Connect with us

Rozhovory

František Halky Halás – fotograf festivalov

Published

on

Leto plné festivalov zažil mladý fotograf z Piešťan František Halky Halás. Študent andragogiky bral fotoaparát do rúk už ako malý a dnes je jeho obľúbeným žánrom reportážna a dokumentárna fotografia. Ako sám hovorí, cieľom je zachytiť prítomný okamih v čo najširšom kontexte súvislostí, pridať do neho nejaké posolstvo a prípadne i nejakú otázku.

[singlepic id=21107 w=320 h=240 float=right]Koľko festivalov si počas uplynulých prázdnin pochodil?A dokážeš ich vymenovať?

Neviem povedať, koľko ich bolo počas prázdnin, ale k dnešnému dňu som navštívil tento rok 27 festivalov. Z toho väčšinu som aj fotil. Samozrejme okrem toho som bol na mnohých iných akciách, ako koncerty, turnaje, besedy, rôzne otvorenia, ktoré som tiež prevažne aj fotil… A áno, všetky viem aj vymenovať, ale okrem toho si ich už aj zapisujem.

Takže si za víkend stihol aj viac festivalov?

Boli víkendy kedy som behom piatka až nedele bol na štyroch festivaloch, ale tiež víkendy kedy som fotil len jednu akciu. Prázdny víkend som nemal zhruba od apríla, ale neľutujem to. Mnoho vecí som fotil aj cez týždeň a následne som cez víkend upravoval. Tým som síce bol menej s rodinou, čo ma mrzí, ale som vďačný, že ma v mojich záľubách vždy podporovali. Nechápem slovu nuda. Jeho význam mi asi uniká.

[singlepic id=21090 w=320 h=240 float=left]Podľa čoho si vyberáš podujatia, ktoré chceš fotiť?

Nielen festivaly, ale celkovo akcie a život sa snažím žiť viac pocitovo. Keď cítim, že teraz foťák neber, tak ho nevezmem. Keď cítim, tam choď, tak idem. Fotenie sa mi však stalo takou vášňou, že už dní bez neho býva málo. Fotenie je moja vášeň i láska. Rád by som poďakoval i všetkým festivalom kde som mohol fotiť. Takmer všade som si vybavil akreditáciu ako voľný fotograf, keďže ma nezastrešuje žiadna redakcia.

Platí, že z dobrého festivalu sú aj dobré fotky alebo to spolu nesúvisí?

Tento rok som nezažil zlý festival, ani akciu. Je to o prístupe človeka, ako veci berie. Je však pravdou, že na niektorých festivaloch sa fotilo jednoduchšie a na iných ťažšie. Niekedy to súviselo s atmosférou festu a niekedy len s mojím rozpoložením.

[singlepic id=21095 w=320 h=240 float=right]Ak by si musel vybrať najlepší a najhorší festival tohto leta, ktoré by to boli?

Každý festival, ktorý som tento rok zažil mal svoj prívlastok naj. Skôr to súviselo s inými vecami. Aj keď fotografi sú svojím spôsobom práce skôr ľudia, ktorý pracujú osamote, tak sa nezaobídeme bez priateľov okolo seba. Preto najlepšie festivaly boli tie, keď som postretal priateľov a známych. Samozrejme na každej akcii sa našli i noví.

Končí sa vôbec niekedy sezóna festivalov?

Sezóna festivalov sa nekončí nikdy. Len sa zväčša presúvajú na zimu do vnútra. Je už polovica októbra, ale za posledné 2 týždne som bol na štyroch festivaloch.

V Piešťanoch sa počas tohto leta s fetivalmi akoby roztrhlo vrece. Je to podľa teba pre mesto prínosom? Čo by si povedal ľudom, ktorým to vadí?

Všetko má svoje plusy i mínusy. Na jednej strane chápem ľudí, ktorým to vadí, na druhej strane poznám asi viac plusov, ktoré sú mestu i ľuďom prospešnejšie. Piešťanci, ktorým to nie je moc po vôli majú teraz zhruba sedem mesiacov pokoj. My ostatní sa už nemôžeme dočkať na novú sezónu open air-festivalov roku 2012.

[singlepic id=21109 w=320 h=240 float=left]Koľko festivalových fotografií si počas leta urobil? Ak by si z nich mal vybrať iba jednu najlepšiu, ktorá by to bola a prečo?

Počas leta som urobil možno i na desaťtisíce fotografii, ktoré periodicky stúpali s počtom akcii. Kedysi keď som fotiť začínal, tak som si z každej akcie niesol tisícky, dnes už len stovky, z ktorých zvyčajne vyberiem len desiatky fotiek. Keby si mám vybrať len jednu, tak je to séria troch fotiek, ktoré vznikli pri východe slnka na našom najväčšom festivale. V tú noc sa mi prihodili v živote nejaké osobné veci, no vtedy ráno, keď vychádzalo slnko a tisícky ľudí vítali nový deň, tak som silno pocítil, že žijeme len tu a teraz, pre prítomný okamih.

Máš z uplynulého leta aj nejakú kurióznu fotografiu?

Bolo ich mnoho, ale pri tejto otázke mi vyskočilo ako som bol fotiť tábor piešťanských skautov. Tento rok som nebol na skautskom tábore prvýkrát po vyše desiatich rokoch, ale neodpustil som si ísť nás aspoň pozrieť a nafotiť. Na táborisko som prišiel predposledný deň dvojtýždňového tábora, kde skoro nonstop pršalo. Blato úplne všade! Netradičné fotky som urobil z hora na malých chlapcov v blate. Vyzeralo to ako záber s National Geographic z nejakej krajiny tretieho sveta.

[singlepic id=21092 w=320 h=240 float=right]Môžu čitatelia tvoje fotky niekde vidieť? Chystáš výstavu, publikuješ ich alebo máš web?

Ľudia, ktorí sú na najrozšírenejšej sociálnej sieti sa môžu pridať do mojej FB stránky. Pre ostatných aj na Picase. Fotky na výstavách mávam priebežne. Prednedávnom som mal fotky na 31. výstave. Za zhruba päť rokov čo fotím si myslím, že to nie je zlé. Publikujem fotky tiež do rôznych časopisov, kníh a samozrejme na internetové servery. Tiež som začal fotiť nejaké vlastné projekty.

[nggallery id=1161]

(mp) foto: František Halky Halás

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články