Connect with us

Rozhovory

Martina Moravcová v rozhovore o kempe, plávaní a aj športe v Piešťanoch

Published

on

Martina Moravcová patrí bez debaty k najúspešnejším plavcom v histórii Slovenska, či niekdajšieho Československa. Zozbierala dohromady 22 medailí na majstrovstách sveta, 41 cenných kovov na majstrovstvách Európy a získala tiež dve strieborné medaile na olympiáde v Sydney. Momentálne vedie Plavecký kemp v Piešťanoch, počas ktorého posúva svoje skúsenosti ďalším generáciám plavcov. V rozhovore nám Martina Moravcová prezradila zaujímavosti o kempe, o tom čo sa v plávaní počas jej kariéry reprezentantky a trénerky zmenilo a i svoj názor na komplikovaný stav športu na Slovensku aj v Piešťanoch.

IMG_6065_resize

Kemp funguje už šiesty rok, sú tento rok nejaké novinky?

Výrazné novinky sme nezavádzali, máme už taký osvedčený model. Menších plavcov sme si tento rok rozdelili na dve skupinky a tým pádom ich môže byť viac. Uspokojili sme tak čo najviac nahlásených detí a nemuseli sme ich odmietnuť. Čo sa týka systémovej práce, tá je približne rovnaká, pretože systém, ktorý máme, je dobrý a nie je treba ho príliš meniť.

Zúčastňujú sa kempu plavci, ktorí ho už absolvovali?

Je veľa detí, ktoré zavítali na kemp opakovane. Zhruba necelá polovica všetkých detí sa vrátilo späť. Niektoré sa už nemohli zúčastniť, pretože vekový limit je ohraničený. V tomto turnuse najmenších pribudol ročník 2005 a väčšina detí je tu teraz po prvý krát.

Čo všetko sa deti počas kempu naučia?

Určite sa tu veľa naučia na suchu. Veľa detí v mladom veku sem príde zanedbaných, pretože telesná výchova na školách nefunguje najlepšie. Niektoré z detí napríklad nevedia spraviť kotúľ. Naučia sa tu veľa z pohybových základov a cvikov. Vo vode s nimi robíme rôzne technické cvičenia. Zdokonaľujú sa vo svojom plaveckom štýle. Púšťame im videá svetových plavcov, na ktorých si vysvetlíme ako by plavecká technika mala optimálne vyzerať. Deti potom v bazéne nafilmujeme pomocou podvodných kamier a na videu im vysvetlíme, čo by mali na vlastnej technike zlepšiť.

Aké máte ohlasy na kemp zo strany detí a rodičov?

Ohlasy sú pozitívne, deti sa k nám často vracajú. Veľkú radosť majú napríklad tí, ktorí boli vybratí Nadáciou Poštovej banky. 42 detí je v kempe za ich snahu a výsledky a šesť z nich je takzvaných divokých kariet, teda detí, ktoré nemajú úplnú rodinu alebo sú v horšej finančnej situácii. Tento rok napríklad máme štyri deti z jednej rodiny v Košiciach, ktoré majú ďalších piatich súrodencov vo veku od 15 rokov po novorodenca a šesť z nich pláva v Košickom klube.

IMG_6275_resizeAko sa vám spolupracuje s Nadáciou Poštovej banky?

Spolupracuje sa nám s nimi veľmi dobre, pretože táto nadácia vznikla primárne kvôli podpore vodných športov. Náš kemp bol pripravený v spolupráci s nadáciou a s jej prínosom je jeho organizácia omnoho jednoduchšia. Zároveň kemp je akousi motiváciou pre deti, ktoré sa ho môžu zúčastniť za svoje dosiahnuté výsledky.

V čom je možnosť zúčastniť sa kempu pre deti dôležitá?

V súčasnej dobe záujmové a športové kempy nahrádzajú pionierske tábory z minulosti. Pre deti, ktoré sa venujú športu alebo inej aktivite, je dobré, že počas leta nevypadnú z rytmu a môžu sa naďalej rozvíjať v tom, čo majú radi.

IMG_6202_resize

Trénujú v kempe aj deti z Piešťan?

Súčasťou kempu sú samozrejme aj deti z nášho mesta. Máme tu veľmi dobrých plavcov, ktorí majú pobyt vďaka výsledkom hradený od nadácie. Myslím, že ich je dohromady päť či šesť.

Je medzi nimi talent, ktorý výrazne vyčnieva?

Ťažko to takto zhodnotiť, máme viaceré talentované deti medzi mladšími i staršími, ktoré sú zaradené v juniorských reprezentáciách. V starších ročníkoch je tam Sára Nieplová, Lenka Paulíková, či Matúš Janík. Ďalej z mladších sú šikovní a úspešní chlapci Richard Horyl, Michal Škodný, Filip Lányi, Maxim Vass, či Dávid Holík a z dievčat napríklad Šprláková a Buková.

IMG_6473_resize

Prednedávnom ste získali trénerskú licenciu v Amerike. V čom vidíte taký najvýraznejší rozdiel v trénovaní za oceánom a u nás?

Nemyslím si, že je tam markantný rozdiel. Každý sa borí s nejakými svojimi problémami, každý klub má iné zázemie a iné podmienky, tak isto ako aj u nás. Systémová práca na Slovensku je relatívne dobrá, väčší rozdiel vidím skôr v starších ročníkoch a v príprave. S deťmi, ktoré majú 13-14 rokov a majú už štyri roky odplávané sa v Amerike pracuje omnoho viac ako tu. U nás už po skončení základnej školy nastáva prvá veľká odchodová vlna, kedy deti prestávajú trénovať a ďalšia nasleduje po ukončení strednej školy. V Amerike ten trend nie je, tam sa toho študenti naopak držia, pretože môžu získať stredoškolské a univerzitné štipendium vďaka športu, čo pre nich predstavuje veľmi veľké ušetrené peniaze. To je asi taký najväčší rozdiel.

