Connect with us

Rozhovory

Autori rekonštrukcie Starej elektrárne: Bude to škola hrou

Published

on

V jej múroch má vraj každý Piešťanec svoju tehlu. Postavili ju v roku 1906 a odvtedy dodávala elektrinu  celému mestu. Neskôr slúžila ako rozvodňa. Opustená elektráreň s fasádou z režného muriva na Staničnej ulici sa v roku 1995 stala národnou kultúrnou pamiatkou. Uvedomujúc si jedinečnosť priestorov a príležitosť funkčne vrátiť obyvateľom tento areál sa Západoslovenská energetika rozhodla budovu znovu oživiť. Má z nej byť kultúrno-spoločenské centrum so stálou expozíciou technického múzea. Preto v spolupráci s Fakultou architektúry STU v Bratislave a Design factory, o. z. vyhlásili súťaž pre študentov. Zapojilo sa 24 z nich. Víťazom sa stali, vtedy ešte študenti štvrtého ročníka, Ing. arch. Michal Ganobjak a Ing. arch. Vladimír Hain. Terajší doktorandi na FA STU načrtli, na čo sa môžeme v Piešťanoch o pár rokov tešiť.

[singlepic id=28762 w=520 h=350 float=center]

Aká je základná myšlienková osnova vášho návrhu?

Projekt revitalizácie Elektrárne v Piešťanoch prinavracia elektráreň opäť Piešťancom. Tu, kde kedysi bolo miesto výroby energie a jej transformácie, sa ďalej rozvíja myšlienka elektrárenstva. Z fyziky vieme, že energia nevzniká ani nezaniká, premieňa sa z jedného druhu na iný. Tento raz sa bude meniť na druh kreatívnej energie. Nové kultúrno-vzdelávacie centrum ponúkne informácie o tom, čo to vlastne energia je, ako sa dá získať, na aké druhy sa môže premeniť. Poskytne priestory aj pre iné ako len technické kreácie. Nové centrum názorne predstaví ako sa energia získava, koľko práce vyžaduje. Z toho sa odvíja jej hodnota aj prečo by sme s ňou mali šetriť.

Študentskú súťaž na obnovu piešťanskej elektrárne, ktorú vypísali ZSE, ste vyhrali ešte v roku 2009. Prečo si porota vybrala práve váš návrh? V čom bol lepší?

Páčilo sa im to. Náš návrh bol striedmy. Vystupoval nenásilne do zachovaného priemyselného prostredia, ale naopak ho dotváral a podporoval. Zámerom bolo, aby budova elektrárne vynikla, a nič ju nerušilo. Návrh do budovy vôbec nezasahoval. Na budove starej elektrárne sme nič nebúrali ani nemenili (nedomontovali pôvodné zariadenia), len sme pridali novú reverzibilnú časť a efektívne využili existujúce priestory. Nepamätám si však presne čo oslovilo porotu, v zápise stálo toto: „Ako najkomplexnejšie riešenie priestoru a objektov areálu v každom ohľade porota vyhodnotila súťažný návrh autorskej dvojice …“. V postupujúcej práci na projekte bolo potrebné urobiť drobné zmeny, ktoré pomôžu zaručiť životaschopnosť nového centra. Všetky varianty riešenia boli konzultované a výsledné riešenie schválené Krajským pamiatkovým úradom v Trnave.

[singlepic id=28742 w=520 h=350 float=center]

Projekt s rozpočtom 3,8 milióna eur má byť hotový v roku 2014. Začalo sa už s prípravnými fázami? V akom štádiu je budova dnes?

Nová stavba sa historickej budovy dotýka minimálne: ide o prístavbu, ktorá prekrýva zastrčený kút areálu, nadstavbu, ktorá umožňuje výstup na strechu a podstavbu pre nové technické vybavenie. V súčasnosti sa pracuje v podzemnom podlaží, kde budú umiestnené toalety pre návštevníkov, ako aj časť pre technické vybavenie budovy v hale strojovne. Pred samotným začiatkom prestavby sa v elektrárni konalo slávnostné zahájenie stavebných prác so svetelným programom. Ten predstavil budúcnosť elektrárne verejnosti. Opäť sa zbierali symbolické tehly na prestavbu elektrárne na nové centrum. Večer opäť pripomenul ideu spolupatričnosti a spolupráce, o ktorú v projekte od začiatku ide.

