Connect with us

História

Bohaté hroby z Krakovian-Stráží vydali ďalšie tajomstvá

Published

on

Knihu Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží, autorov Vladimíra Krupu a Mariána Klča, publikáciu Balneologický spravodajca, ktorá ako vlastivedný zborník mapuje roky 2011 až 2014 a novozískaný nález z prvého, takzvaného veľmožského krakovianskeho hrobu – zlatý prsteň s granátom a sklenými kamienkami, predstavili včera – vo štvrtok 18. marca návštevníkom v Kursalone zástupcovia Balneologického múzea Piešťany.

IMG_0183S nálezmi z troch hrobov v dedinke Stráže, ktorá sa neskôr stala súčasťou Krakovian, sa ešte stále spája množstvo nejasností. Keďže prvé objavy sa datujú do roku 1933, až 1939, kedy ešte neplatili zákony o ochrane archeologických nálezov a nálezísk, mnoho z predmetov, najmä z drahých kovov sa ocitlo v súkromných rukách. Ďalšie, napríklad keramické nádoby robotníci rozbili, alebo celkom zničili, najmä v hrobe číslo dva, ktorý objavili v pohnutej dobe roku 1939. Ten sa nachádzal asi desať metrov od prvého hrobu a lokalizovali ho pôvodnej sušiarni tehál.

 

Záhadný je aj nález tretieho hrobu v roku 1940, ktorý popísal nemecký historik Lothar Zotz. Ako uviedol riaditeľ Balneologického múzea Vladmír Krupa, Zotz v období druhej svetovej vojny robil výskum na Slovensku a počas neho získal napríklad aj Moraviansku Venušu, nie však zo svojich výskumov, dokonca tento nález zatajil a Venuša sa mohla vrátiť na Slovensko až po jeho smrti koncom šesťdesiatych rokoch minulého storočia. „Objavil takzvaný hrob tri, ktorý je veľmi jednoduchý, obsahuje iba bronzovú nádobu, vedierko, v ktorom boli uložené kostičky mŕtveho, spáleného na hranici,“ vysvetlil riaditeľ múzea. Informácie z objavu sú veľmi skúpe a fotografia historikom pripadá ako naaranžovaná, takže podľa neho je ťažké povedať, či tento žiarový hrob bol súčasťou spomínaných dvoch hrobov, pretože aj spôsob pochovania sa líšil.

IMG_0206Ako ďalej spomenul Vladimír Krupa, osudy nálezov z Krakovian boli tak dobrodružné, až tajomné, že súbor sa niekedy dokonca nazýva aj Strážsky poklad. Oceňuje preto skutočnosť, že vystavený zlatý prsteň mohli aj vďaka dotáciám a sponzorom odkúpiť od potomkov tehliarskeho majstra práve do piešťanskej expozície a pridať k pôvodným exponátom, získaným Piešťanskou muzeálnou spoločnosťou.

IMG_0240

Autori knihy V. Krupa, M. Klčo s Ľ. Illášovou

Zloženie prsteňa skúmali aj  odborníci z Univerzity Konštantína Filozofa v  Nitre, ktorého zástupkyňa, docentka Ľudmila Illášová sa zúčastnila aj na včerajšom podujatí. Výskum realizovali špeciálnym ručným spektroskopom priamo v múzeu. „Nedeštruktívnou metódou bolo možné identifikovať zloženie kovov, koľko percent obsahuje zlata, striebra, železa, niklu atď. Je to veľmi rýchla metóda,“ uviedla. O niečo zložitejšie je už samotné vyhodnotenie výsledkov. „Prekvapujúce bolo, že samotný prsteň je zhotovený až z 23-karátového zlata a zaujímali nás aj tie ozdoby. Centrálny kameň je granát, ktorý nie je až tak drahý, ale čo je zaujímavé, bol použitý z pôvodne navlečených korálikov,“ vysvetlila Ľ.  Illášová a doplnila, že to zároveň znamená,  že nepochádza zo strednej Európy, ale z oblasti blízkeho východu, pretože v tom čase sa u nás granáty nenachádzali. Okolo hlavného kameňa sú sklíčka, ktoré boli podľa odborníčky vybrúsené do tvaru diamantov zvláštnou technikou, takzvaným odštepovaním. „Sklíčka sú pôvodné. V dobe rímskej boli známe šperkové a drahé kamene, ale aj sklo, ktorého výroba bola veľmi drahá, takže boli vzácne,“ dodala.  Sklo sa často používalo napríklad v monštranciách. Keď sa začalo vyrábať, bolo veľmi vzácne, často imitovalo drahé kamene, napríklad smaragd a dodnes sa s ním možno stretnúť v kresťanskej symbolike.

IMG_0189

IMG_0218Viac sa tajomným nálezom a ich histórii venuje už spomínaná publikácia, ktorú spolu so zborníkom nájdu záujemcovia priamo v piešťanskom Balneologickom múzeu.

IMG_0202IMG_0204IMG_0203IMG_0200IMG_0213

-ad-

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články