Connect with us

Koktail

Ján Kopečný odporúča cestovať najmä mladým

Published

on

Piešťanec Ján Kopečný precestoval počas uplynulých dvadsiatich rokov takmer všetky krajiny juhovýchodnej Ázie. Na jar tohto roku si zaumienil, že navštívi Indiu. Ako sám hovorí, cestovanie má preňho duchovný význam a stretnutia s rozmanitými ľuďmi v cudzích krajinách ho naučili dôležitým veciam.

[singlepic id=22169 w=320 h=240 float=left]Kedy a prečo ste sa prvýkrát vydali na cestu do Ázie?

V roku 1986 som opustil túto republiku smerom do Škandinávie a tam som pracoval v hotelovej brandži. Po roku 1991 nastal v mojom živote taký prelom, malo to niečo spoločné s láskou a keďže som si nevedel rady, rozhodol som sa ísť do Malajzie. Bolo to veľkou odvahou z mojej strany, lebo som netušil ani to, že existuje kniha Lonely Planet – biblia cestovateľov.

Keď už som sedel v lietadle, napadlo ma, že musím na palube nájisť niekoho, kto by mi poradil. Narazil som na Slovinca, s ktorým sme mimochodom priatelia doteraz. Poprosil som ho, aby mi ukázal iba to, kde sa nastupuje na autobus, ale on bol taký ochotný, že sme spolu prešli celý sever Malajzie.

[singlepic id=22178 w=320 h=240 float=left]To bolo jedno z prvých dôležitých stretnutí na vašich cestách?

Už vtedy som začal naberať prvé skúsenosti, stretávať zaujímavých ľudí. Napríklad malajzijský rikšák Beni nemal nič, len svoju rikšu. Spával pri potoku, kde sa každé ráno umyl a potom celý deň vozil turistov. A keďže ja som komunikatívny, tak som sa s nim zdravil.

Na ubytovni býval aj jeden Čech zo Švajčiarska, ktorému som odporučil Beniho, aby ho povozil a zviezol som sa s nimi aj ja. Keďže sme už boli s Benim kamaráti, mal som to zadarmo. Ibaže ani ten chlapík, nechcel na konci cesty zaplatiť. Hneď pribehli ostatní rikšáci, že ho idú biť, tak som povedal, že to zaplatím ja. Nakoniec dostal rozum, a vytiahol peniaze, ale ten chudobný Beni, ktorý nemal vôbec nič, Čechovi pred jeho očami tú bankovku roztrhal a hodil do tváre. A mne povedal, nech si lepšie vyberám kamarátov. Ten mladý chlapec mal toľko rozumu!

Malajzia vás očarila natoľko, že ste sa do juhovýchodnej Ázie opäť vrátili?

Potom som sa tam začal chodiť pravidelne, takmer každý rok. Napríklad na Sri Lanke som začiatkom 90. rokov prešiel všetky dôležité turistické atrakcie, slonie škôlky, chrámy a podobne, ale išiel som aj do oblasti, kde s armádou bojovali Tamilskí tigri. Brodil som sa po pás bahnom v podstate do vojnovej zóny, ale stretol som tam úžasných ľudí.

[singlepic id=22174 w=320 h=240 float=left]Neskôr ste navštívili aj vaše obľúbené Thajsko.

Keďže sa zapodievam duchovným rozvojom, každé ráno cvičím a modlím sa, tak som sa v roku 2007 rozhodol, že navštívim nejaké meditačné centrum v Thajsku. Nevedel som kam mám presne ísť, ale to zaumienenie bolo tak silné, že nakoniec som na jedno narazil. Je na ostrove Ko Samui, v relatívne nedostupnom teréne, musia vás tam preto vyviezť. Podmienky sú prísne. Nesmie sa požívať nič škodlivé, čiže cigarety, alkohol…, nesmie sa rozprávať, spí sa na doskách, vstáva sa o 4.30 ráno, umýva sa v potoku a každý deň sa medituje, cvičí jóga a konzumuje iba vegetariánska strava. Potom je však aj voľno. Ja sa chodím prechádzať do pralesa, kde je úžasné vnímať všetky tie škreky, kriky, zvierat, ktoré tam žijú.

Pre koho je toto duchovné centrum určené?

Chodia tam domáci aj turisti, ľudia všetkých vyznaní, ale neodporúča sa to pre duševne chorých. Podstatou je nájsť sám seba. Toto by som poradil každému, návšteva Thajska totiž nie je otázkou peňazí, ale času. Pokiaľ niekto môže odísť z práce na dlhší čas, je na dôchodku alebo už nemá malé deti, stačí mu 600 eur na letenku, ostatné tam je štyrikrát lacnejšie ako u nás na Slovensku. Za pár korún dostanete čerstvé ovocie, rôzne šťavy, ryžu a podobne.

[singlepic id=22170 w=320 h=240 float=left]Myslím, že Thajsko sa aj u nás stáva stále populárnejšou destináciou, ale nie kvôli duchovným centrám.

Do Thajska ľudia väčšinou idú na pár dní za zábavou, na pláže a podobne, týchto turistov tam stále pribúda. Ale v meditačnom centre je nás každý rok rovnaký počet.

Ja sa v tom Thajsku cítim veľmi dobre. Keď prídem sem na Slovensko, ihneď cítim určitý druh napätia. Už len keď idete po diaľnici a tlačí sa na vás obrovské BMW. Budhisti sú veľmi prívetiví, vyžaruje z nich pokoj, cítim sa tam preto veľmi dobre.

Čo cestovateľ podľa vás okrem času potrebuje, aby sa mohol spoznávať takéto exotické krajiny?

