Connect with us

História

Havárií jadrových elektrární bolo v histórii niekoľko, Štefan Škulec ich predstavil v AKSene

Published

on

Centrum aktívnych seniorov AkSen zažilo vo štvrtok 28. apríla prednášky s názvami „30. výročie černobyľskej havárie“, ktorú odprezentoval Štefan Škulec a „História monitorovania a hodnotenia dopadov černobyľskej havárie“, ktorú pripravil Jozef Morávek. Účastníci sa dozvedeli mnohé zaujímavé skutočnosti, týkajúce sa nielen havárie v Černobyle, ale aj v elektrárňach Three Mile Point, Jaslovské Bohunice, Fukushima a v závode na spracovanie jadrového paliva Majak v ruskom Kyštyme. 

Cernobyľ - Škulec 005

V rámci svojej prednášky odprezentoval bývalý generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu Štefan Škulec výber havárií. Venoval sa počiatkom vývoja vo využívaní jadrovej energie pre vojenské účely v ruskom Kyshtyme, cez prvú veľkú haváriu na jadrovej elektrárni v americkom Three Mile Island a na území Československa, priamo v našom susedstve, v Jaslovských Bohuniciach. Veľkú časť prezentácie venoval jadrovej elektrárni Černobyľ, pri ktorej sa venoval ako pracovník SHMÚ monitorovaniu pohybu oblakov s rádioaktívnym materiálom. Nezabudol, samozrejme, ani na nehodu elektrárne v jednej z najvyspelejších krajín sveta, ktorou bola nehoda v japonskej Fukushime.

Cernobyľ - Škulec 013

„Prvý vzostup rádioaktivity na území ČSSR bol zaregistrovaný 29. 4. 1986. Pomerne dobre to vysvetľuje trajektória centra oblaku, emitovaného z Černobyľu o polnoci dňa 27. 4., ktorý v noci z 29. 4. na 30. 4 prenikol cez severnú hranicu na územie Československa a pokračoval južným smerom. Z trajektóriovej analýzy je zrejmé, že oblaky emitované z Černobyľu na konci prvého dňa havárie kontaminovali atmosféru nad strednou časťou Československa už v popoludňajších hodinách 29. apríla. Ako sa neskôr ukázalo, tento oblak spôsobil maximálne hodnoty koncentrácie rádionuklidov v ovzduší nad územím Československa, spôsobené černobyľskou haváriou a namerané dňa 30. 4. aj v rámci monitorovacieho systému štátu,“ priblížil vplyv černobyľskej nehody Štefan Škulec.

Nehoda Kyštym

V ruskom Kyštyme v Čeľabinskej oblasti sa nachádza závod Majak na spracovanie jadrového paliva. Bol vybudovaný po roku 1946 pre vojenské účely, teda k výrobe plutónia, neskôr pre spracovanie a výrobu paliva. Závod je známy so svojou rozlohou okolo 90 kilometrov štvorcových ako najväčší svojho druhu v Rusku a najmä pre veľké úniky radiácie, vrátane jednej z najväčších jadrových havárií so stupňom závažnosti 6 na stupnici INES.

Ostural-Spur

K najhoršej z množstva havárii došlo 29. októbra 1957 v 16:20 miestneho času, kedy vybuchla nádrž, v ktorej sa skladovala zmes acetátov a nitrátov sodných, vrátane nitrátov všetkých možných rádionuklidov. K výbuchu došlo následkom odparenia chladiacej vody, bez ktorej sa nádrž zahriala na 350 °C. Chemický výbuch približne 70 až 80 ton zmesi rozptýlil asi 740 PBq rádioaktivity do výšky 1 km, z čoho 90 % dopadlo v najbližšom okolí a zhruba 74 PBq sa rozptýlilo vo „východouralskej rádioaktívnej stope“ smerom na severoseverovýchod. Počas činnosti závodu sa rádioaktívne odpady vypúšťali najprv do rieky Teča a neskôr do jazera Karačaj, ktoré sa označuje ako najviac znečistené miesto na Zemi. V 80. rokoch bolo zakryté. Nehoda bola utajovaná až do konca Sovietskeho zväzu.