REKLAMA

Po ukončení stavby sa z našej elektrárne stane vôbec prvé hands-on science múzeum na Slovensku. O čo v takomto type múzea ide? Bolo pre vás ťažké vytvoriť v našom prostredí miesto na interaktívnu výuku?

Možno nie celkom prvé, ale určite jediné svojho druhu. Sama otázka interaktívnej výuky trocha prezrádza náplň. Výuka (výučba) v sebe skrýva predsudok nedobrovoľnosti. V našom návrhu vytvárame priestor pre samostatné interaktívne vzdelávanie. Ide o predstavenie sveta energií deťom hravou formou. Vytvárame priestor pre invenciu a kreativitu. Tvorivejší preklad výrazu hands-on science hovorí o vede a technike rukolapne; skrýva v sebe motiváciu. Podporí detí aj ostatných návštevníkov v hľadaní vedomostí a radosti z ich objavu. Preto sme nazvali toto miesto Eureka centrum. Archimedove zvolanie „Heuréka!“ je úprimným slovným výrazom radostného nadšenia nad vyriešením neľahkej úlohy. Od tých čias sa využíva na opis objavných situácií, ktoré sa budú na tomto mieste diať často.

[singlepic id=28744 w=520 h=350 float=center]

Ako sa vám spolupracovalo s takým veľkým investorom ako sú ZSE? Bola ich predstava jasná už od začiatku?

Pri vypísaní súťaže ZSE určila len približné obsahové zameranie projektu a očakávali práve prínos ideí, ktoré by ich predstavu konkretizovali. Takáto dôvera k študentským nápadom bola veľmi inšpirujúca. Keďže sme projekt riešili ako spolužiaci/kolegovia v rámci jedného semestra, počas Ateliérovej tvorby na Fakulte architektúry, na vyzretie návrhu bol dostatok času. Súťaž sa odovzdávala týždeň po ukončení semestra. To bol aj vhodný čas na dopracovanie a zakomponovanie pripomienok zo záverečnej obhajoby. Do súťaže sme odovzdali kompletný projekt, ktorý sa odvtedy výrazne nemenil. Neskôr pribudlo „neviditeľné“ podzemné podlažie a bezbariérový panoramatický výťah. Overovali sme však aj iné možnosti. ZSE sa ukázala byť veľmi rešpektujúcim a trpezlivým partnerom. Keďže ide o objekt kultúrnej pamiatky, navyše industriálneho charakteru, potreboval aj tento projekt prejsť náročným administratívno-schvaľovacím procesom. Všade sa však rešpektoval a dodržal zákonný postup. Toto je dnes, najmä pri stavbách priemyselného dedičstva, skôr výnimočný príklad.

Okrem expozície technického múzea a návštevníckeho centra bude obyvateľom slúžiť aj multifunkčný halový priestor. Na čo konkrétne sa môže využívať?

Celý komplex nového centra sa skladá zo: starej elektrárne, ktorá ma sama o sebe dve časti. Najstaršia časť bývalá generátorová hala bude využívaná počas dňa pre vzdelávacie účely a výstavy, vo večerných hodinách pre kultúrno-spoločenské aktivity. V novšej časti starej elektrárne – rozvodni bude múzeum posledného dňa so stálou expozíciou, ktoré oboznámi s históriou elektrárne. Stará technológia však bude doplnená novou, ktorá interaktívne ponúkne ďalšie zaujímavé informácie. V pristavanej novej časti budú nevyhnutné rozptylové priestory s možnosťou umiestnenia veľkorozmerných exponátov. Budova bývalej obchodnej kancelárie, prístupná z ulice, je ako stvorená pre návštevnícke centrum tzv. showroom. Tu sa aj okoloidúci dozvedia viac nielen o dianí v centre a celom areáli, ale aj v meste. Krídlo doterajších dielní bude transformované do akéhosi „experimentária“ s laboratóriom a interaktívne vedecké hračky. Záhrada ponúka celoročný priestor pre usporadúvanie väčších akcií, či pokusov s prírodnými zdrojmi. V ďalšej fáze projektu sa uvažuje aj s výstavbou multifunkčnej haly s 3D kinom a podzemným prepojením všetkých budov s rozšírenou expozíciou.