Samozrejme to vyžaduje nielen odvahu. Človek musí byť zdravý psychicky aj fyzicky. Mal som veľa konfliktov, bol som dokonca poštípaný smrteľne jedovatou stonožkou. Ale povedal som si, že sila nášho podvedomia je veľmi dôležitá a keď sa o seba nepostarám a podľahnem, tak mi nikto nepomôže. Domáci boli zo mňa šokovaní, že som z toho ani neopuchol.

[singlepic id=22218 w=320 h=240 float=left]Povedzte nám niečo o vašej poslednej ceste. Ktoré miesta v Indii ste navštívil?

Tento rok, som si zaumienil, že navštívim Dharamsalu, kde žije dalajláma, potom Varanasi, kde hinduisti pochovávajú svojich mŕtvych a ešte ma uchvátila Matka Teraza, ktorá mi pripomína Ježiša Krista, takže som zašiel aj do Kalkaty.

Cesta trvala od februára do mája. Začínal som samozrejme v Thajsku na ostrove Ko Samet. Odtiaľ som sa cez Naí Dillí dostal do indickej Dharamsaly, kde som zostal až 17 dní, pretože som chcel stretnúť dalajlámu. Funguje to tak, že človek má pas, peniaze a víza na pol roka, takže môže zostať na jednom mieste koľko chce.

A splnil sa cieľ vašej cesty?

Nevedel som ani to, či je dalajláma doma. On ešte pracuje politicky, trávi viac času vo svete ako doma. Ja som si však povedal, že idem, bez ohľadu aký to bude mať výsledok. Už len to je dôležité, že som sa na tú cestu vybral.

[singlepic id=22216 w=320 h=240 float=left]Napriek tomu som mal šťastie, a dalajláma bol doma a mal deň otvorených dverí. Kontroly tam síce boli také prísne ako na letisku, ale nesmeli sme mať ani fotoaparát. Dostal som sa však tak blízko, aby som mu mohol podať ruku. On sa zastavil a usmial sa na mňa, a to mi zostalo až doteraz. A takto som tam počas toho pobytu bol až štyrikrát. Jedna prednáška trvala celé hodiny, ale on nebol unavený, to my sme boli unavení.

Čo ste si z jeho prednášok odniesli?

Dalajláma nám povedal: Snažte sa stretávať inteligentných ľudí, ale inteligencia nie je vo vysokej škole. Snažte sa stretať duchovných ľudí, ale duchovno nie je v chodení do kostola. Snažte sa stretávať dobrých ľudí, ale dobro je v srdci.

Nad týmito slovami sa zamýšľam a vyhľadávam takýchto ľudí. Ďalším mojím krédom je, byť spokojný sám so sebou a so svojím životom, keď budem zomierať.

Práve smrť je hlavnou charakteristikou vašej ďalšej zastávky – Varanasi.

Varanasi najlepšie charakterizoval môj priateľ zo Štiavnických hôr, ktorého som tiež na ceste stretol: Keby ste zobrali tú nalíčenú dievčinku, čo chodí na vysokých opätkoch po Auparku a dokázali, ju okamžite premiestniť do Varanasi, kde je naskladaných obrovské množstvo mŕtvol, niektoré horia, niektoré plávajú vo vode, tak tá dievčina by okamžite skolabovala.

[singlepic id=22223 w=320 h=240 float=left]To, čo sa tam deje, mnohokrát nie je pre naše oči, ale ja som sa dokázal tak psychicky nadstaviť, že som to zniesol. Myslím si, že človek je úžasne silný, len musí použiť tú silu podvedomia a vedieť, čo chce.

Varanasi mi zmenilo život a s tým som nepočítal. Keď vidíte tisíce ľudí, ktorí prichádzajú zomrieť pri posvätnú rieku Gangu, to zanechá obrovský dojem. A sú tam aj veľmi chudobní, ktorí keď už cítia, že sa blíži smrť, putujú tisíce kilometrov, často bez prostriedkov, aby mohli vo Varanasi čakať, kým zomrú.

Z toho som mal veľmi stiesnený pocit a myslím, že mi to zmenilo život. Keď si naši seniori sťažujú na to, čo ich bolí a trápi, tak si vždy spomeniem na týchto starých ľudí vo Varanasi, lebo tí už nemôžu nikomu nič ani povedať.

[singlepic id=22227 w=320 h=240 float=left]Vy ste skúsený cestovateľ, komu by ste na záver nášho rozhovoru odporučil, aby podobné cesty absolvoval? Určite to nie je pre každého.

Hlavne by som to odporučil mladým. Cesta Indiou je veľmi namáhavá, to nie je dovolenka – milióny ľudí, špina, horúco. Človek musí byť veľmi silný, vedieť prečo tam ide. Takže rozhodne mladým, aby sa pozerali na svet trošku inými očami a nie s veľkou zlatou reťazou na krku, pretože ľudské vzťahy sú o niečo inom.

Takým príkladom môže byť aj Kalkata – moja posledná zastávka na ceste Indiou. Navštívil som tam, miesto, kde pôsobila Matka Teraza. Otvorila tam dom, kde boli vítaní chudobní, chorí a bolo o nich postarané. Uchvátilo ma, že tam teraz chodia mladí ľudia, cestovatelia z celého sveta, ktorí tam dlhodobo sú a pomáhajú sestrám Matky Terezy. Preto si myslím, že aj našim mladým, by to v mnohom veľmi pomohlo.

[nggallery id=1229]

Zhováral sa: Martin Palkovič Foto: Ján Kopečný

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články