Rozhovory

Dcéra správcu kúpaliska Eva: Najhorší trest bol neplávať

By 1. júna 2012No Comments

Jej starý otec bol osobným priateľom Vlastu Buriana, otec autorom legendárnych hlášok, ktoré si Piešťanci rozprávajú dodnes. Bratia, reprezentanti vo vodnom póle, emigrovali do Nemecka a hovoria, že keď je Eva zatvorená, nemajú sa ani za čím vrátiť. Katarína Bačíková Vanglová spomína na krásne detstvo na kúpalisku a mrzí ju jeho súčasný stav. Keďže je nepočujúca,  na otázky odpovedala e-mailom s pomocou dcéry Michaely.

[singlepic id=30394 w=320 h=240 float=left]Aké to je vyrastať na kúpalisku?

Na Eve som prežila celé svoje detstvo a svoju mladosť, mám veľa krásnych spomienok a zážitkov na obdobie strávené práve tu. Ale keď mám pravdu povedať, najradšej spomínam na detstvo. Keďže pochádzam z Bačíkovskej generácie, už od mala som mala veľmi kladný vzťah k vode a plávaniu. Bývali sme priamo na kúpalisku, každé ráno som urobila len pár krokov a už som bola v malom bazéne.

Som najmladšie dieťa Rudolfa Bačíka a Boženy Kičinovej Bačíkovej. Okrem mňa mali ešte dvoch synov, najstaršieho Rudolfa Bačíka a Romana Bačíka. Obidvaja boli reprezentantmi vodného póla na Slovensku a Roman dokonca aj v zahraničí. Je to bývalý olympionik a zúčastnil sa majstrovstiev sveta vo vodnom póle.

Obaja moji bratia v mladom veku z vtedajšieho Československa emigrovali a doteraz žijú v Nemecku. Roman dokonca určitú dobu učil a trénoval mladšie deti v plávaní a dorast vo vodnom póle.

Pamätám si aj na hlášky môjho otca Rudolfa, keď ma učil ako trojročnú plávať „Palička do vody hodená, javí sa ako zlomená.“ Tento nezameniteľný humor zdedil po svojom otcovi, ktorý bol kedysi správcom kúpaliska.

[singlepic id=30396 w=320 h=240 float=right]Ako vyzerala Eva v tom čase?

Keď som bola malé dieťa, boli veľmi často dni, keď to na Eve takpovediac žilo. Budova vnútorného bazéna bola obrastená lístkami zeleného brečtanu, pred ňou červený koberec, ktorý lemovali palmy, prúžkované slnečníky, piesok okolo svetlomodrej vodnej plochy… Tak nejako vyzerala Eva, keď som bola dieťa a myslím si, že aj počas svojej najväčšej slávy.

Pred kúpaliskom každé ráno už pred otvorením stálo množstvo ľudí, či už našincov alebo cudzincov, ktorí sa nevedeli dočkať, kedy otvorí svoje brány. Detský bazén bol plný detí, okolo neho stálo množstvo rodičov, ktorí strážili svoje ratolesti, ale našli sa aj takí, čo si iba máčali vo vode nohy. Vtedy môj otec z ampliónu do éteru púšťal hlášky „Nemáčajte si v detskom bazéne nohy, decká to potom chlončú!“

Milovala som vnútorný bazén, pretože keď bol človek vyhriaty z celého dňa na slnku, dobre mu padlo schladiť sa v ňom. Tam som sa rada ako každé decko bláznila. Keď som videla, že plavčík vybehol von, tak som využila príležitosť a skočila si do vody. To bol pocit!

Koľkokrát ma otec nachytal a dostala som výprask. Na to, že som skoro od narodenia nepočujúca, našla som si na Eve veľa priateľov. Aj teraz, keď mnoho ľudí stretnem v meste, spájam si ich s obdobím, ktoré som prežila na Eve.

Môj otec vždy vedel o mojich šibalstvách. Pamätám si, keď raz bol na Eve zahraničný turista a ja som si všimla, že má enormne malú nohu, bežala som domov do kuchyne a zobrala krajčírsky meter. Vrátila som sa mu nohu odmerať. Keď sa to môj otec dozvedel, nemohla som ísť do vody celý týždeň. To bol pre mňa najhorší trest, neplávať.