Hala bývalej strojovne generátorov je priestor takmer bez zachovaného technologického vybavenia. Fungujúce stavby priemyslu boli a sú podrobené neustálym modernizáciám. Preto, keď elektráreň prestala generovať elektrinu jej strojové vybavenie bolo odkúpené cukrovarom v Sládkovičove. Má to aj svoje pozitívne stránky. V priestore ostal iba rozvodný kanál pod zemou, ktorý si návštevníci budú môcť pozrieť z podzemného podlažia. Sú tam steny elektromerov s originálnymi mramorovými izolačnými doskami a v hale dominuje nákladný mostový žeriav v podstrešnej časti. Takéto priemyselné pozadie vytvára vhodnú atmosféru pre vzdelávanie, expozíciu aj zábavu s tematikou energetiky a vytvárajú tak neopakovateľný priestor aj pre rozmanité kultúrno-spoločenské aktivity.

[singlepic id=28746 w=520 h=350 float=center]

Váš návrh má ambíciu zvýšiť povedomie o kolobehu energií a jej spotrebe. Akým spôsobom sa deti budú učiť o šetrení energiami?

V projekte využívame princípy Komenského zásady Škola hrou. Medzi deťmi vo všeobecnosti klesá záujem o prírodné vedy. Takéto vzdelávaco-kultúrne centrum má snahu deťom opäť priblížiť prírodné vedy a ich zákonitosti. Tvorivou a zábavnou formou sprístupní tieto poznatky nielen deťom, ale aj iným vekovým kategóriám návštevníkov. Vo svete podobné koncepty už fungujú. Už sa pracuje aj na obsahovej stránke výstavy. Ideovo to bude Energia a hra, ktorá sa stala aj témou medzinárodného interdisciplinárneho workshopu BEST (Board of European Students of Technology). Workshopom sme si overovali organizačné aj metodické postupy ako by to mohlo vyzerať v budúcnosti v priestoroch elektrárne a jej okolí Študenti technického zamerania z celej Európy priniesli mnohé námety ako priblížiť problematiku energie, ako prezentovať minulosť a súčasnosť elektrárne. Výstava výstupov bola otvorená týždeň nato v Design factory. Organizátori BEST posunú túto výstavu aj na Fakultu architektúry. Expozícia umožní zažiť energiu, zvlášť vo forme elektriny, všetkými zmyslami.

Máte ambície sa i naďalej venovať obnove historického dedičstva? Prečo je to dôležité?

Obaja sme sa pre komplexné doriešenie návrhu začali touto témou venovať podrobnejšie. Po skončení inžinierskeho štúdia na Fakulte architektúry STU v Bratislave, pokračujeme v doktorandskom štúdiu na Ústave teórie a dejín architektúry a obnovy pamiatok s témami dizertačných prác, ktoré sa venujú obnove historického industriálneho dedičstva.

Priemyselné dedičstvo predstavuje jeden z najdôležitejších záznamov rozvoja miest a obcí. Monumentálne priemyselné stavby reflektujú neobyčajný technicko-hospodársky rozmach doby, pokrok vedy a techniky v posledných dvoch storočiach. Aj po zániku pôvodnej funkcie sa svojou architektúrou naďalej výrazne podieľajú na atmosfére každého mesta.

Význam priemyselného dedičstva sa do nášho povedomia dostal pomerne neskoro. Až donedávna tu nebol žiadny osobitný záujem zo strany odborníkov alebo laickej verejnosti. Preto boli budovy, ktoré dnes odborníci porovnávajú s nádhernými šľachtickými sídlami alebo chrámami nazývajúc ich palácmi práce, často bez zľutovania zničené. V tom ešte stále pôsobila eufória ,,modernizácie“ z predkrízových rokov. Mnoho priemyselných pamiatok na Slovensku už bolo zrovnaných so zemou. Je dôležité, aby sme v našom povedomí zmenili presvedčenie o tejto časti nášho hodnotného historického dedičstva.

