Hrad Tematín, ktorý patrí k dominantám Považského Inovca, má za sebou naozaj dlhú, pestrú a zaujímavú históriu. Ako rok jeho vzniku sa datuje približne 1250, kedy boli vybudované prvé stavby. Hrad a okolité obce, medzi nimi aj Piešťany, vlastnili postupne Matúš Čák Trenčiansky, rod Ujlakyovcov aj Thurzovcov, neskôr skupina moravských šľachticov a aj rodina Berčéniovcov. Tematín bol poškodený cisárskymi vojskami po potlačení povstania Františka II. Rákóciho a krátkom obliehaní a snahe na hrade zadržať posledného majiteľa Mikuláša Berčéniho, ktorý bol Rákociho generálom. Dobové písomné záznamy pochádzajú z roku 1721, kedy bol urobený súpis majetku hradu a i keď na ňom už nebola vojenská posádka, bol ešte niekoľko rokov využívaný aj naďalej. V súčasnosti sa o stavbu aktívne starajú členovia občianskeho združenia Hrad Tematín, ktorí sa snažia o zachovanie tejto cennej časti našej histórie.

12316619_1501497346846288_5752864194236688755_nHrad Tematín: na porovnanie jeho približná podoba z roku 1708 a súčasnosť 2006.12274235_1501497286846294_2803481717251978053_n

Súpis hradu pred jeho zánikom : Pri vchode do hradu, na prízemí vpravo, sa nachádzala zásobáreň, vedľa nej kuchyňa a tri izby, z ktorých bolo možné vstúpiť do dvoch klenbových miestností. Na prízemí zriadili aj voziareň a stajňu. Z nádvoria dolného hradu viedli schody do hlbokého prízemia so spleťou pivníc. Prvé poschodie tvorili štyri obytné miestnosti s výhľadom na hradné nádvorie. Bola tu aj hradná sála s ôsmimi oknami, jedáleň, kaplnka, izba s klenbovým stropom a miestnosť, ktorá slúžila ako kúpeľňa. Na prvom poschodí sa nachádzal byt kastelána, vedľa kaplnky boli dve miestnosti pri hradnej veži, kam viedlo točité drevené schodisko. Na druhom poschodí za ťažkými železnými dverami bola klenotnica, zásobáreň a dve menšie miestnosti. Vo veži skladovali obilie, svoje miestnosti tu mali aj hradní drábi s početnou zbrojou. Z množstva zariadenia súpis zachytáva okrem iného štyri perzské koberce, ktoré slúžili ako závesy na steny niektorých miestností hradu.

tematin_podory(1)

Pôdorys hradu Tematín, autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.

„Roku 1453 sa v Uhorsku ujal vlády kráľ Ladislav Pohrobok. Majiteľ Tematínskeho panstva Mikuláš Ujlaky patril v tej dobe medzi najvýznamnejších krajinských barónov. Bol sedmohradským vojvodom a mačovským bánom, takže mal na starosti južné a juhovýchodné oblasti krajiny, ktoré boli vystavené zvyšujúcemu sa tureckému nebezpečenstvu. Keďže nechcel, aby došlo nástupom nového panovníka k spochybneniu jeho majetkovej držby v preňho vzdialených končinách horného Uhorska, dal si od Ladislava potvrdiť vlastníctvo svojich tunajších majetkov: panstiev Tematín a Hlohovec. Kráľ to pre Mikuláša ochotne urobil a novou donáciou zabezpečil pre rod Ujlakyovcov pokojné vlastníctvo týchto dvoch domínií. Mikuláš si získal kráľovu priazeň nielen vďaka tomu, že pochádzal z rodu, ktorý bol voči kráľovskej korune vždy lojálny, ale aj tým, že jeho zásluhou mohol kráľ pokojne prevziať vládu v Uhorskom kráľovstve, dovtedy nie veľmi priaznivo naklonenému voči nemu. 14. septembra uvedeného roku teda panovník Ladislav Pohrobok vydal pre Mikuláša Ujlakyho listinu obsahujúcu novú donáciu spomenutých dvoch považských panstiev. Dokument obšírne vymenúva jeho zásluhy. Pripomína, že verne slúžil už Ladislavovým predchodcom, kráľom Žigmundovi a Albrechtovi, no uvádza predovšetkým Mikulášove vojnové úspechy v bojoch proti Turkom, odohrávajúcich sa v 40. rokoch 15. storočia na južnom uhorskom pohraničí a na Balkáne. Nezabúda ani na Mikulášov podiel na upokojení rozháraných vnútorných pomerov a na tom, že celý národ ho napokon jednomyseľne prijal za svojho kráľa. Za tieto verné služby mu kráľ vystavil novú donáciu, pričom však podotýka, že zmienené majetky vlastnili už aj Mikulášovi predkovia. Pokiaľ ide o panstvo Tematín (Themethwen), medzi jeho príslušnosti vtedy kráľ zarátal obce Banka (Banya) s mýtom, Moravany (Morwan alias Morawen), Ducové (Dwezrew), Modrovka (Kysmodro), Modrová (Naghmodro), Stará Lehota (Aglehotha), Nová Lehota (Wylehotha), Lúka (Rethy), Hôrka (Horka) a Hrádok (Hradnok), ďalej Piešťany (Pestyen) s mýtom a brodom na rieke Váh, *Piešťanská Lehota (Lehotha), Horná Streda (Zerdahel) a Bojná (Banya),“ píše o hrade Tematín publikovanom v Studia historica Tyrnaviensia VIII. v roku 2009 Miloš Marek.

-lt/Zdroj: Ivan Borbély, facebook,wikipedia, Miloš Marek, Martin Bóna-

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972