Nehody Jaslovské Bohunice

Prvá nehoda sa stala dňa 5. 1. 1976 počas štandardnej procedúry, výmeny palivového článku v technologickom kanáli reaktora. Čerstvý palivový článok bol tlakom plynu vystrelený do sály. Príčinou zlyhania bol nedokonale „uzamknutý“ technologický kanál po vložení palivového článku. Voľnému úniku kontaminovaného chladiva zabránil personál prisunutím zavážacieho stroja na otvorený kanál reaktora, čím sa zabránilo rozsiahlejšiemu úniku. Ventilačné systémy elektrárne pracovali správne a kontaminovaná vzdušná zmes z interiéru elektrárne bola odvádzaná ventilačným komínom. Povolené denné limity pre vypúšťanie komínom neboli prekročené pre rádioaktívne plyny a boli prekročené asi o 15 % pre rádioaktívne aerosóly. Maximálna dávka pre obyvateľa v okolí dosiahla asi 1.10-8 Sv. Reaktor bol po havárii odstavený na 6 mesiacov.

K druhej havárii došlo dňa 22. 2. 1977 v popoludňajších hodinách pri štandardnej výmene palivového článku. Počas prípravy nového palivového článku došlo k chybe personálu. Pri príprave čerstvého palivového článku si pracovníci všimli, že sáčok so silikagelom, ktorý sa vkladal do článkov ako absorbér vlhkosti po dobu jeho uskladnenia je roztrhnutý a guľôčky sú vysypané v palivovej kazete. Silikagel povysávali, avšak nevšimli si, že istá časť uviazla vo vnútri kazety v dištančných mriežkach. Reaktor bol odstavený a chladenie zabezpečené. Došlo však k prienikom rádioaktivity do sekundárneho okruhu a až do chladiacich veží. Počas prvých dvoch dní po udalosti došlo k dvojnásobnému až trojnásobnému prekročeniu limitov emisií z komína a povolené hodnoty rádioaktivity vo vypúšťaných odpadových vodách boli prekročené až 5 000 – násobne. Po vyvezení paliva z reaktora sa situácia stabilizovala. Oficiálne uvádzaná maximálna hodnota efektívneho dávkového ekvivalentu v okolí bola hlboko pod limity. Havária spôsobila kontamináciu kanálu, do ktorého sa vypúšťali odpadové vody elektrárne. Podľa oficiálnych správ neboli prekročené dávkové limity ani u kritickej skupiny obyvateľstva.

Havária Three Mile Point

Americká jadrová elektráreň Three Mile Point leží na ostrove v rieke Susquehanna pri meste Harrisburg v Pensylvánii v USA. 28. marca 1979 sa v nej odohrala najväčšia havária americkej jadrovej elektrárne, pri ktorej sa čiastočne roztavil jadrový reaktor druhého bloku, bola zamorená jej prevádzková budova a došlo k rozsiahlemu úniku rádioaktivity do životného prostredia. Havária bol v stupnici INES ohodnotená stupňom 5. Havária viedla k sprísneniu regulácie jadrovej energetiky v USA a k obmedzeniu jej rozvoja. Negatívne ovplyvnila aj vnímanie rizík spojených s jadrovou energetikou nielen u americkej verejnosti.

Three_Mile_Island_Nuclear_Generating_Station

Počas havárie unikli do atmosféry cez ventilačný komín štiepne produkty z reaktora (predovšetkým inertné plyny a jód – cez odpadové vody). Priemerná dávková záťaž obyvateľstva (2 miliónová populácia v okolí JE) bola podľa US NRC asi stotina mSv.
Na príkaz guvernéra bola uskutočnená evakuácia tehotných žien a detí v zóne 8 km a vydané pokyny na ukrytie v domoch v zóne 16 km. Rozhodnutie bolo pritom založené na mylnej informácii z meraní a v podstate aj podľa neskorších analýz bolo zbytočné. Informácia však prenikla do lokálneho rozhlasu a to viedlo k spontánnej a nekontrolovateľnej samo-evakuácii asi 100 000 obyvateľov.

