Connect with us

Bývanie a Reality

Dovolenka „na kolesách”

Published

on

Ak si pri slove “dovolenka“ predstavíte nehasnúce lúče slnka, slaný morský vzduch, pohodlné ležadlá na pláži a vašou najobľúbenejšou aktivitou je leňošenie, či stavanie hradu z piesku, môže byť pre vás pobyt v 5* hoteli skvelou voľbou. Ale nie pre každého je práve takýto scenár definíciou vysnenej dovolenky. Tí dobrodružnejší radi vyhľadávajú dovolenkový relax a pohodu v prírode, na bicykli, splavovaním riek, na horách, v stane, či v aute. Dovolenku je možné užívať si plnými dúškami aj „na kolesách“.

 

Photo by Randy Fath on Unsplash

Kde kempovať?

Kým pár desiatok rokov v minulosti boli dovolenky v kempoch pre mnohých priam tradíciou, tento trend začal po páde komunizmu a otvorení hraníc ustupovať do úzadia. Dnes však opäť zaznamenávame nárast tých, ktorí túžia po dovolenke s rodinou či priateľmi “na kolesách”.

Existuje niekoľko vyhľadávacích webov, ktoré evidujú všetky otvorené kempy, nielen na Slovensku. Napríklad podľa www.kempy-chaty.cz je obľúbeným kemp a rekreačné stredisko Slnečné jazerá, kde je možné karavany napojiť na elektrickú energiu, rekreantom je k dispozícii kuchynka a aj sociálne zariadenia. Letnú turistickú sezónu na jazerách navyše sprevádzajú rôzne kultúrno – zábavné podujatia. Cena za jednu noc pre 2 osoby a deti do 6 rokov vychádza na 18 eur. Nápomocnými sa môžu stať aj recenzie od iných návštevníkov uvažovaného kempu, napr. aj na web stránke: www.ekempy.sk.

Maringotka

Maringotkou rozumieme špeciálne skonštruovaný obytný príves určený k ťahaniu napríklad nákladným autom, traktorom alebo inými stavebnými strojmi. Dnes nedocenený model bývania, už dávno nie je vyhľadávaný len ľuďmi nižších sociálnych vrstiev. Vkusne prerobená, moderným nábytkom vybavená a v krásnom prostredí zasadená maringotka, môže tiež ponúknuť príjemný relax počas voľných dní. Môžeme ju umiestniť v záhrade alebo pri dome, pričom nie je potrebné stavebné povolenie.

Podľa finančných možností si môžete kúpiť buď novú maringotku s plastovými oknami, elektrickými rozvodmi a možnosťou kúrenia plynom či tuhým palivom, alebo staršiu, neprerobenú a následne si upraviť interiér podľa svojej chuti.

Prečo je dobré brať deti kempovať?

V poslednom čase deti trávia stále menej času v prírode. Ak prestanú byť naviazané na prírodu, budú stále menej chápať aj význam jej ochrany. Kempovanie môže v deťoch prebudiť dobrodružného ducha, rozvíjať ich predstavivosť i intelekt. A to aj takými maličkosťami ako napr. sledovaním dážďoviek v hline, hraním sa v piesku, pozorovaním zvierat, počúvaním spevu vtákov alebo sledovaním oblakov.

Hľadať suché drevo na oheň, pripraviť s otcom ohnisko a grilovať si zeleninu alebo čerstvo ulovenú rybu, sa stane pre deti skúsenosťou, na ktorú budú dlho spomínať a žiadny tablet či iná moderná hračka takéto zážitky nenahradia. Čerstvý vzduch a prírodné prostredie sú skvelým prostriedkom k celkovej duševnej aj fyzickej spokojnosti nielen pre deti. Takéto trávenie času sa môže stať efektívnym prostriedkom ako obnoviť stratenú životnú energiu.

