Connect with us

História

Pamätihodnosti mesta: Pomník obetiam I. svetovej vojny

Published

on

Pamätihodnosť mesta Piešťany, nesúca názov Pomník obetiam I. svetovej vojny, sa nachádza na Štefánikovej ulici oproti farskému kostolu svätého Štefana. Pieskovcový monument bol vyhotovený v roku 1937 miestnym rodákom akademickým sochárom, monumentalistom, reštaurátorom, autorom mnohých sôch a pamätníkov Valérom Vavrom.

IMG_6856_resize

Na troch stranách masívneho piedestálu, na ktorom sa týči súsošie Krista a matky žialiacej nad telom mŕtveho syna, sú osadené čierne mramorové tabule so 175 menami padlých Piešťancov. Pomník na sebe nesie nápis „Na večnú pamäť padlým hrdinom“ a dvojkríž na strede vyvýšeného trojvršia, ktorý predeľuje dátum trvania prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918.

IMG_6871_resizeIMG_6866_resizeIMG_6865_resize

Valér Vavro sa narodil v roku 1911 v Piešťanoch, kde aj prežil väčšinu svojho života a tvoril. Patrí k významnej slovenskej výtvarnej generácii – „Generácii 1909“ , ktorá od svojho vstupu do verejného života začiatkom 40. rokov 20. storočia tvorila základy slovenského sochárstva, konštituovala jeho cestu i profil. V rokoch 1927 – 1930 sa vyučil kameno – sochárske remeslo v dielni Václava Rymplera v Piešťanoch, v rokoch 1931 – 1935 študoval na Štátnej priemyselnej škole kameno – sochárskej v Hořiciach. Potom pokračoval v ďalšom štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde u významného českého sochára prof. Bohumila Kaffku študoval v rokoch 1935 – 1939 monumentálne sochárstvo.

986dc18c06

Štúdium ukončil čestným uznaním. Po štúdiách sa usadzoval na Slovensku, postupne v Piešťanoch, Trenčíne a Kremnici, kde pôsobil ako profesor na stredných školách. Roku 1939 sa stal členom Spolku slovenských umelcov, roku 1949 členom družstva Tvar a od vzniku Zväzu slovenských výtvarných umelcov bol i jeho členom. Valér Vavro aktívne zasiahol do povojnového kultúrno – spoločenského života rodného mesta. S jeho osobou je spojená kontinuita známej piešťanskej umeleckej kolónie, ktorú v 30. rokoch 20. storočia zorganizoval Janko Alexy, ako aj vznik Sochy piešťanských parkov v roku 1967, ktorá vznikla ako priamy pokračovateľ sochárskych výstav, ktoré Vavro organizoval začiatkom 60. rokov vo všetkých dostupných priestoroch, predovšetkým Kursalone. Pravidelne vystavoval na Soche piešťanských parkov, kde získal viacero odmien, alebo pracoval v organizačnom výbore výstavy.

IMG_6850_resize

V roku 1978 získal Cenu mesta Piešťany a v roku 1981 cenu Martina Benku. V roku 1981 vydala Okresná knižnica v Trnave Personálnu bilbliografiu Valéra Vavru. Od absolvovaní štúdií sa Valér Vavro venoval monumentálnej, komornej, portrétnej a reštaurátorskej tvorbe v klasických sochárskych materiáloch (kameň, drevo, bronz). Zúčastňoval kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Realizované boli nasledovné autorské výstavy: Výber z diela, Bratislava, výstavná sieň Hviezdoslavovo nám.,1961; Valér Vavro – Sochy, Piešťany, Dom umenia,1981; Valér Vavro, jubilejná výstava, Piešťany , Spoločenské centrum SLK, 1986; Valér Vavro, výber z diela, Nitra, VÚRV, 1986.

