Connect with us

Rozhovory

Dcéra správcu kúpaliska Eva: Najhorší trest bol neplávať

Published

on

Jej starý otec bol osobným priateľom Vlastu Buriana, otec autorom legendárnych hlášok, ktoré si Piešťanci rozprávajú dodnes. Bratia, reprezentanti vo vodnom póle, emigrovali do Nemecka a hovoria, že keď je Eva zatvorená, nemajú sa ani za čím vrátiť. Katarína Bačíková Vanglová spomína na krásne detstvo na kúpalisku a mrzí ju jeho súčasný stav. Keďže je nepočujúca,  na otázky odpovedala e-mailom s pomocou dcéry Michaely.

[singlepic id=30394 w=320 h=240 float=left]Aké to je vyrastať na kúpalisku?

Na Eve som prežila celé svoje detstvo a svoju mladosť, mám veľa krásnych spomienok a zážitkov na obdobie strávené práve tu. Ale keď mám pravdu povedať, najradšej spomínam na detstvo. Keďže pochádzam z Bačíkovskej generácie, už od mala som mala veľmi kladný vzťah k vode a plávaniu. Bývali sme priamo na kúpalisku, každé ráno som urobila len pár krokov a už som bola v malom bazéne.

Som najmladšie dieťa Rudolfa Bačíka a Boženy Kičinovej Bačíkovej. Okrem mňa mali ešte dvoch synov, najstaršieho Rudolfa Bačíka a Romana Bačíka. Obidvaja boli reprezentantmi vodného póla na Slovensku a Roman dokonca aj v zahraničí. Je to bývalý olympionik a zúčastnil sa majstrovstiev sveta vo vodnom póle.

Obaja moji bratia v mladom veku z vtedajšieho Československa emigrovali a doteraz žijú v Nemecku. Roman dokonca určitú dobu učil a trénoval mladšie deti v plávaní a dorast vo vodnom póle.

Pamätám si aj na hlášky môjho otca Rudolfa, keď ma učil ako trojročnú plávať „Palička do vody hodená, javí sa ako zlomená.“ Tento nezameniteľný humor zdedil po svojom otcovi, ktorý bol kedysi správcom kúpaliska.

[singlepic id=30396 w=320 h=240 float=right]Ako vyzerala Eva v tom čase?

Keď som bola malé dieťa, boli veľmi často dni, keď to na Eve takpovediac žilo. Budova vnútorného bazéna bola obrastená lístkami zeleného brečtanu, pred ňou červený koberec, ktorý lemovali palmy, prúžkované slnečníky, piesok okolo svetlomodrej vodnej plochy… Tak nejako vyzerala Eva, keď som bola dieťa a myslím si, že aj počas svojej najväčšej slávy.

Pred kúpaliskom každé ráno už pred otvorením stálo množstvo ľudí, či už našincov alebo cudzincov, ktorí sa nevedeli dočkať, kedy otvorí svoje brány. Detský bazén bol plný detí, okolo neho stálo množstvo rodičov, ktorí strážili svoje ratolesti, ale našli sa aj takí, čo si iba máčali vo vode nohy. Vtedy môj otec z ampliónu do éteru púšťal hlášky „Nemáčajte si v detskom bazéne nohy, decká to potom chlončú!“

Milovala som vnútorný bazén, pretože keď bol človek vyhriaty z celého dňa na slnku, dobre mu padlo schladiť sa v ňom. Tam som sa rada ako každé decko bláznila. Keď som videla, že plavčík vybehol von, tak som využila príležitosť a skočila si do vody. To bol pocit!

Koľkokrát ma otec nachytal a dostala som výprask. Na to, že som skoro od narodenia nepočujúca, našla som si na Eve veľa priateľov. Aj teraz, keď mnoho ľudí stretnem v meste, spájam si ich s obdobím, ktoré som prežila na Eve.

Môj otec vždy vedel o mojich šibalstvách. Pamätám si, keď raz bol na Eve zahraničný turista a ja som si všimla, že má enormne malú nohu, bežala som domov do kuchyne a zobrala krajčírsky meter. Vrátila som sa mu nohu odmerať. Keď sa to môj otec dozvedel, nemohla som ísť do vody celý týždeň. To bol pre mňa najhorší trest, neplávať.

