Connect with us

Rozhovory

Film MESIAC V NÁS zamietli „pre odvážne scény“ v USA, v Sýrii ho premietajú

Published

on

Na nedávno konanom festivale Cinematik v Piešťanoch bol premietaný film autorky Diany Fabiánovej – Mesiac v nás (Moon inside you). Ako sa píše na oficiálnej stránke filmu, ide o celovečerný dokument nakrútený v roku 2009, ktorý pojednáva o menštruácii v širších spoločensko – historických súvislostiach. Sama autorka a režisérka filmu Diana Fabiánová i napriek svojej časovej zaneprázdnenosti ochotne odpovedala na naše otázky.

[singlepic id=6899 w=320 h=240 float=left]Ako si prišla na myšlienku nakrútiť film o menštruácii?

Zaujalo ma, že proces s ktorým sa každý mesiac intímne stretáva takmer polovica planéty je stále tajomný. Všetko sa robí v tichosti a skryto. Do istej miery sa menštruácia týka nás všetkých, aj mužov, no napriek tomu je o nej neuveriteľne málo informácií. A už takmer žiadne filmy. Chcela som to zmeniť a poukázať, že za tým nepríjemným je veľa neobjaveného a zaujímavého.

Pri výrobe dokumentu si sa stretávala s rôznymi odborníkmi na túto tému, išla si do hĺbky témy, čo všetko teda predchádzalo samotnému nakrúcaniu?

Natáčaniu predchádzala ročná investigácia- zber materiálu, kontaktovanie a stretávanie sa s expertmi, čítanie kníh, štúdií a experimentov. Bola som doslova ponorená v téme. Už som videla červenú všade naokolo. A to sa samozrejme prenieslo aj do filmu.

S kým si na filme spolupracovala?

Spolupracovala som s mnohými ľuďmi z rôznych krajín sveta- od Slovenska, cez Japonsko, Austráliu, USA, Brazíliu. Producenti boli zo Španielska, Francúzska, Slovenska a Anglicka, strihačka bola Srbka. Materiál sa tvoril v štyroch rôznych jazykoch, no hotový Babylon. Ale jednoznačne to bola veľká zábava.

[singlepic id=6883 w=320 h=240 float=right]Stretla si sa počas práce na filme s nejakými problémami, či už technickými alebo kultúrnymi?

Pravdaže, problémy oboch typov. Bolo ich neúrekom. Postupne som pochopila, že sa tomu nedá pri takomto projekte a počte zainteresovaných ľudí vyhnúť. Bola to zaujímavá škola o tom, ako odlišne fungujú nielen jednotlivci ale i mentality jednotlivých kultúr. Aj o tom, ako máme každý svoju realitu a rovnakú vec interpretujeme úplne odlišne. Parížania milujú stres, ak nahneváte Srba beda Vám i celej budúcej spolupráci, Japonci si zase za každých okolností zachovávajú pre našinca až teatrálnu slušnosť. A technika, tá nikdy nesklame a pripraví Vám nečakané „prekvapenie“ práve v tom najnevhodnejšom momente. Ale i to patrí k životu a tejto práci, len je dôležité s tým vopred rátať.

Aké boli reakcie Tvojej rodiny a známych, keď sa dozvedeli, aký film pripravuješ?

Ľudia z blízkeho okruhu zareagovali veľmi fajn. Väčšinou to bol pobavený úsmev a veta typu: „to mohlo napadnúť naozaj len Teba.“ Dramatickejšie to bolo s bežnými ľuďmi na ulici, viac krát sa dokonca urazili, keď som sa ich na tému spýtala.

[singlepic id=6889 w=320 h=240 float=right]Film bol premietaný v mnohých krajinách celého sveta. Tušila si, že takýto „boom“ nastane?

Netušila som, že až to pôjde až do takéhoto rozmeru. Úprimne sa z toho teším. Vždy dúfate, že film uvidí čo najviac divákov. Bez nich to celé stráca význam, no to, že film cestuje svetom takýmto spôsobom je nečakaný bonus.

Ako sa Ti podarilo presadiť premietanie filmu v krajinách, kde je téma ženskej menštruácie absolútne tabu?

Kontaktovali ma sami. Bolo to veľké pozitívne prekvapenie. Film videli na festivale v Amsterdame, a požiadali ma o jeho kúpu pre Sýriu, s tým, že televízia má pokrytie aj v Dubaji. Neodvážila som sa dúfať, že dokument sa bude premietať v Arabských krajinách. Hlavne po tom, čo ho „pre odvážne scény“ zamietlo USA. V Sýrii ho zase videli dokumentaristi z Tuniska, a ďalej už to pokračuje samospúšťou…

Kde žiješ dnes?

Oficiálne v Bratislave, no v skutočnosti som ešte stále viac času mimo Slovenska než doma. Ako to bude ďalej tiež neviem. Plánovanie je moja výrazne slabá stránka. Okrem toho môj nomádsky gén ma aj tak vždy zradí, a na poslednú chvíľu sa vidím znova na cestách s ruksakom na chrbte.

Na akom filme pracuješ teraz a o čom bude, ak to nie je tajomstvo?

[singlepic id=6890 w=320 h=240 float=left]Bude o ľudskom strachu zo starnutia. Náš večný zápas nad plynutím času. I keď to znie vážne, bude to mať komediálne prvky. Priťahujú ma témy, ktoré sa zaoberajú životnými aj prírodnými cyklami a časom. Jeho plynutím a našou nepoddajnou snahou okabátiť ho.

Kedy sa na snímok môžeme tešiť?

Neodvážim sa vysloviť dátum, lebo to závisí na producentoch, grantoch, šťastí … Ideál by bol o rok a pol. No radšej to nechávam na Vesmír.

Diana, za našich čitateľov Ti ďakujem za úprimné slová a želám veľa síl a tvorivých nápadov.

Zhovárala sa: Petra Adamcová  Foto: http://www.mooninsideyou.com/

[nggallery id=261]

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články