IMG_6873_resize

Ako reštaurátor sa venoval záchrane historických umeleckých diel. Aj jeho zásluhou sa zachovalo dedičstvo vzácnych umeleckých diel (Nitriansky hrad, ranogotický kostol v Bytči, spolu s L. Ľ. Pollákom reštauroval Morový stĺp v Kremnici a priečelie Trojičného kostola v Bratislave a rad plastík). Svojou monumentálnou tvorbou riešil závažné úlohy pomníkovej tvorby (Pomník padlým v 1. svetovej vojne Piešťany,1937; pomník Osloboditeľom, Piešťany 1950; Pomník padlým 2. svetovej vojny, Staré Hory; Pomník padlým 1. svetovej vojny, 1964; Náhrobok Mons. Dr. P. Jantauscha v kláštore PIA XI. vo Vrbovom, 1948; pomník biskupa Štefana Moyzesa vo Veselom, l971) spoločenskej objednávky a dotvorenie architektúry, životného a pracovného prostredia (Úroda, Piešťany,1937; Hold rodisku, Piešťany,1978; Hrajúce sa deti, Piešťany; Cestujúca rodinam, Piešťany; Spomienka, Piešťany; Sĺňava, Piešťany; Po kúpeli, LD Irma Piešťany; emblém kúpeľov, Thermia Palace, Piešťany; Chlieb, Stredoslovenské mlyny a pekárne Rimavská Sobota; päťmetrový reliéf Mlaď, námestie v Trebišove; Plody lásky, Trebišov a celý rad iných).

S jeho dielami sa stretneme v desiatkach miest na Slovenku i v zahraničí. Rozsiahla portrétna tvorba má osobitné postavenie vo Vavrovej tvorbe. Je bilanciou osobnej výpovede o človeku a jeho vnútornom živote. Zahŕňa desiatky portrétov historických osobností slovenských dejín, rodného mesta i obyčajných ľudí, ktorých stretával (Starenka z Piešťan, Starec, Notár Novotný, dramatik Ivan Stodola, maliar Aurel Kajlich, štúrovec Jur Palkovič, MUDr. E. F. Scherer, Klára Havlíková, Silvia , Sestry, ai.) Popri portrétoch velikánov svetovej kultúry (Beethoven, Rembrandt van Rijn), vyhotovil celú galériu búst slovenských osobností (D. Jurkovič, J. Króner, Š. Moyzes, J. Nemčík, Z. Nováček, J. Palkovič, A. Sirácky). So sochárskymi prácami Valéra Vavru sa dnes môžeme stretnúť v SNG v Bratislave, Galérii J. Koniarka v Trnave, či galériách v Nitre a Banskej Bystrici.IMG_6862_resize

Valér Vavro zomrel v roku 1992, pochovaný je na hornom (Starom) cintoríne v Piešťanoch, v rodinnom hrobe D – 65. Práce na území mesta Piešťany: Pomník padlým z 1. sv. vojny – pred farským kostolom sv. Štefana „Úroda“ – pred Balneologickým múzeom, „Hold rodnému mestu“ – pred amfiteátrom, Pomník „Osloboditeľom“ – nám. SNP, portrét dramatika „Ivana Stodolu“ – na dome, v ktorom býval, nám. SNP, „Cestujúca rodina“ – železničná stanica, „Hrajúce sa deti“ zelená plocha sídlisko, za reštauráciou Semafor, „Rozprávka“ – pred budovou bývalej detskej nemocnice, „Spomienka“ na začiatku kolonády Winterova ul., „Páv“ – keramický reliéf na balkóne Thermie Palace, 2 reliéfy na balkóne Thermie – bližšie k fasáde, reliéf „Po kúpeli“ na priečelí LD Irma, „Ľudová tanečnica“ a „Ľudový tanečník“ – interiér kaviarne Thermia Palace, „Sĺňava“ – záhrada Balneí pri bazéne, „Vyšívačka“ – reliéf, budova bývalej Piešťanky na Školskej ulici, reliéf na budove Mlynov a cestovinární Hurbanova ul., „Hojdačka“ sídlisko Juh, pred nákupným strediskom, „Čítajúca“ pred ZŠ Brezová, dnes už len torzo pôvodnej zadnej steny hudobného pavilónu, „Matka s deťmi“ – pomník na Žilinskom cintoríne.

-lt/Zdroj: Pamätihodnosti mesta Piešťany, Citácia – Piešťanské cintoríny. 2005 (Piešťany: Mestská knižnica, stredisko PIC, 2005.)/Foto: lt, Piešťanské informačné centrum-

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články