Knihu Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží, autorov Vladimíra Krupu a Mariána Klča, publikáciu Balneologický spravodajca, ktorá ako vlastivedný zborník mapuje roky 2011 až 2014 a novozískaný nález z prvého, takzvaného veľmožského krakovianskeho hrobu – zlatý prsteň s granátom a sklenými kamienkami, predstavili včera – vo štvrtok 18. marca návštevníkom v Kursalone zástupcovia Balneologického múzea Piešťany.

IMG_0183S nálezmi z troch hrobov v dedinke Stráže, ktorá sa neskôr stala súčasťou Krakovian, sa ešte stále spája množstvo nejasností. Keďže prvé objavy sa datujú do roku 1933, až 1939, kedy ešte neplatili zákony o ochrane archeologických nálezov a nálezísk, mnoho z predmetov, najmä z drahých kovov sa ocitlo v súkromných rukách. Ďalšie, napríklad keramické nádoby robotníci rozbili, alebo celkom zničili, najmä v hrobe číslo dva, ktorý objavili v pohnutej dobe roku 1939. Ten sa nachádzal asi desať metrov od prvého hrobu a lokalizovali ho pôvodnej sušiarni tehál.

 

Záhadný je aj nález tretieho hrobu v roku 1940, ktorý popísal nemecký historik Lothar Zotz. Ako uviedol riaditeľ Balneologického múzea Vladmír Krupa, Zotz v období druhej svetovej vojny robil výskum na Slovensku a počas neho získal napríklad aj Moraviansku Venušu, nie však zo svojich výskumov, dokonca tento nález zatajil a Venuša sa mohla vrátiť na Slovensko až po jeho smrti koncom šesťdesiatych rokoch minulého storočia. „Objavil takzvaný hrob tri, ktorý je veľmi jednoduchý, obsahuje iba bronzovú nádobu, vedierko, v ktorom boli uložené kostičky mŕtveho, spáleného na hranici,“ vysvetlil riaditeľ múzea. Informácie z objavu sú veľmi skúpe a fotografia historikom pripadá ako naaranžovaná, takže podľa neho je ťažké povedať, či tento žiarový hrob bol súčasťou spomínaných dvoch hrobov, pretože aj spôsob pochovania sa líšil.

IMG_0206Ako ďalej spomenul Vladimír Krupa, osudy nálezov z Krakovian boli tak dobrodružné, až tajomné, že súbor sa niekedy dokonca nazýva aj Strážsky poklad. Oceňuje preto skutočnosť, že vystavený zlatý prsteň mohli aj vďaka dotáciám a sponzorom odkúpiť od potomkov tehliarskeho majstra práve do piešťanskej expozície a pridať k pôvodným exponátom, získaným Piešťanskou muzeálnou spoločnosťou.

IMG_0240

Autori knihy V. Krupa, M. Klčo s Ľ. Illášovou

Zloženie prsteňa skúmali aj  odborníci z Univerzity Konštantína Filozofa v  Nitre, ktorého zástupkyňa, docentka Ľudmila Illášová sa zúčastnila aj na včerajšom podujatí. Výskum realizovali špeciálnym ručným spektroskopom priamo v múzeu. „Nedeštruktívnou metódou bolo možné identifikovať zloženie kovov, koľko percent obsahuje zlata, striebra, železa, niklu atď. Je to veľmi rýchla metóda,“ uviedla. O niečo zložitejšie je už samotné vyhodnotenie výsledkov. „Prekvapujúce bolo, že samotný prsteň je zhotovený až z 23-karátového zlata a zaujímali nás aj tie ozdoby. Centrálny kameň je granát, ktorý nie je až tak drahý, ale čo je zaujímavé, bol použitý z pôvodne navlečených korálikov,“ vysvetlila Ľ.  Illášová a doplnila, že to zároveň znamená,  že nepochádza zo strednej Európy, ale z oblasti blízkeho východu, pretože v tom čase sa u nás granáty nenachádzali. Okolo hlavného kameňa sú sklíčka, ktoré boli podľa odborníčky vybrúsené do tvaru diamantov zvláštnou technikou, takzvaným odštepovaním. „Sklíčka sú pôvodné. V dobe rímskej boli známe šperkové a drahé kamene, ale aj sklo, ktorého výroba bola veľmi drahá, takže boli vzácne,“ dodala.  Sklo sa často používalo napríklad v monštranciách. Keď sa začalo vyrábať, bolo veľmi vzácne, často imitovalo drahé kamene, napríklad smaragd a dodnes sa s ním možno stretnúť v kresťanskej symbolike.

IMG_0189

IMG_0218Viac sa tajomným nálezom a ich histórii venuje už spomínaná publikácia, ktorú spolu so zborníkom nájdu záujemcovia priamo v piešťanskom Balneologickom múzeu.

IMG_0202IMG_0204IMG_0203IMG_0200IMG_0213

-ad-

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972