O tom aký je rozdiel medzi obytným autom a obytným prívesom, o ich výhodách a nevýhodách, na aké typy prívesov je postačujúce vodičské oprávnenie skupiny B a kedy je už potrebné doplniť vodičské oprávnenie o tzv. Harmonizačný kód 96 alebo o novú skupinu, si môžete prečítať v úplnej verzii článku v aktuálnom čísle obľúbeného regionálneho mesačníka Bývanie a Reality.

Nájdete ho v tlačnej verzii na viac ako 210 miestach v okresoch PN, NM, MY a HC a tiež v jeho digitálnej podobe tu:


PR
.

Bývanie a Reality

Bývanie a Reality: Ako (ne)stratiť svoju identitu už v detstve

Published

on

By

Väčšinou sa rodičia snažia svoje deti vychovávať čo najlepšie. Až keď dospejú, ukáže sa, ako sa im to podarilo. Mnohí si o svojom spôsobe života myslia, že žijú a robia to najlepšie, čo dokážu. V mnohých prípadoch im to však vôbec neprospieva…

Foto: Unplash Bekah Russom

Spoločnosť dáva povolenie na výkon najrôznejších činností: musíte mať povolenie na riadenie motorky a auta, musíte mať povolenie na stavbu domu, musíte mať zváracie skúšky a spĺňať hygienické predpisy, pokiaľ pracujete s potravinami. Musíte mať povolenie na potápanie, na riadenie lode, aj ku vstupu na určité územie.

Ak chcete mať dieťa, žiadne povolenie nepotrebujete. Hocikto môže splodiť detí koľko chce a zodpovednosť za to, čo z nich raz bude, je prenechaná iba rodine. Niet sa potom čo čudovať, že spoločnosť musí riešiť mnohé problémy, ktoré sú dôsledkom zlej výchovy. Rodičia môžu byť emočne chorí a namiesto toho, aby svoje problémy riešili, posúvajú ich ďalej svojim deťom.

Pani Jana chcela pomôcť s odhalením svojich Emočných rovníc. Na dovolenke pri rannej káve zakúsila pri komunikácii s partnerom bolestivé emočné pocity. Pretože sa rozhodla podobné situácie znovu neprežívať, zaujímalo ju, aké Emočné rovnice spôsobili jej zážitky. Prežitá ranná situácia poznamenala celý nasledujúci deň, na ktorý sa veľmi tešila. Príčinou nepríjemných pocitov nebolo len správanie partnera, ale hlboko vryté situácie z detstva.

Pri rannej káve sa pani tešila na slnečný deň, kedy si bude môcť vyskúšať svoje nové zakúpené bežky. Rýchlo sa preto naraňajkovala a snažila sa primäť partnera čo najrýchlejšie k odjazdu. Partner nič zlé netušiac poznamenal, že mu jej neustále naháňanie vadí – nemal ani dopitú kávu a chystal sa dať si ešte jednu a vychutnať si krásne slnečné ráno v pokoji a po svojom. Partnerka sa emočne zrútila a slzy ľútosti jej zaliali oči. Na prvý pohľad sa nič nepríjemného nestalo, ale jej emočná bolesť, ktorú cítila, bola obrovská.

Pri skúmaní celej situácie kvôli odhaleniu Emočných rovníc bolo zistené, ako rodičia potlačovali jej prirodzené túžby s tým, že je čudná, že chce veci, ktoré iné deti nechcú. Že je iná a nevyhovuje im. Ako nebolo možné s čímkoľvek nesúhlasiť, pretože by tým riskovala dusnú atmosféru aj stratu rodičovskej lásky. Ako si musela zaisťovať svoj prídel lásky zaľúbenými listami. Ako jej za drobné priestupky balili kufre a hrozili odchodom do detského domova…

Foto: Unplash Mack Fox

Rodičia vo svojej snahe vychovávať potlačovali prirodzené prejavy malého dieťaťa. Mozog malého jedinca si vytvoril predstavu o svete charakterizovanú nasledujúcimi Emočnými rovnicami: „Ako prirodzená nie som prijatá“. „Pokiaľ som, aká som, je to zlé“. „Identita sa dá potlačiť“, „Nadšenie nemusí byť prijímané“. „O prijatie sa musí bojovať“ a „Odpor proti mame je neprípustný“. „Môžem skončiť v decáku“ a veľa ďalších hrôzu naháňajúcich poznámok.

