosuplovávala na reprezentačných sústredeniach. Odvtedy ide situácia od desiatich k nule alebo ak by som to mala povedať presne, tak od piatich k nule a je veľmi smutné, že sa za tých tridsať rokov vôbec nič s tým nespravilo. Možno za chvíľu skončíme úplne na suchu.

Ako by ste zhodnotili piešťanské plávanie v rámci Slovenska?

Patríme k najúspešnejším klubom, napríklad minulý rok sme mali okolo sto medailí od žiackych kategórií až po seniorov. Je to obrovské množstvo a myslím, že nijaký iný klub v meste takýto úspech nedosiahol.

Čo podľa vás plávanie v Piešťanoch potrebuje úplne najviac?

Určite podporu zo strany mesta, aby tu plávanie mohlo byť zachované. Doteraz sa s tým celé roky nič nerobilo a toto zastupiteľstvo, ktoré bolo zvolené na základe toho, aby sa v meste niečo zmenilo k lepšiemu, zatiaľ nejaké konkrétne kroky neurobilo. Hlavne je treba podporiť mládežnícky šport. Nejaké prostriedky putovali do hokeja, ktorý je len jedným z profesionálnych športov a vraj poberá až 95 percent celého športového rozpočtu mesta.

Myslíte si, že je to adekvátne?

Hokej síce patrí pre fanúšikov k tým najpopulárnejším športom, je určite športom profesionálnym, ale nemyslím si, že by celé financovanie malo suplovať mestské zastupiteľstvo. Profesionálni hráči a kluby väčšinou majú kontrakty so sponzormi, ktorí by sa mali o tím starať a nie, aby boli financovaní mestom na úkor iných športov a vecí, ktoré by mohli byť z týchto prostriedkov podporované. Je to nefér a mesto by sa určite nemalo starať len o jeden profesionálny šport. Je tu množstvo odvetví, ktoré sú úspešné a napriek tomu majú malé alebo nulové spolufinancovanie. My plavci máme tiež veľmi malú podporu.

Keby ste si mohli pre plávanie v Piešťanoch priať jednu vec, čo by to bolo?

Určite by som si želala, aby sme mali mestskú plaváreň, ktorú ako kúpeľné mesto, ktoré vyrástlo na vode, ktoré sa pýši tým, že je mestom vody a vodných športov jednoducho nemáme. Ľudí, ktorí by mali ochotu tu je dosť. Či už športovcov, mládežníkov, dôchodcov, rekreačných plavcov a žiakov zo školských plávaní nevynímajúc. Veľmi by som si želala, aby tu bola funkčná, krytá, celoročná plaváreň, kde by jednak mohla pokračovať tradícia a tiež bola prospešná pre širokú verejnosť, pretože si myslím, že je ďaleko podstatnejšie vedieť plávať ako korčuľovať.

-lt-

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972