Nehoda Fukushima

Jadrová elektráreň Fukushima-Dai-chi sa nachádza na východnom pobreží Japonska, kde sa nachádzajú a boli tiež v rôznej miere postihnuté aj ďalšie JE (Tokai-dai-ni, Higashi Dori, Oganawa a Fukushima Dai-ni) . Najviac postihnutá však bola Fukushima Dai-chi so 6 reaktormi.Fukushima_I_NPP_1975

Špecifickým rysom tejto ťažkej havárie je to, že bola primárne iniciovaná vonkajším vplyvom a nie pochybením zamestnancov, či technológie. Silné zemetrasenie, ktoré elektráreň nepoškodilo, bolo nasledované vlnou cunami, ktorej výška v lokalite elektrárne bola asi 15 metrov. Ochranná hrádza počítala len s výškou 5.7 metrov. Táto vlna spôsobila deštrukciu infraštruktúry na pobreží mora a vyradila z funkcie technologické zariadenia, určené na chladenie blokov a zaplavila a vyradila z činnosti dieselgenerátory a ďalšie zariadenia. Zemetrasením bola zničená aj celá infraštruktúra v okolí elektrárne. Prostriedky, ktoré v tejto situácii ostali operátorom, boli veľmi obmedzené.

Emisia rádioaktívnych látok pri havárii JE Fukushima sa odhaduje asi o rád nižšie ako v Černobyle (stovky PBq). Významné emisie rádioaktívnych látok trvali od 12. marca do konca apríla. Maximálna emisia bola 15. marca. Rozsah silne a slabo kontaminovaných území je zhruba 6 % Černobyľu. Na rozdiel od Černobyľu prebehla najväčšia časť evakuácie ešte pred únikom rádioaktivity. Postupne bola evakuačná zóna rozšírená až do 20 km. Evakuácia sa neobišla bez zmätkov. Evakuovaných bolo celkove v niekoľkých etapách asi 90 000 obyvateľov. Momentálne sa pokračuje intenzívne na dekontaminácii zasiahnutých území s cieľom zabezpečiť podmienky pre návrat.

Obrázok1

Havária na JE Černobyľ

Je doteraz hodnotená ako najťažšia v histórii svetovej jadrovej energetiky (INES 7). V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa v priebehu niekoľkých dní uvoľňovali rádioaktívne mraky, ktoré postupovali cez západnú časť Sovietskeho zväzu do ostatných častí Európy.
Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Boli kontaminované aj rozsiahle oblasti mnohých ďalších európskych krajín.

pripiať

Test bezpečnostného systému bol zahájený už 25. 4. 1986, vyžadoval si zníženie výkonu reaktora 700 MWt (plný výkon 3200 MWt) a odpojenie systému havarijného chladenia aktívnej zóny. Výkon však klesol na nižšiu hodnotu, ale v experimente sa pokračovalo improvizovaným postupom. Po chybách operátora došlo k prudkému vzostupu výkonu a dvom výbuchom, ktoré rozrušili aktívnu zónu reaktora a zničili budovu reaktora. Plamene a fragmenty horúceho paliva rozptýlili požiar do 30 ložísk v okolí strojovne, na streche a v okolí susedného tretieho bloku elektrárne.

Hasiči požiare mimo reaktora uhasili. Uhasiť grafit v rozrušenej aktívnej zóne reaktora sa stalo hlavnou prioritou. Podarilo sa to až na 14. deň po havárii. Aktívna zóna bola z vrtuľníkov zasypaná v priebehu 4 – 5 dní po havárii niekoľko tisíc tonami materiálov (piesok, hlina, olovo). Počas havárie unikali zo zničeného reaktora do atmosféry rádioaktívne emisie počas 10 dní. Odhaduje sa, že celkove uniklo asi 2.104 PBq. Prvý deň to bolo asi 25 % celkového množstva.

Obrázok3

„Z hľadiska monitorovania a vykonávania opatrení splnili kompetentné orgány v Československu svoju úlohu dostatočne. Bolo nahromadené ohromné množstvo informácií o situácii na našom území. Ako totálne zlyhanie možno hodnotiť informovanie občanov oficiálnymi médiami v Československu. Systém informovania bol riadený straníckymi a vládnymi orgánmi. Spoliehanie sa na Sovietsky zväz ako stará osvedčená taktika v danej situácii zlyhalo. Tragédiou sa stalo, že nebol využitý pri informovaní verejnosti domáci odborný potenciál a výsledky monitorovania. Otvorila sa cesta pre tvorbu a šírenie mýtov a poplašných správ, z ktorých mnohé pretrvávajú dodnes,“ informoval o pozadí černobyľskej havárie Jozef Morávek z Výskumného ústavu jadrovej energetiky.

Cernobyľ - Škulec 028

-lt/J. Rais, Zdroj: Štefan Škulec, Jozef Morávek/Foto: Jiří Rais, wikipedia.org, ChernobylZone.sk,-

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články