[nggallery id=1601]

Zhovárala sa: Lívia Gažová Foto: Martin Palkovič

Continue Reading

Koktail

Časť z vašich nákupov pôjde na autá pre Slovenský Červený kríž

Published

on

By

Druhý ročník projektu na podporu terénnych sociálnych služieb, na ktorom spolupracujú Slovenský Červený kríž (SČK) a spoločnosť Kaufland, odštartoval vo štvrtok 14. júna. V rámci projektu „S našimi značkami je pomoc na ceste“ môžu zákazníci spoločnosti kúpou výrobkov privátnych značiek podporiť nákup vozidiel, ktoré pomôžu ľuďom v núdzi.

Využívané budú v rámci terénnych sociálnych služieb, ktoré SČK zabezpečuje. Minulý rok sa vďaka tomuto projektu a zapojeniu nielen zákazníkov obchodu, ale aj s finančným príspevkom od spoločnosti samotnej, podarilo zakúpiť  päť nových áut a spustiť či posilniť terénne sociálne služby v rôznych kútoch Slovenska.

Terénne sociálne služby využívajú najmä ľudia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii kvôli svojmu veku, zdravotnému postihnutiu či dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi často je využívaná práve prepravná služba a to najmä v prípade návštevy lekára, kedy sa dotyčná osoba nemá ako prepraviť. Okrem prepravných služieb sa pod terénne sociálne služby radia aj opatrovateľské služby. Nemenej dôležité sú však aj sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, požičiavanie zdravotníckych pomôcok,  rozvoz šatstva a potravinovej pomoci.

„Minulý rok sme projekt odštartovali s veľkým úspechom a vďaka našim zákazníkom sa podarilo vyzbierať sumu na kúpu až piatich nových vozidiel, ktoré boli vybavené aj špeciálnou plošinou pre ľudí na invalidnom vozíku. Veríme, že tento rok spoločnými silami pomôžeme ďalším územným spolkom Slovenského Červeného kríža prepravnú službu rozbehnúť , príp. v okresoch, v ktorých už táto služba funguje, ešte viac zvýšiť jej pokrytie,“ dodáva Erika Turček Pfundtnerová, z oddelenia spoločenskej zodpovednosti spoločnosti Kaufland.

Do spustenia projektu poskytovalo prepravnú službu 8 územných spolkov SČK pre 2 678 klientov. „Je jednou z finančne najnákladnejších v portfóliu našich terénnych sociálnych služieb. Spokojné tváre ľudí na ňu odkázaných nás však posúvajú, dodávajú nám chuť udržiavať ju a hľadať možnosti jej rozširovania. Sme radi, že sme našli partnera, ktorý to chápe a umožňuje nám prepravnú službu modernizovať a sprístupňovať jej využitie práve tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní,“ hovorí Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka SČK.

TS

Continue Reading

Kultúra

Rozhovor: Zuzana Kronerová o Babe z ľadu

Published

on

By

Bažant Kinematograf vám ako poslednú snímku tento rok ponúka v pondelok 10. júla o 21:30 h v Hudobnom pavilóne v Mestskom parku film Baba z ľadu. S jej hlavnou predstaviteľkou Zuzanou Kronerovou sa rozprávala Simona Nôtová.

Zuzana Kronerová je na veľkom plátne ako doma. Jej filmografiu tvorí množstvo postáv, v ktorých vždy presvedčivo stvárni akýkoľvek charakter. No nechýba ani v žiadnom z filmov úspešného českého režiséra Bohdana Slámu. Divoké včely, Štěstí, Venkovský učiteľ, Štyri slnká a najnovšie Baba z ľadu. V poslednom z nich ako ovdovená Hana nabrala odvahu a v šesťdesiatke sa rozhodla začať žiť svoj život podľa vlastných predstáv.

Čo bolo hlavným dôvodom pre Hanu, že našla odvahu na zmenu a rozhodla sa ísť vlastnou cestou?