V čase, keď sa rovnice tvorili pani Jana samozrejme nič netušila, ale postupne došlo ku strate jej identity. Dlhý čas sa snažila hľadať samú seba, ale pretože si nebola istá, čo je vlastne správne, či jej vlastné prejavy, či tie, ktoré očakáva okolie, musela neustále balansovať medzi oboma. Dochádzalo tak častokrát k negácii vlastných rysov osobnosti a k prispôsobovaniu sa všeobecne uznávaným normám, aby nedošlo k odmietnutiu a k strate spoločenského statusu.

Ranná epizóda len prebudila dlho spiace zápisy. Tie potom vyústili do rieky sĺz a nepochopenia, ktoré boli rovnaké ako kedysi v detstve. V dospelosti vyšlo len najavo, aké bolesti malé dievčatko prežívalo a aj to, ako bezcitne sa rodičia správali. Nepochybne verili, že robili to najlepšie, čo dokázali…

Celý článok si prečítate buď v tlačenej verzii novembrového čísla mesačníka Bývanie a Reality, ktorý je šírený už 12-ty rok cez 250 distribučných miest v 4 okresoch, tiež online listovacej verzii tu http://effective.sk/byvanie-a-reality.

V novembrovom čísle Bývanie a Reality nájdete okrem iného aj článok:
„Naše deti sú pod vplyvom reklamy“, ďalší zo série edukačno-motivačných článkov venovaných mladým rodinám.

BaR Ilustr. foto: Unplash

Continue Reading

Bývanie a Reality

Bývanie a Reality: Gény vs. výchova

Published

on

By

Každé dieťa je z genetického pohľadu obrazom svojich rodičov. A to oboch rovnako. Polovicu génov dedí potomok od matky a polovicu od otca, takže za vlastnosti, správanie, temperament či inteligenciu dieťaťa sú po genetickej stránke rodičia zodpovední úplne rovnako.

Photo by Irina Murza on Unsplash

 

Genetika však vo formovaní osobnosti nehrá rolu sama. Svoj podiel na tom, aké dieťa je, ako reaguje, v čom je silné a v čom naopak pokrivkáva, má tiež prostredie. Gény dávajú základ, prostredie, v ktorom vyrastá, osobnosť dotvára. Niektoré povahové rysy pekne zvýrazní a niektoré naopak potlačí. Trochu to pripomína piano a hru na ňom. Pianista má na výber celú škálu klávesov, ale on si pre svoju skladbu vyberie iba niektoré. A tá skladba je buď melodická a dobre sa počúva alebo je disharmonická a trhá uši. Tie klávesy, to sú gény. Na výber je ich celá škála. A pianista? To je prostredie a jeho vplyv. Niektoré klávesy použije častejšie a v povahe človeka vyniknú, niektoré naopak nechá ľadom, takže ich nepočujeme znieť počas celej doby trvania skladby. Na piane sú prítomné, len nedostanú príležitosť k tomu, aby ich niekto rozozvučal.

