Connect with us

História

Hrad Tematín v minulosti a dnes

Published

on

Hrad Tematín, ktorý patrí k dominantám Považského Inovca, má za sebou naozaj dlhú, pestrú a zaujímavú históriu. Ako rok jeho vzniku sa datuje približne 1250, kedy boli vybudované prvé stavby. Hrad a okolité obce, medzi nimi aj Piešťany, vlastnili postupne Matúš Čák Trenčiansky, rod Ujlakyovcov aj Thurzovcov, neskôr skupina moravských šľachticov a aj rodina Berčéniovcov. Tematín bol poškodený cisárskymi vojskami po potlačení povstania Františka II. Rákóciho a krátkom obliehaní a snahe na hrade zadržať posledného majiteľa Mikuláša Berčéniho, ktorý bol Rákociho generálom. Dobové písomné záznamy pochádzajú z roku 1721, kedy bol urobený súpis majetku hradu a i keď na ňom už nebola vojenská posádka, bol ešte niekoľko rokov využívaný aj naďalej. V súčasnosti sa o stavbu aktívne starajú členovia občianskeho združenia Hrad Tematín, ktorí sa snažia o zachovanie tejto cennej časti našej histórie.

12316619_1501497346846288_5752864194236688755_nHrad Tematín: na porovnanie jeho približná podoba z roku 1708 a súčasnosť 2006.12274235_1501497286846294_2803481717251978053_n

Súpis hradu pred jeho zánikom : Pri vchode do hradu, na prízemí vpravo, sa nachádzala zásobáreň, vedľa nej kuchyňa a tri izby, z ktorých bolo možné vstúpiť do dvoch klenbových miestností. Na prízemí zriadili aj voziareň a stajňu. Z nádvoria dolného hradu viedli schody do hlbokého prízemia so spleťou pivníc. Prvé poschodie tvorili štyri obytné miestnosti s výhľadom na hradné nádvorie. Bola tu aj hradná sála s ôsmimi oknami, jedáleň, kaplnka, izba s klenbovým stropom a miestnosť, ktorá slúžila ako kúpeľňa. Na prvom poschodí sa nachádzal byt kastelána, vedľa kaplnky boli dve miestnosti pri hradnej veži, kam viedlo točité drevené schodisko. Na druhom poschodí za ťažkými železnými dverami bola klenotnica, zásobáreň a dve menšie miestnosti. Vo veži skladovali obilie, svoje miestnosti tu mali aj hradní drábi s početnou zbrojou. Z množstva zariadenia súpis zachytáva okrem iného štyri perzské koberce, ktoré slúžili ako závesy na steny niektorých miestností hradu.

tematin_podory(1)

Pôdorys hradu Tematín, autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.

„Roku 1453 sa v Uhorsku ujal vlády kráľ Ladislav Pohrobok. Majiteľ Tematínskeho panstva Mikuláš Ujlaky patril v tej dobe medzi najvýznamnejších krajinských barónov. Bol sedmohradským vojvodom a mačovským bánom, takže mal na starosti južné a juhovýchodné oblasti krajiny, ktoré boli vystavené zvyšujúcemu sa tureckému nebezpečenstvu. Keďže nechcel, aby došlo nástupom nového panovníka k spochybneniu jeho majetkovej držby v preňho vzdialených končinách horného Uhorska, dal si od Ladislava potvrdiť vlastníctvo svojich tunajších majetkov: panstiev Tematín a Hlohovec. Kráľ to pre Mikuláša ochotne urobil a novou donáciou zabezpečil pre rod Ujlakyovcov pokojné vlastníctvo týchto dvoch domínií. Mikuláš si získal kráľovu priazeň nielen vďaka tomu, že pochádzal z rodu, ktorý bol voči kráľovskej korune vždy lojálny, ale aj tým, že jeho zásluhou mohol kráľ pokojne prevziať vládu v Uhorskom kráľovstve, dovtedy nie veľmi priaznivo naklonenému voči nemu. 14. septembra uvedeného roku teda panovník Ladislav Pohrobok vydal pre Mikuláša Ujlakyho listinu obsahujúcu novú donáciu spomenutých dvoch považských panstiev. Dokument obšírne vymenúva jeho zásluhy. Pripomína, že verne slúžil už Ladislavovým predchodcom, kráľom Žigmundovi a Albrechtovi, no uvádza predovšetkým Mikulášove vojnové úspechy v bojoch proti Turkom, odohrávajúcich sa v 40. rokoch 15. storočia na južnom uhorskom pohraničí a na Balkáne. Nezabúda ani na Mikulášov podiel na upokojení rozháraných vnútorných pomerov a na tom, že celý národ ho napokon jednomyseľne prijal za svojho kráľa. Za tieto verné služby mu kráľ vystavil novú donáciu, pričom však podotýka, že zmienené majetky vlastnili už aj Mikulášovi predkovia. Pokiaľ ide o panstvo Tematín (Themethwen), medzi jeho príslušnosti vtedy kráľ zarátal obce Banka (Banya) s mýtom, Moravany (Morwan alias Morawen), Ducové (Dwezrew), Modrovka (Kysmodro), Modrová (Naghmodro), Stará Lehota (Aglehotha), Nová Lehota (Wylehotha), Lúka (Rethy), Hôrka (Horka) a Hrádok (Hradnok), ďalej Piešťany (Pestyen) s mýtom a brodom na rieke Váh, *Piešťanská Lehota (Lehotha), Horná Streda (Zerdahel) a Bojná (Banya),“ píše o hrade Tematín publikovanom v Studia historica Tyrnaviensia VIII. v roku 2009 Miloš Marek.

-lt/Zdroj: Ivan Borbély, facebook,wikipedia, Miloš Marek, Martin Bóna-

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články