Connect with us

Koktail

Martin Grznár: „Keď človek veľmi chce, dokáže všetko“

Published

on

Tanzánia je africká krajina, ktorej brehy obmýva Indický oceán, je teda ideálna na relax a oddych, ponúka však aj viacero možností adrenalínových aktivít, ako vysokohorskú turistiku či návštevu afrického safari. Práve všetky spomínané možnosti prilákali do krajiny Piešťanca Martina Grznára, ktorý v Tanzánii strávil päť týždňov. Počas nich vystúpil na Kilimandžáro, vrch Mt. Meru, absolvoval výlet na safari a navštívil ostrov Zanzibar.

Pred nedávnom si absolvoval jednu zo svojich ďalších exotických potuliek, tentokrát do Tanzánie. Tak na úvod tradične, kedy si bol na cestách, ako dlho a prečo práve Tanzánia?
[singlepic id=30214 w=320 h=240 float=left]Na cesty som sa vybral po príchode z Bermúd, asi v polovici januára, aby som „ušiel“ najväčšej zime, ktorú príliš nemám rád. Všetko som plánoval počas pobytu na Bermudách. Vedel som, že chcem ísť na päť týždňov a postupne som zistil presne, čo chcem vidieť a absolvovať. Pozbieral som veľa informácií, ktoré sú najdôležitejšie. Tento prieskum je časťou zábavy, ktorú mi cestovanie poskytuje. V Tanzánii ma lákalo Kilimandžáro, príroda, safari, kultúra, káva a pláže. Ide o dosť turisticky vyspelú krajinu, tak to nebolo až také ťažké, bola to v podstate príprava na ďalšie dobýjanie Afriky v budúcnosti.

Viem, že pred cestou si mal kúpenú len letenku a ostatné si si zabezpečil až na mieste.

Na cestách si väčšinou kupujem len letenku a niekedy si objednám aj ubytovanie v prvom meste. Ak ale prilietam ráno alebo okolo obeda, ubytovanie si zabezpečujem až na mieste. Teraz som bol len na päť týždňov, tak som to musel viac plánovať. Zarezervoval som si prvú noc v meste Dar es Salaam, na druhý deň som cestoval autobusom 9 hodín do mesta Moshi. Odtiaľ som plánoval podniknúť obidva treky a safari, tak som vedel, že v Moshi pobudnem dlhšie a vytvoril som si tu základňu. Inak po príchode do hostela som stretol dvoch ľudí, a čuduj sa svete, Slováci. Zabýval som sa teda veľmi rýchlo.

Počas dovolenky si absolvoval aj dva náročnejšie horské výstupy. Porozprávaj nám o nich.
[singlepic id=30221 w=320 h=240 float=right]Áno, boli to dva výstupy, ale treba povedať, že výstupy boli náročné pre mňa, ako amatérskeho turistu a cestovateľa. Pre tých viac zdatných a skúsených turistov to až také náročné nie je, preto chcem tieto užitočné informácie posunúť tým cestovateľom, ktorí spadajú do „mojej“ kategórie a môžu ich motivovať. Pôvodne som ani Kilimandžáro neplánoval, no postupne som sa osmelil a zaumienil si, že to urobím a šiel som si za svojim. Zistil som, že to nebude ľahké, že každoročne tam niekoľko ľudí zomrie, a že treba byť fyzicky zdatný. Neodradila ma ani výška, ani to, že niekedy mám problémy s dýchaním a bývam dosť často prechladnutý. Výstup som plánoval niekoľko týždňov vopred, pretože som vedel presné termíny a takisto sa nedá ísť bez sprievodcu. Počas plánovania a zisťovania ako prekonať problémy s výškovou nemocou som vypátral, že v okolí je ďalší kopec, ktorý je dobrou prípravou na Kilimandžáro, a tak som sa rozhodol aj pre ten.

Pripravoval si sa na výstupy vopred špeciálnym tréningom?
Príprava bola trochu netradičná, nakoľko žijem na Bermudách a tam nie sú kopce, tak som behával len na pláži, čiže na úrovni morskej hladiny, v nadmorskej výške nula metrov. Okrem toho som ešte robil špeciálne cviky na rozšírenie kapacity pľúc.

