Connect with us

Rozhovory

Cesta Karola Bubíka po stopách Inkov

Published

on

Presne pred rokom sme zverejnili rozhovor s Piešťancom Karolom Bubíkom o jeho výlete do južnej Afriky. Vtedy sme čitateľom prisľúbili, že ďalšie rozprávanie bude nasledovať po jeho dobrodružnej ceste do južnej Ameriky. Tú nadšený amatérsky tvorca filmov a dokumentov absolvoval v lete, a že o zážitky nebola núdza sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

[singlepic id=23463 w=320 h=240 float=right]Do akých končín ste sa vydali tentokrát?

Mojim snom bolo vždy navštíviť amazonskú džunglu. Preto som sa rozhodol pre cestu do južnej Ameriky, a k nej som si ešte pridal návštevu pamiatok Inkov v Peru, Chile a Bolívii. Na cestách som bol 29 dní. Zájazd organizovala cestovná kancelária, ale nešlo o typický hromadný zájazd, na aký sme zvyknutí u nás, v džungli sme boli len štyria turisti a sprievodca, na druhej ceste nás bolo desať.

Ako prebiehala samotná cesta? Viem, že ste cestovali a bývali v špeciálne upravených autobusoch.

Zájazd som absolvoval s  českou cestovnou kanceláriou, ktorá prevádzkuje tzv. hotelbusy. V autobuse sme cestovali, spali i jedli. Bol zariadený tak, že šoféri s kabínou sú odčlenení od cestujúcich, my sme boli umiestnení v priestore nad kabínou, a videli sme tak výborne na cestu. Samozrejmosťou bola toaleta, kuchynka, každý mal svoju vlastnú bunku.

[singlepic id=23467 w=320 h=240 float=left]Tak porozprávajme sa najskôr o výlete Po stopách Inkov. Ktoré mestá a pamiatky ste navštívili?

Autobusom sme prešli 5030 km po južnej Amerike, konkrétne sme navštívili Peru, Bolíviu a Chille. Začínali sme výletom do strateného mesta Inkov – Machu Picchu. Do malého mesta pod horským hrebeňom sme pricestovali špeciálnym vláčikom. Po prenocovaní sme sa skoro ráno vyviezli autobusom na Machu Picchu, aby sme zastihli východ slnka. Navštívili sme komplex s pyramídou – Chrám slnka so žulovým monolitom. Celý deň sme si užívali magickú atmosféru a prešli celé mestečko. Bol to jeden z najväčších zážitkov. Navštívili sme i hlavné mesto Inkov a ich ríše Cusco. Leží v nadmorskej výške 3400 metrov priamo v horách peruánskych Ánd. Ponúka množstvo architektonických skvostov, katedrál, chrámov i budov, ktoré sú postavené z kvádrov bez použitia malty. Kamene sú na seba naukladané tak tesne, že medzi ne nevložíte ani list papiera. Najpôsobivejšia pre mňa bola pevnosť Sacsayhuaman, kde najťažší kameň v jej múre vážil až 155 ton.

[singlepic id=23473 w=320 h=240 float=right]Z Peru ste pokračovali do Bolívie. Navštívili ste najväčšiu soľnú planinu na svete, hlavné mesto krajiny, ktoré sa považuje za najkrajšie v Bolívii. Čo sa Vám najviac páčilo?

Soľná pláň má rozlohou 12.000 km² a uprostred je krásny kaktusový ostrov. Je tam aj hotel postavený výlučne zo soli, vrátane nábytku. Ohromila ma aj návšteva mesta La Pas. Je to mestečko v údolí medzi vysokými kopcami. Zaujímavosťou tu bola čarodejnícka ulička. Predávali v nej veci a predmety, ktoré vídavame vo filmoch, napríklad vysušené embryá lám, preparované alebo nakladané časti tiel rôznych exotických zvierat, amulety a kamenné odliatky. Najväčším zážitkom ale pre mňa bolo jazero Titicaca, ktoré leží na hranici Peru a Bolívie v nadmorskej výške 3821 metrov. Priamo na jazere býva indiánsky kmeň Urov, ktorí žijú na plávajúcich rákosových ostrovoch. Tam majú vybudované svoje domčeky, chovajú tam zvieratá, lovia si ryby a žijú prevažne z turizmu. Z rákosu majú vyrobené aj lode, ktorými v prípade potreby plávajú k brehu.

[singlepic id=23472 w=320 h=240 float=left]Mali ste počas cesty týmito krajinami aj nejaké nepríjemné zážitky?

Cestou sa nám vo výške 4200 metrov nad morom pokazil autobus. Situácia bola naozaj kritická. Zbalili sme si veci a čakali, či našou cestou pôjde autobus, ktorý by nás odviezol, no nič nešlo. Nakoniec sa dvaja šikovní účastníci zájazdu pokúsili poruchu odstrániť, a podarilo sa im to natoľko, že sme mohli pomaly v ceste pokračovať. Druhou takou netradičnou skúsenosťou bolo, že niekoľko dní v čase, keď sme mali prejsť hranicu medzi Peru a Bolíviou, sa konali veľké demonštrácie. Na ceste boli nasypané vysoké kamenné zátarasy a vypálená colnica. Tak to nebolo príliš príjemné. Napriek tomu, že cesta bola náročná aj namáhavá, som veľmi rád, že som v južnej Amerike bol, a čo všetko som videl.

Verím, že o Vašich zážitkoch by sa dalo rozprávať veľmi dlho. A preto naše rozprávanie doprevádzané fotodokumentáciou bude pokračovať. V ďalšej časti sa dočítate o ceste Karola Bubíka do amazonskej džungle.

[nggallery id=1302]

Zhovárala sa: Petra Adamcová Foto: Karol Bubík

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články