– Hana mala šťastie, že stretla otužilca Broňa, človeka vnútorne slobodného a nezviazaného konvenciami. Sama by sa, podľa mňa, neodvážila vymaniť zo svojho stereotypu babičky a matky obetavo slúžiacej svojej rodine. Takže spočiatku odvážna vôbec nebola, len cítila, že vzťahy so synmi a v ich rodinách nie sú v poriadku, čo sa najviac odrážalo na vnúčikovi Ivankovi. Bolo to dieťa týrané nezáujmom svojich rodičov. A Broňo sa stal pre Ivanka mužským vzorom, čo bolo ďalším dôvodom zblíženia Hany s Broňom.

Hana berie všetky udalosti, ktoré zmena jej správania prináša, veľmi stoicky a vyrovnane. Kde sa v nej berie taký pokoj a rovnováha?

– Pokoj a rovnováhu jej prináša vedomie, že sa veci dostávajú do správnych koľají, najviac to zasa vidno na malom Ivankovi. Hana konečne začína vidieť seba i svojich synov kriticky, uvedomuje si, čo všetko robila zle. Ako submisívna manželka nezabránila, aby jej synovia neopakovali model správania svojho otca. To, že sú synovia z jej nového správania, ale najmä z výberu partnera v šoku, ju dokonca niekedy pobaví. Silu jej dáva znova vnúčik Ivanko, lebo sa z neho stáva šťastné dieťa. Aj preto, že ona sa stala správnou babičkou.

Malý Ivanko je dôležitou postavou filmu. Svojím spôsobom stmeľuje všetkých zúčastnených. Dokážu byť deti katalyzátorom nefungujúcich vzťahov, ako sme to mohli vidieť vo filme?

– Áno, môžu, pokiaľ ich my, dospelí nezničíme. Ak má dieťa šťastie, že má správny vzor v podobe rodiča alebo učiteľa, ktorý ho vedie životom s láskou a k láske k poznaniu, a ešte mu vštepí aj morálne hodnoty. A to môže zasa len osobným príkladom.

Režisér Bohdan Sláma v jednom z rozhovorov hovorí, že Baba z ľadu je vlastne o šťastí, čo je napokon aj jeden z hlavných motívov v jeho tvorbe. Vnímate to podobne?

– Súhlasím s týmto tvrdením. Bohdanovi hrdinovia sa trápia, usilujú, sú niekedy trápni až smiešni práve úprimnou snahou dosiahnuť šťastie, nájsť lásku, byť prijatí svojím okolím. Zažívajú pritom často dramatické peripetie aj tragické udalosti. A my sa pri tom smejeme – nie z nich, ale spolu s nimi. Tento uhol pohľadu mi je blízky a preto sú Slámove scenáre pre mňa príťažlivé.

Sláma má zároveň schopnosť hovoriť o vážnych veciach s humorom. Dokáže vniesť absurditu aj tam, kde by ju divák najmenej čakal, a situáciu tak odľahčí. Je aj tento humor pre vás dôvodom vracať sa do jeho filmov?

– Áno, na Bohdanových scenároch sa mi páči presne toto. Že sa v nich humor objaví nečakane, zdanlivo v nevhodnej alebo vážnej situácii. Ale veď to je práve ono! Aj v živote niekedy zažívame situácie, že v zúfalstve nám neostáva iné, len sa smiať.

Pokračovanie rozhovoru na www.kinematograf.sk.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Kultúra

Z. Mauréry: Postava učiteľky bola za odmenu

Published

on

By

Už dnes večer si v rámci premietaní Bažant Kinematografu v piešťanskom Hudobnom pavilóne v Mestkom parku môžete pozrieť film Učiteľka. S herečkou Zuzanou Mauréry sa o ňom zhovárala Simona Nôtová. Časť rozhovoru si môžete prečítať u nás, a ak vás zaujal, dočítate ho na stránkach Bažant Kinematografu.

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

 

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Pokračovanie na www.kinematograf.sk

Projekcia filmu sa uskutoční v piatok 7.7.2017 o 21:30 h Hudobný pavilón v Mestskom parku.

Zdroj: kinematograf.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články