Takže prvý trek bol prípravný a aklimatizačný, to znie pohodovo…
[singlepic id=30211 w=320 h=240 float=left]Prvý výstup bol na Mt. Meru do výšky 4 566 metrov, bol to 4-dňový trek a ubytovanie bolo v horských chatkách. Oba treky som riešil cez jednu agentúru, o ktorej som si zistil vopred informácie a preveril referencie. Cez internet som našiel ešte jedného Američana, ktorý so mnou bol aj na Kilimandžáre a náš celý tím mal 6 členov (nosiči, čašník, kuchár a sprievodcovia).

Ako si fyzicky výstup zvládal?
Zo začiatku to bolo ťažké nakoľko som v horách nebol ani nepamätám, no postupne som sa rozbehol. Výstup na samotný vrchol bol tretí deň, našťastie v noci. Hneď na začiatku som sa zapotil a musel zhodiť pár vrstiev oblečenia. Šlo sa prudko hore, miestami dosť technicky, skaly a ťažké prechody. Ešte sme neboli ani na vrchole a začalo svitať, ale pohľad na Kilimandžáro a spoza neho vychádzajúce slnko ma hnal vopred a do hodinky som bol na vrchole Mt. Meru konečne aj ja. Pár fotiek s vlajkami a sprievodcami a šlo sa dolu, čo bolo pre mňa ťažšie ako ísť hore. Proste som mal ten pocit, že už som to zvládol, no bol som na vrchole, a tak prišla prvá kríza, zostup bol nekonečný. Všetko sa to vyvíja v hlave, treba mať pevnú vôľu a chcieť.

Potom si dva dni oddychoval a prišiel výstup na Kilimandžáro.
Áno. Pre výstup na Kilimandžáro som si zvolil trasu Machame, ktorá patrí medzi tie náročnejšie. Rozhodol som sa pre 7-dňový výstup, čiže oproti normálnemu plánu o deň navyše kvôli aklimatizácii. Pri bráne k trase sa rozhodila batožina medzi nosičov a opäť som šiel s Američanom Zackom. Pri tomto výstupe mal náš tím 10 členov, z toho bolo pár známych tvárí z prvého treku, čiže sme sa poznali a vedeli, čo si môžeme dovoliť. Ubytovanie bolo v [singlepic id=30218 w=320 h=240 float=left]stanoch, a prebiehalo to asi tak, že nosiči nás vždy predbehli, a keď sme dorazili na záver dňa do cieľa, stany už boli postavené. Denne sme šli asi 5 – 8 hodín, až sme piaty deň dorazili do posledného kempu Barafu vo výške 4 550 metrov. Odtiaľ sa začal nočný pokus o zdolanie vrcholu. Šli sme veľmi pomaly, pri predbiehaní skupín som sa pekne zadýchal. Boli sme len dvaja turisti v našej skupine, ale aj napriek tomu sme sa rozdelili. Američan Zack mal lepšie tempo. Fúkal veľmi silný vietor, čo sťažovalo výstup a zima bola taká, že mi zamrzla voda v hadici v tzv. ťavom vaku. Ešte za tmy sme dosiahli Stella point vo výške 5 685 metrov, čo už bolo na kráteri a len kúsok chýbal k vrcholu. Za silného vetra som pokračoval a o 6:16 ráno sa mi podarilo zdolať vrchol Kilimandžára! 5 895 metrov – neskutočný pocit. Od radosti som plakal. Uvedomil som si, čo všetko som preto spravil, a že keď človek veľmi chce, dokáže všetko. Takisto som sa snažil si z tohto zobrať príklad do života. Prežil som veľmi emocionálne momenty. Odfotil som sa zo slovenskou a bermudskou vlajkou, brožúrou z nášho hotela na Bermudách a pobrali sme sa dolu.

