Connect with us

Rozhovory

Janka Eliášová: „Svoje výrobky radšej darujem známemu ako predám neznámemu.“

Published

on

Vyštudovaná právnička Jana Eliášová od detstva rada tvorila. Navštevovala výtvarný krúžok, ktorý viedol akademický maliar Ctibor Krčmár. Ten deti podporoval v tom, aby sa vyjadrovali čo najslobodnejšie, a tak ako to cítia. Možno aj tieto podnety v nej vyvolali túžbu vytvárať niečo, čo sa nedalo bežne kúpiť. Dnes sa vo svojom voľnom čase s radosťou venuje patchworku a šitiu bábok a bábik.

[singlepic id=10707 w=320 h=240 float=left]Venujete sa patchworku a šitiu bábik, ako ste sa dostali k týmto záľubám?

Už ako mamina som vymýšľala oblečenie pre deti, zdobila ho rôznymi aplikáciami. Neskôr som šila pre vnúčatá, ale už nie oblečenie, lebo toho je v obchodoch dnes už dostatok, ale užitočné drobnosti, opierky za váľandy ozdobené zvieratkami, vankúše s postavičkami z ich obľúbených rozprávok a podobne.

Ako dlho sa venujte patchworku?

Keď som pred štyrmi rokmi odišla do starobného dôchodku, priateľka ma zoznámila so skupinou žien, ktoré sa venovali patchworku. Vlastne som sa oň dovtedy ani veľmi nezaujímala. Iba občas som si niečo obzerala vo výklade pod kolonádou.

[singlepic id=10711 w=320 h=240 float=right]Ak môžeme hovoriť najskôr o patchworku, tak by ma zaujímalo, čo všetko patchworkom ozdobujete prípadne, čo z neho vytvárate?

Prvú patchworkovú deku som ušila pre mladých rodinných priateľov ako svadobný dar. Inšpirovala som sa obrázkom na internete, urobila som si návrh, prepočítala rozmery na dvojposteľ a trvalo mi asi tri týždne, kým som ju dokončila. Darček potešil a mňa úspech veľmi povzbudil

Pracujete podľa vlastnej fantázie, alebo tvoríte výrobky výlučne na zákazku?

[singlepic id=10699 w=320 h=240 float=left]Nerada robím niečo podľa predstáv iných, to by ma ani nebavilo. Vymyslela som napríklad dečku pre bábätko, vnúčika Tiborka našej rodinnej priateľky a k nej hračku zajačika, s ktorým dodnes Tiborko spáva. Z toho mám radosť.

Koľko Vám trvá príprava jedného výrobku, konkrétne napríklad prehozu na posteľ?

Najdlhšie mi vždy trvá príprava. Vymyslieť vzor, farebné kombinácie, veľkosť. Neviem odhadnúť, koľko času mi to konkrétne zaberie, lebo niekedy mám v hlave viac plánov či návrhov, z ktorých prvý realizujem ten, ktorý práve „dozrel“.

Inšpirujete sa módnymi magazínmi, internetom alebo len sama sebou?

[singlepic id=10701 w=320 h=240 float=right]Samozrejme, nie som výtvarníčka a nie všetko čo urobím sú moje vlastné originály. Používam akékoľvek inšpirácie, staré časopisy, internet, pekný motív, ktorý použili priateľky z klubu, ale nikdy presne vzory nekopírujem.

Ako dlho sa venujete šitiu bábok a bábik?

Ušila som už veľa bábik, ktoré som rozdala deťom väčším či menším, dievčatkám aj chlapcom. Možno aj preto, že mám peknú spomienku z detstva. Ako štrnásťročnej slečne mi v jedno príjemné popoludnie mama ušila handrovú bábiku. Presne si pamätám, ako robila bábike kučeravé vlasy z vlny. Mala som z nej obrovskú radosť.

Z akých materiálov bábiky alebo bábky vytvárate?

Bábiky robím iba z textilu. Pred Vianocami ma ale napríklad pochytila túžba vytvoriť vnúčatám bábkové divadlo. Veľmi som nevedela aké, ale priateľka z klubu mala výbornú staršiu knihu o tvorbe maňušiek. Tak som naplno využila tieto strihy aj predlohy pre bábky. Iba niektoré mali iné šaty, vlasy a niektoré drobnosti. Oponu divadielka som urobila podľa starej Burdy, ale aj tu som trochu pozmenila obrázky. Mačku som predsa musela urobiť takú, akú máme doma. Je teda čierna s menom Hermína.

Ako prebieha výroba takej bábiky?

[singlepic id=10703 w=320 h=240 float=right]Pre mňa je určujúca hlavička bábiky alebo bábky a jej výraz. Má byť milá, aby bola pre deti príjemná a výraz tváre má byť taký, aby dieťa samé mohlo k nemu v každej hernej situácii, pripísať emócie, ktoré práve bábika má mať. Preto sa moje bábiky trochu smejú aj nesmejú.

Pre koho sú Vaše hračky určené?

Bábiky a bábky sú pre moje vnúčatá, deti, prípadne vnúčatá mojich priateliek, rodinných priateľov, respektívne pre všetkých, o ktorých viem, že sa im budú páčiť, a že ocenia čaro ručnej práce a výrobku, ktorý nikde nekúpia.

Je pre Vás táto práca len záľubou alebo aj zamestnaním?

Tvorím len pre záľubu, aj keď výnimočne na výstavách patchworkového klubu sem-tam nejaký výrobok predám . Nerada sa ale takto so svojou tvorbou lúčim – nemám spätnú väzbu v tom, či sa moja práca naozaj páčila. Radšej darujem niečo známemu ako predám neznámemu.

Kde môžeme Vaše výrobky vidieť?

[singlepic id=10690 w=320 h=240 float=right]Rada sa pochválim tým, čo som urobila. Najčastejšie priateľkám v Klube patchworku Piešťany. Ten funguje pri Hotelovej akadémii Ľ. Wintera v Piešťanoch, ktorá nám poskytla možnosť raz mesačne sa stretnúť v jej priestoroch, a tiež možnosť v rámci každoročnej prezentácie jej študentov na Gastro dňoch vystaviť v jednej triede aj naše práce. Dlhšie trvajúcu výstavu sme mali na jeseň aj v kúpeľoch, v priestoroch Kongresového centra. Trochu nás mrzí, že sa k nám mesto zachovalo macošsky, lebo klub pôvodne fungoval pri MsKS a výstavy boli v kine Fontána. Dnes už to tak nie je a je to škoda. V lete som bola na dovolenke v Oslo a to je na svoje „patchworkárky“ hrdé. Ich veľký obraz mesta, krajiny v jeho okolí a tradičných športov v jeho okolí, zdobí predsálie veľkej haly svetoznámej mestskej radnice, kde sa udeľuje Nobelova cena mieru. Našu krásnu deku na stenu, s motívom z Piešťan, nemáme kde umiestniť. A to by sme možno urobili ďalšiu, napríklad s motívmi hradov Slovenska.

[nggallery id=524]

Zhovárala sa: Petra Adamcová  Foto: Marián Eliáš a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články