[singlepic id=30395 w=320 h=240 float=right]Určite máte aj nejaké príhody zo zákulisia, ktoré bežní návštevníci Evy nezaznamenali?

Pamätám si na časy keď vodnopólisti vždy po nejakom väčšom úspechu oslavovali v detskom bazéne. To bývavali oslavy! Fľaše od šampanského a destilátov plávali po vode.

Niekedy sa chodili vojaci po záverečnej kúpať a za plotom mali množstvo nápadníčok, ktoré ich okukovali.

Pamätám si aj na to, ako mi otec rozprával, že samotný kráľ českých komikov Vlasta Burian našiel po vojne dočasné útočisko na Slovensku a väčšinu času strávil na kúpalisku Eva s mojim starým otcom Rudolfom Bačíkom, ktorý bol v tom období správcom. Boli veľmi dobrí priatelia. Môj otec často tieto príhody spomínal pri spoločenských akciách.

Kúpalisko Eva veľmi rada navštevovala vnučka Ľudovíta Wintera Agnes, familiárne prezývaná Titina. Bola rodinnou priateľkou, ktorá všetok svoj voľný čas v Piešťanoch strávila na Eve. Po čase Evu navštevovala spolu so svojou dcérou, pravnučkou Ľudovíta Wintera Katarínou a jej dcérou Deniskou. Ale pamätám si aj na to, že koľkokrát cez zimu slúžil vonkajší bazén na krasokorčuľovanie.

[singlepic id=30397 w=320 h=240 float=left]Čo si myslíte o stave, v ktorom sa Eva v súčasnosti nachádza?

Často chodím s mojim manželom na prechádzky okolo Kúpeľného ostrova. Vždy sa pristavím pri Eve a spomínam na časy, ktoré som tam prežila so svojou rodinou. Tisnú sa mi slzy do očí. Súčasný stav je veľmi kritický až zlý.

Je mi veľmi ľúto, že počas zimných mesiacov je Eva zatvorená a veľa bývalých skalných návštevníkov si nemá kde zaplávať. Bol to vždy príjemný relax, v zimných mesiacoch ísť cez víkend na Evu, zaplávať si vo vnútornom bazéne, potom oddychovať v malom bazéne, kde bola horúca voda a popri tom postretávať mnoho známych ľudí.

Úprimne, veľmi to chýba. Keďže ako nepočujúca mám obmedzený počet známych, takto na Eve som vždy postretávala ľudí, s ktorými som si rozumela, a ktorí ma poznajú od detstva.

Aj moji bratia Rudolf a Roman mi často hovoria, že sa už z Nemecka do Piešťan ani nemajú za čím vrátiť, keď je kúpalisko zatvorené. Je to pre nich ako tŕň v srdci, keď sa prejdú po Kúpeľnom ostrove a vidia, že na Eve to zíva prázdnotou a jej brány sú zavreté.

Je veľmi zlé – smutné, že my ako kúpeľné mesto sme bez kúpaliska. A priznám sa, vždy keď idem okolo nej, pozriem sa cez múr na vonkajši bazén, na dvere v ktorých sme kedysi bývali, potom zavriem oči a predstavím si aké to bolo kedysi.

[singlepic id=30398 w=320 h=240 float=right]Uprednostnili by ste výstavbu nového plaveckého centra alebo rekonštrukciu Evy?

Asi viete ako odpoviem na túto otázku. Ja som za rekonštrukciu Evy, pretože ma k nej viažu krásne spomienky na detstvo.

Aký je váš najkrajší zážitok na Eve?

Najkrajší zážitok? To sa ani nedá povedať, pretože ich bolo množstvo. Keď sme ako deti sledovali rodičov ako umývajú a napúšťajú bazén. Neskôr som im musela aj ja pomáhať.

Ale medzi najkrajšie patrili predvianočné časy, okolo 23. decembra. Vtedy mali členovia vodného a plaveckého klubu rôzne akcie – chytanie kapra v bazéne, plávanie so sviečkou v ústach alebo plávanie s polievkovou lyžicou, na ktorej bola stolnotenisová loptička.

A pre mnohých bola Štefanská zábava na Eve tým najlepším zaklincovaním starého roka :)

[nggallery id=1683]

Pýtal sa: Martin Palkovič Foto: Archív Katarína Bačíkovej Vanglovej

REKLAMA

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972