Keď bol v roku 2001 kompletne rozlúsknutý ľudský genóm, čo bolo právom označené za objav tisícročia, novinové titulky po celom svete hlásali, že nastala doba programovania človeka. Že bol položený základ k tomu, aby sa v človeku programovalo to dobré a vyselektovalo to zlé. K tomu máme však ešte dosť ďaleko. Navyše z najrôznejších hororových sci-fi filmov vieme ako to dopadá, takže k nejakému zámernému programovaniu človeka snáď ani nikdy nedôjde. Každopádne moderné teórie už upustili od dohadov, či má na človeka zásadnejší vplyv dedičnosť, či prostredie. Vedci sa začali zhodovať na tom, že na niečo majú väčší vplyv gény a na niečo prostredie. Ťažkosťou je, že sa nedokážu zhodnúť, čo má na čo väčší vplyv. Jednoznačné je to napríklad pri krvnej skupine či farbe očí.

A nie je skôr po dedovi?

Výskumy na tému dedičnosti a výchovu všeobecne veľmi sťažuje fakt, že povahové rysy sa môžu líšiť aj medzi generáciami. Rodičia môžu byť niekedy až prekvapení, aké vlastnosti a záľuby sa u ich detí mnohokrát rozvinú. Čudujú sa, že ich dieťa má napríklad vynikajúce komunikačné schopnosti a je ťahúňom triedy, hoci obaja rodičia sú skôr mlčanliví a radi zostávajú v pozadí. Ako sa to mohlo stať? Otázka by lepšie znela: a ako sú na tom s komunikatívnosťou prarodičia?

Deti síce zdedia gény po svojich rodičoch, ale na rozdiel od rodičov sa u nich môžu rozvinúť práve tie, ktoré u rodičov zostali kdesi v ústraní. I nevýrazné rodičovské vlohy sa u dieťaťa môžu znásobiť.

Photo by Kelli McClintock on Unsplash

Platí to, bohužiaľ, ako o tých dobrých, tak aj o zlých. Napríklad by ste boli výbornými hudobníkmi, len ste nedostali príležitosť na to, aby sa vo vás práve tieto vlohy rozvinuli. Alebo by ste maľovali krásne obrazy, len neviete, že by ste to mohli vedieť.
Gén zdedený po jednom z rodičov totiž môže zablokovať gén druhého rodiča, takže sa nemusí prejaviť, hoci je prítomný.

To je, mimochodom, dôvodom, prečo sa zakazovalo príbuzenské kríženie. Bez toho aby naši pra – pra – prapredkovia mali o genetike tušenie, predsa len odpozorovali, že skrížením príbuzných, ktorých genetická výbava je veľmi podobná, sa u potomka prejaví buď genialita alebo duševná choroba. A tak ľudstvo prišlo na jednej strane o množstvo géniov, na druhej strane o množstvo duševne chorých.

Dôležité pre adoptívnych rodičov

Otázka ohľadom dedičnosti a možnosti výchovy je veľmi aktuálna pre rodičov, ktorí do rodiny prijali, či sa práve chystajú prijať „cudzie“ dieťa. Do akej miery sa u adoptovaného dieťaťa prejaví „jeho krv“? A do akej miery sa dá vychovať tak, aby do rodiny zapadlo? Prejaví sa na dieťati, že jeho matka bola prostitútka a jeho otec bol niekoľkokrát trestaný? Alebo sa v prípade dobrej výchovy nemusia ničoho báť?

Otázky, na ktoré je ťažko odpovedať, a ktoré psychológovia nemajú radi. Nie je totiž v ľudských silách povedať, aké dieťa o niekoľko rokov bude. Čo sa v jeho osobnosti prejaví a čo nie. Sú však dve veci, ktoré isté sú:
1. každá vlastnosť človeka, či už telesná alebo duševná, má svoj genetický základ. V osobnosti človeka sa neprejaví nič, čo mu nebolo dané.
2. vplyvy prostredia a výchovy môžu určité genetické dispozície dieťaťa posilňovať či oslabovať. To znamená, že sa skutočne dá pracovať s tým, čo bolo dané.

