Connect with us

Rozhovory

Karel Bubík: Nikde som nevymrzol tak, ako v Afrike

Published

on

Prehliadka filmov o cestovaní Eurotour 2010 bola v KSC Fontána otvorená premietaním filmov o južnej Afrike. Autorom snímok je Piešťanec Karel Bubík, dlhoročný prispievateľ a amatérsky tvorca filmov a dokumentov. Za svoje diela získal počas piatich rokov trvania festivalu niekoľko ocenení, konkrétne 3x cenu diváka i cenu primátora mesta. Porozprávali sme sa s ním o jeho poslednej ceste do južnej Afriky.

Kedy ste boli v južnej Afrike, a ktoré krajiny konkrétne ste navštívili?

[singlepic id=7266 w=320 h=240 float=right]V Afrike som bol tento rok na prelome apríla a mája. Cesta sa nám vtedy o niečo posunula kvôli výbuchu sopky na Islande. Výlet trval 23 dní a bol poznávací. Z Prahy sme leteli do Mníchova a odtiaľ do Johanessburgu. Z Johanessburgu sme leteli do Zimbabwe k Viktóriiným vodopádom, tam sme strávili dva dni, odtiaľ sme pokračovali autom do Botswany, kde sme boli na safari v Národnom parku Chobe a potom sme 12 dní putovali po Namíbii a naše cestovanie zakončili v Kapskom meste v Juhoafrickej republike.

Cestovali ste 23 dní a videli štyri krajiny, čo sa Vám dnes pri spomínaní na dovolenku vybaví?

[singlepic id=7259 w=320 h=240 float=left]Určite ma očarila unikátna fauna a flóra, najvyššie piesočné duny a najväčší meteorit sveta. Pozoroval som tisícové stáda uškatcov, kolónie tučniakov. Navštívil som Stolovú horu nad Kapským mestom, mys Dobrej nádeje, kde sa stretávajú vody dvoch oceánov aj druhý najväčší kaňon sveta.

Keďže išlo o poznávací výlet, nešlo o typickú komfortnú dovolenku v hoteloch so stravou. Priblížite nám, ako ste bývali?

[singlepic id=7264 w=320 h=240 float=right]Väčšinou sme bývali vo vlastných stanoch, pár dní sme prespali v murovaných chatkách. Až v Kapskom meste sme sa ubytovali v hoteli. Stany sme si stavali v kempoch. Tie boli z prístupovej strany oplotené, ale v niektorých častiach prechádzali priamo do džungle. Raz nás ráno zobudil pavián, ktorý nás prišiel pozdraviť. Komfort v kempoch bol na celkom dobrej úrovni. V blízkosti stanov bol stĺpik s elektrickými zásuvkami, takže bola možnosť si zapnúť varnú kanvicu aj dobíjať baterky. Sprchy s teplou vodou aj splachovacie toalety boli súčasťou všetkých kempov. V niektorých lepších kempoch bol aj bazén. Najnáročnejšia bola noc, ktorá bola veľmi chladná. Každý sa ma pýta, ako som znášal horúčavy, ale ja som nikde nevymrzol tak ako v Afrike.

A ako to bolo so stravovaním?

Niektoré potraviny som si priniesol zo Slovenska. Ale africké supermarkety sú veľmi dobre vybavené. Dokonca som mal pocit, že majú viac tovaru ako u nás. Takže sme sa počas cesty vždy zastavili pri obchode a nakúpili sme si, čo sme potrebovali a na čo sme mali chuť.

Mali ste nejaké zdravotné problémy súvisiace s iným bakteriálnym zložením vody?

[singlepic id=7261 w=320 h=240 float=left]Pred cestou som si na internete čítal zážitky z ciest. Veľmi veľa ľudí straší, aké sú tam zlé hygienické podmienky a podobne. V skutočnosti to ale nie je také hrozné. Na pitie som používal vodu z fliaš, ale napríklad na varenie som bral vodu z vodovodu. Absolvoval som tiež všetky povinné očkovania, a akékoľvek zdravotné problémy ma našťastie obišli.

Aký bol Váš najemotívnejší zážitok z tejto krajiny?

Mojou dávnou túžbou bolo navštíviť národné parky, vidieť veľké stáda zvierat v divočine. Splnil som si tak svoj veľký sen. Krásnym zážitkom bola tiež pre mňa návšteva kmeňa Himbov. Je to kmeň pôvodného afrického obyvateľstva, ktorý si dodnes zachoval svoju etnickú osobnosť a kultúru. Navštívili sme aj ďalšie dve domorodé dedinky, ale tie na mňa pôsobili smutne. Bolo tam veľmi vidieť chudobu. Človek si uvedomí, že doma narieka, čo všetko mu chýba a čo nemá. Keď ale vidí toto, uzná, že musí byť spokojný a rád, čo všetko má.

Ako členovia domorodých kmeňov vnímajú turistov?

[singlepic id=7260 w=320 h=240 float=right]Napríklad k spomínaným Himbom sa chodí tak, že im turisti kúpia jedlo, napríklad múku, cukor, ryžu a podobne. Oni potom súhlasia s tým, aby ste si ich odfotili alebo nakrútili na kameru. Pre deti sme mali ceruzky, omaľovánky, perá a oni sú veľmi vďační. Tešia sa čomukoľvek, čo dostanú. Ak sa ale stane, že sa s nimi vopred nedohodnete, vedia byť zlí a agresívni. V domorodých dedinkách je úplne iný život. Cez deň sú tam len ženy, muži sú na pastvinách. Ženy aj dievčatá sú veselé, radi sa zdobia rôznymi vlastnoručne vyrobenými šperkami. Tiež sú rady pekné. A oproti našim dámam nemajú starosti s oblečením.

Viem, že rád cestujete, čo by ste ešte chceli navštíviť?

Tak toho je veľa, pokiaľ budem zdravý, rád by som videl južnú Ameriku, ďaleký východ, Austráliu a tiež krajiny Afriky, ktoré som ešte nenavštívil.

Nech páči  video,  s ktorým Karel Bubík uspel na prehliadke Eurotour 2010.

[vimeo]http://www.vimeo.com/16854934[/vimeo]

Zhovárala sa: Petra Adamcová  Foto: Karel Bubík a nc

[nggallery id=296]

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články