REKLAMA

Aký bol zostup? Pociťoval si krízu?
Zostupovali sme po východe slnka, za svetla, čiže som videl to, čo som v noci zdolal a bolo to ohromné. Keby sme šli hore za denného svetla asi tam nikdy nedôjdem. Po psychickej stránke sa tak dole išlo ťažšie. S výškovou chorobou som nemal žiaden problém, len menšie bolesti hlavy. V tábore sme si oddýchli asi hodinku, a po obede sa pobrali prudko smer dolu do nášho posledného kempu Mweka vo výške 3 100 metrov. Zišli sme takmer 3 000 metrov a na ďalšie ráno sme boli dolu. Dostali sme certifikáty a zdolanie vrcholu som oslávil symbolicky fľaškou piva Kilimandžáro. Celá myšlienka, prečo to tu celé spomínam je tá, že keď človek niečo veľmi chce, zaumieni si to, urobí pre to všetko a ide za jasným cieľom, aj keď niektoré prekážky sa zdajú byť nezdolateľné, všetko je zrealizovateľné. A takisto je to ukážka pre tých menej zdatných a smelých, že aj toto je možné.

Navštívil si aj 4 národné parky počas päť – dňového výletu na safari. Aký to bol zážitok?
[singlepic id=30212 w=320 h=240 float=left]V Tanzánii je tradičné safari jedna z hlavných atrakcií krajiny. Nakoľko som bol na severe pri kopcoch a bol som limitovaný časom, zvolil som tradičný severný okruh trvajúci 5 dní a 4 noci. Navštívil som postupne národné parky Tarangire, kráter Ngorongoro, Serengeti a jazero Manyara. Ceny za tieto safari výlety sú vysoké, tak som sa pridal k skupine s dvoma editorkami novín z Japonska a volil som safari kempingové čiže v stanoch. Sú tu aj možnosti pre tých bohatších, safari v lodžiach, tam už je to luxusnejšie ale aj omnoho drahšie. V skupine sme mali sme šoféra – sprievodcu a kuchára, cestovali sme v jednom džípe, kuchára vždy vysadili v kempe, ten postavil stany a varil.

Aké zvieratá si videl?
Zo zvierat sme videli veľa, v Afrike je už umenie nevidieť veľa zvierat. Slony a žirafy boli po čase ako štandard, pri tých sme po dvoch dňoch ani nezastavovali. Ďalej sme pozorovali byvoly, pakone, zebry, šakaly, hyeny, pštrosy, množstvo vtáctva, nosorožce, hrochy, opice, antilopy a aj večne štípajúce otravné muchy tse tse… No a to najlepšie nakoniec levy – samce aj samice, leopardy plus najrýchlejšie zvieratá na svete – gepardy.

Súčasťou Tanzánie je aj ostrov korenín Zanzibar. Čo všetko si tu mal možnosť vidieť a ako na Teba rodisko Fredyho Mercuryho zapôsobilo?
[singlepic id=30222 w=320 h=240 float=right]Ostrov Zanzibar som si nechal nakoniec, ako oddych po dvoch výstupoch a safari a aj kvôli prístupnosti k mestu Dar es Salaam, z ktorého som odlietal. Zvolil som týždňový pobyt a bola so mnou aj miestna kamarátka z Moshi. Loďou sme sa vybrali z Dar es Salaam ráno, plavba trvala asi dve hodinky. Priamo na lodi som si rezervoval tzv. Spice tour, výlet za spoznávaním miestnych korenín. V prístave nás vyzdvihol chlapík, ten nás zobral na plantáže a poukazoval nám všetko, čo pestujú. Ochutnávali sme to priamo zo stromov. Škorica, vanilka, kurkuma, muškátový orech, kari, klinčeky, jackfruit, korenie, kakao, ananás – to všetko u nich rastie. Bolo veľmi zaujímavé vidieť to, čo u nás vidíme len v obchodoch, sušené v sáčkoch. Ďalší deň sme sa miestnou dopravou, na korbe nákladného auta, ktoré volajú dala dala, vybrali do plážovej dedinky Jambiani. Tu sme strávili pár dní. Krásne modré more, miestna jednoduchá strava a hlavne ticho a pokoj. Počas pobytu sme ešte navštívili susednú dedinu Paje, ktorá je rajom pre kitesurfistov. Boli sme aj v tzv. kamennom meste, kde som blúdil tak ako zatiaľ nikde vo svete.

O tvojich zážitkoch by sme sa mohli rozprávať ďalšiu hodinu. Preto si vopred rezervujem ďalšie interview z  najbližších ciest. Možno budú pre našich čitateľov príjemným čítaním ale snáď aj  inšpiráciou na ich vlastné cesty.

[nggallery id=1672]

Zhovárala sa: Petra Adamcová Foto: Martin Grznár

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články