[singlepic id=30395 w=320 h=240 float=right]Určite máte aj nejaké príhody zo zákulisia, ktoré bežní návštevníci Evy nezaznamenali?

Pamätám si na časy keď vodnopólisti vždy po nejakom väčšom úspechu oslavovali v detskom bazéne. To bývavali oslavy! Fľaše od šampanského a destilátov plávali po vode.

Niekedy sa chodili vojaci po záverečnej kúpať a za plotom mali množstvo nápadníčok, ktoré ich okukovali.

Pamätám si aj na to, ako mi otec rozprával, že samotný kráľ českých komikov Vlasta Burian našiel po vojne dočasné útočisko na Slovensku a väčšinu času strávil na kúpalisku Eva s mojim starým otcom Rudolfom Bačíkom, ktorý bol v tom období správcom. Boli veľmi dobrí priatelia. Môj otec často tieto príhody spomínal pri spoločenských akciách.

Kúpalisko Eva veľmi rada navštevovala vnučka Ľudovíta Wintera Agnes, familiárne prezývaná Titina. Bola rodinnou priateľkou, ktorá všetok svoj voľný čas v Piešťanoch strávila na Eve. Po čase Evu navštevovala spolu so svojou dcérou, pravnučkou Ľudovíta Wintera Katarínou a jej dcérou Deniskou. Ale pamätám si aj na to, že koľkokrát cez zimu slúžil vonkajší bazén na krasokorčuľovanie.

[singlepic id=30397 w=320 h=240 float=left]Čo si myslíte o stave, v ktorom sa Eva v súčasnosti nachádza?

Často chodím s mojim manželom na prechádzky okolo Kúpeľného ostrova. Vždy sa pristavím pri Eve a spomínam na časy, ktoré som tam prežila so svojou rodinou. Tisnú sa mi slzy do očí. Súčasný stav je veľmi kritický až zlý.

Je mi veľmi ľúto, že počas zimných mesiacov je Eva zatvorená a veľa bývalých skalných návštevníkov si nemá kde zaplávať. Bol to vždy príjemný relax, v zimných mesiacoch ísť cez víkend na Evu, zaplávať si vo vnútornom bazéne, potom oddychovať v malom bazéne, kde bola horúca voda a popri tom postretávať mnoho známych ľudí.

Úprimne, veľmi to chýba. Keďže ako nepočujúca mám obmedzený počet známych, takto na Eve som vždy postretávala ľudí, s ktorými som si rozumela, a ktorí ma poznajú od detstva.

Aj moji bratia Rudolf a Roman mi často hovoria, že sa už z Nemecka do Piešťan ani nemajú za čím vrátiť, keď je kúpalisko zatvorené. Je to pre nich ako tŕň v srdci, keď sa prejdú po Kúpeľnom ostrove a vidia, že na Eve to zíva prázdnotou a jej brány sú zavreté.

Je veľmi zlé – smutné, že my ako kúpeľné mesto sme bez kúpaliska. A priznám sa, vždy keď idem okolo nej, pozriem sa cez múr na vonkajši bazén, na dvere v ktorých sme kedysi bývali, potom zavriem oči a predstavím si aké to bolo kedysi.

[singlepic id=30398 w=320 h=240 float=right]Uprednostnili by ste výstavbu nového plaveckého centra alebo rekonštrukciu Evy?

Asi viete ako odpoviem na túto otázku. Ja som za rekonštrukciu Evy, pretože ma k nej viažu krásne spomienky na detstvo.

Aký je váš najkrajší zážitok na Eve?

Najkrajší zážitok? To sa ani nedá povedať, pretože ich bolo množstvo. Keď sme ako deti sledovali rodičov ako umývajú a napúšťajú bazén. Neskôr som im musela aj ja pomáhať.

Ale medzi najkrajšie patrili predvianočné časy, okolo 23. decembra. Vtedy mali členovia vodného a plaveckého klubu rôzne akcie – chytanie kapra v bazéne, plávanie so sviečkou v ústach alebo plávanie s polievkovou lyžicou, na ktorej bola stolnotenisová loptička.

A pre mnohých bola Štefanská zábava na Eve tým najlepším zaklincovaním starého roka :)

[nggallery id=1683]

Pýtal sa: Martin Palkovič Foto: Archív Katarína Bačíkovej Vanglovej

REKLAMA

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články