Photo by Simon Matzinger on Unsplash

Genetické dispozície, ktoré po našich rodičoch podedíme, sú ako vlasy. Niekto ich má husté, niekto riedke, niekto pevné, niekto jemné. A výchova, to je spôsob, akým si vlasy upravíme. Môžeme sa o ne starať, ísť s dobou alebo sa o ne nestarať a ponechať ich svojmu osudu. Aj so zlými vlasmi sa dá urobiť pekný účes, rovnako, ako s dobrými vlasmi mať na hlave vrabčie hniezdo. Ale tie vlasy, to je niečo, čo nezmeníme. Môžeme zmeniť účes, vlasy však zostanú rovnaké…

Celý článok si prečítate buď v tlačenej verzii mesačníka Bývanie a Reality, alebo si môžete časopis prelistovať online  http://effective.sk/byvanie-a-reality.

V októbrovom čísle Bývanie a Reality nájdete tiež článok “Nevybíjajte si hnev na deťoch”, ďalší zo série edukačno-motivačných článkov venovaných mladým rodinám.

Bývanie a reality

Continue Reading

Bývanie a Reality

Bývanie a Reality: Jedináčik vs. súrodenci

Published

on

V minulosti sa počet detí príliš neriešil a mnohodetné rodiny vôbec neboli raritou. Situácia je dnes iná a mladé páry majú často problém odvážiť sa mať čo i len jedného potomka. Zamýšľajú sa a porovnávajú, či to majú v živote lepšie jedináčikovia alebo tie deti, ktoré majú súrodencov. Rodina, ktorú tvoria traja členovia sa stáva u nás čoraz bežnejším javom.

Rodičia sa stále častejšie rozhodujú pre variant mať iba jedno dieťa a budovanie početnejších rodín a s tým súvisiacich súrodeneckých vzťahov sa začína považovať za luxus.

Ako môže rodič ovplyvniť súrodenecké vzťahy?

Rodičia môžu k výchove svojich ratolestí pristupovať rozdielne.
Aby s deťmi a medzi deťmi udržiavali zdravé vzťahy, je žiaduce dodržiavať nasledujúce zásady:

Nevyberajte si z detí favorita – ak niektoré z detí vycíti, že nie je favoritom, môže prehnane reagovať na rôzne podnety, napríklad predstierať chorobu, aj keď mu nič nie je – len kvôli tomu, aby sa dočkalo zvýšenej pozornosti.

Neporovnávajte deti – ak je jedno dieťa dobré v matematike, nemusí to nutne znamenať, že v nej budú vynikať aj ostatné deti. Každé dieťa môže vynikať v inej oblasti – a tú je potom potrebné rozvíjať a podporovať.

Učte súrodencov k spolupráci, nepodporujte medzi nimi súperenie.

Nastavte rovnaké podmienky – kedy je čas na posledné jedlo pred spaním, do kedy môžu byť vonku s priateľmi.

Byť férovými rodičmi nie je synonymum rovnosti – deti musia pochopiť, že vzhľadom k ich veku majú rozdielne privilégiá či povinnosti. Buďte pripravení svoje rozhodnutia zdôvodniť.

Plánujte rodinné aktivity aj s ohľadom na deti – tak, aby mali čas na seba, svoje záujmy alebo kamarátov.

Život je plný paradoxov. Kým jedináčik chce väčšinu svojho života súrodenca, súrodenci by boli zase najradšej jedináčikmi. Či už sa rozhodnete budovať väčšiu rodinu alebo zostanete v trojici, najdôležitejšie je, aby ste sa so svojím rozhodnutím stotožnili, aby ste ho v budúcnosti neľutovali, ale naopak – snažili sa z neho vyťažiť maximum pre svoje šťastie a spokojnosť.

O tom, aké to majú v živote jedináčikovia v porovnaní so súrodencami si pre jedináčikovia v porovnaní so súrodencami si prečítate v aktuálnom čísle regionálneho mesačníka Bývanie a Reality, ktoré nájdete na obvyklých miestach a v digitálnej listovacej:

BaR

Continue Reading

Reklama

Populárne články