A čo sa týka materiálneho zázemia?

V zásade je to tak ako u nás, teda tieto veci sú v prevažnej väčšine ponechané na rodičov. Aj tam sú silnejšie a slabšie kluby. V malých mestách je to finančne ľahšie, ale rozdiel je napríklad v tom, že i keď dieťa musí často skočiť do vody už o piatej ráno, nikto nefrfle. Rodičia s nimi vstávajú už o štvrť na päť a vezú ich 40 minút na tréning. U nás je niečo také nemysliteľné. Nejaká polovica detí tu skončí s plávaním pretože rodič jednoducho nie je ochotný s ním vstávať. Plávanie je nastavené tak, že tréningy bývajú ráno pred školou a popoludní po skončení vyučovania.

A ak by ste mali zhodnotiť, v čom sa plavecký šport najviac zmenil od obdobia, kedy ste s ním začínali vy až po súčasnosť, v čom vidíte najväčší rozdiel? 

Ja som začínala za takej prajnej socialistickej éry, kedy šport bol riadený vyložene štátom, bol podporovaný a rodičia väčšinou nemuseli takmer nič platiť. Kluby boli dotované, sústredenia boli dotované a fungovala väčšia systémová príprava. V dnešnej dobe to dosť chýba a je to len na nás, aby sme docielili podporu športu od vlády. Sami nie sme schopní deti plne podporovať, pretože všetko v podstate je tak ako na západe, ale platy sú výrazne nižšie. Keďže platy nie sú také ako by sme potrebovali, mal by byť vyšší záujem od štátu, aby prispieval na mládežnícky šport a vo väčšej miere ho dotoval.

IMG_6178_resize

Zmenili sa podmienky konkrétne v Piešťanoch?

Keď som začínala, tak sme trénovali na Eve, ale tie podmienky tu nikdy neboli optimálne. Eva bola zastaraná už pre tými približne tridsiatimi rokmi, kedy som začínala. Zažila som dokonca aj dva výpadky, kedy nám padla časť strechy a cez zimu sme trénovali v bazénoch v Esplanade v horúcej vode. Tiež sme dochádzali do Trnavy, kde nás prichýlil miestny klub. Vtedy sme chodili na autobusoch poobede o tretej a domov sme prichádzali večer o deviatej. Ideálne to nikdy nebolo, a tiež som si zažila svoje. Ten vrcholový tvrdý tréning som vždy dosuplovávala na reprezentačných sústredeniach. Odvtedy ide situácia od desiatich k nule alebo ak by som to mala povedať presne, tak od piatich k nule a je veľmi smutné, že sa za tých tridsať rokov vôbec nič s tým nespravilo. Možno za chvíľu skončíme úplne na suchu.

Ako by ste zhodnotili piešťanské plávanie v rámci Slovenska?

Patríme k najúspešnejším klubom, napríklad minulý rok sme mali okolo sto medailí od žiackych kategórií až po seniorov. Je to obrovské množstvo a myslím, že nijaký iný klub v meste takýto úspech nedosiahol.

Čo podľa vás plávanie v Piešťanoch potrebuje úplne najviac?

Určite podporu zo strany mesta, aby tu plávanie mohlo byť zachované. Doteraz sa s tým celé roky nič nerobilo a toto zastupiteľstvo, ktoré bolo zvolené na základe toho, aby sa v meste niečo zmenilo k lepšiemu, zatiaľ nejaké konkrétne kroky neurobilo. Hlavne je treba podporiť mládežnícky šport. Nejaké prostriedky putovali do hokeja, ktorý je len jedným z profesionálnych športov a vraj poberá až 95 percent celého športového rozpočtu mesta.

Myslíte si, že je to adekvátne?

Hokej síce patrí pre fanúšikov k tým najpopulárnejším športom, je určite športom profesionálnym, ale nemyslím si, že by celé financovanie malo suplovať mestské zastupiteľstvo. Profesionálni hráči a kluby väčšinou majú kontrakty so sponzormi, ktorí by sa mali o tím starať a nie, aby boli financovaní mestom na úkor iných športov a vecí, ktoré by mohli byť z týchto prostriedkov podporované. Je to nefér a mesto by sa určite nemalo starať len o jeden profesionálny šport. Je tu množstvo odvetví, ktoré sú úspešné a napriek tomu majú malé alebo nulové spolufinancovanie. My plavci máme tiež veľmi malú podporu.

Keby ste si mohli pre plávanie v Piešťanoch priať jednu vec, čo by to bolo?

Určite by som si želala, aby sme mali mestskú plaváreň, ktorú ako kúpeľné mesto, ktoré vyrástlo na vode, ktoré sa pýši tým, že je mestom vody a vodných športov jednoducho nemáme. Ľudí, ktorí by mali ochotu tu je dosť. Či už športovcov, mládežníkov, dôchodcov, rekreačných plavcov a žiakov zo školských plávaní nevynímajúc. Veľmi by som si želala, aby tu bola funkčná, krytá, celoročná plaváreň, kde by jednak mohla pokračovať tradícia a tiež bola prospešná pre širokú verejnosť, pretože si myslím, že je ďaleko podstatnejšie vedieť plávať ako korčuľovať.

-lt-

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články