Connect with us

Blogy

Blog Petra Benka: Po stopách Ľudovíta Wintera na kolesi

Published

on

Pekných pár mesiacov dozadu sme robili zaujímavú rodinnú cyklovýpravu Praha – Dresden, o ktorej už som písal TU. Nepriznal som vtedy celý „obsah“ cyklovýpravy. Malo to ešte jeden rozmer, jako sa tomu dnes hovorí. A tým bolo také malé čiastkové pátranie po stopách Ľudovíta Wintera v Terezíne, kde bol počas vojny odvlečený. Čo sa nám podarilo zistiť si môžete prečítať v správe z pátrania nižšie. Nájdete tam čosik o tom, čo nás inšpirovalo, jako to celé prebehlo aj jaké výsledky z pátrania sú.

A keď si to prečítate a budete mať pocit, že to pátranie za volačo stálo tak by ste to mohli prejaviť aj poukázaním dvoch percent z daní pre občianske združeni ProWinter. Mne by sa totiž strašne lúbilo keby pán Winter mal sochu na našom moste ze skla.

Mne sa to raz už aj snívalo a bolo to takto:
Barlolamač sa raz pomrvil na tom stojane nad modrú vodu, napravil si plachtu, zebral barlu do jednej ruky a zliezol ze schodíkov. Pobral sa rovno po moste a sadol si na lavičku vedla Wintera. A tak tam spolu sedeli a kukali na ludí. S niektorými sa aj pozdravili, zakývali. A nikto sa nečuduval, lebo tí dvaja na ten most už dávno spolu patria. Ten most je ich a oni sú naši.

Ľudovít Winter, zakladateľ piešťanských kúpeľov a jeho pobyt v ghette Terezín v čase II. svetovej vojny. 

Úvod
Cieľom všetkých činností uvedených v tejto správe je zistiť a zdokumentovať, na ktorých miestach v ghette Terezín bol Ľudovít Winter v čase, keď bol väznený nacistickým režimom. Volám sa Peter Benko, narodil som sa v Piešťanoch v roku 1960 na dnešnej ulici Pod Párovcami, vtedajšej Leninovej ulici. Píšem o tom preto, lebo jedna z pohnútok napísať túto správu vlastne vychádza z čias socialistickej reality. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli názvy ulíc a aj základná vojenská služba.

Narukoval som v jesennom termíne roku 1979 do poddôstojníckej školy v Seredi, kde som bol pol roka a absolvoval som výcvik jednak ženistu a jednak strojníka raketových odminovačov ROD 200. Po absolvovaní výcviku ma odvelili do mesta Terezín, teda na jar 1980. Môj príchod do Terezína nebol príliš príjemný. Zvláštnym vojenským vlakom sme zo Serede prišli do Bohušovic nad Ohří a pokračovali sme na nákladných autách do Terezína. Železničná vlečka do Terezína už bola nefunkčná. Do kasární sme dorazili za tmy.

Kto bol v Terezíne má predstavu o tom ako vyzerá Terezín večer či v noci. Nevľúdne pochmúrne mesto pôvodne vybudované ako pevnosť Jozefom II., synom cisárovnej Márie Terézie. Odtiaľ teda pochádza aj názov mesta. Ubytovanie v budove bývalej jazdeckej posádky, všetko hrubé múry, málo osvetlené, podchody, veľké miestnosti, v jednej sme spali aj viac ako dvadsiati vojaci. Krik starších kolegov, pokriky a rozkazy vojakov z povolania dokresľovali pochmúrnu atmosféru príchodu do bývalého koncentračného tábora. Túto časť života som vnímal a dodnes vnímam ako príbeh neslobody a násilného správania. Násilného v tom zmysle, že som bol v tomto období okrem socialistickej reality podrobený aj vojenským zákonom a istej svojvôli ľudí nejakým spôsobom mne nadriadených. Kto zažil vie o čom píšem.

Chcel som sa tam po rokoch ísť znovu pozrieť, oživiť spomienky. Tak vo mne dozrelo rozhodnutie zistiť o meste Terezín viac, skúsiť sa na mesto pozrieť už iným pohľadom a zároveň s tým preskúmať, aspoň z časti, pobyt Ľudovíta Wintera v Terezíne v čase nacistického ghetta. V poslednej dobe vo mne dozrelo presvedčenie, že to čo človek zažije a má nejaký dopad aj na iných ľudí je potrebné aj nejako zdokumentovať. Takto vznikla aj táto správa.

1. Indícia:
Po mnoho rokov som sa do Terezína vracal v spomienkach. Venoval som sa nejakú dobu aj sprevádzaniu turistov po meste Piešťany. Pri tejto práci, ale aj ako obyvateľa mesta som bol konfrontovaný aj s informáciami o Ľudovítovi Winterovi, zakladateľovi piešťanských kúpeľov. V jednej chvíli som si uvedomil paralelu v tom, že aj on mal obdobie neslobody v súvislosťami s mestami Sereď a Terezín. I keď porovnanie vojenskej služby s koncentračným táborom je nemožné. Pomaly vo mne zrela túžba raz sa do Terezína pozrieť znovu. Najprv to bola len túžba vidieť mesto, kde som strávil kus života a neskôr, vediac o Winterovi viac a viac, pribudla aj zvedavosť a chcenie získať odpoveď na otázku, čo ma raz napadla. Nebol náhodou Ľudovít Winter po privlečení zo zberného tábora Sereď do ghetta Terezín väznený v tej istej budove, kde som ja slúžil základnú vojenskú službu?

2. Indícia:
Hlavným zdrojom informácií sa mi stali kniha Ľudovíta Wintera Spomienky na Piešťany, ktorú vydalo Balneologické múzeum Piešťany a jej prvé vydanie vyšlo v roku 2001. Na strane 98 prvého vydania sa uvádza:
„Ale keď 22. decembra 1944 dostala nemocnica rozkaz odtransportovať nemohúcich starcov, lekárov a ošetrovateľov, medzi nimi aj mňa sedemdesiatpäťročného. Spakoval som si šatstvo a mašíroval som na železničnú stanicu. Keď na druhý deň popoludní vlak zastal, tušil som, že sme v Terezíne.“

Táto veta vo mne vyvolala spomienky na to, že keď nás prevelili ako vojakov základnej služby v roku 1980 zo Serede do Terezína tak sme nemohli ísť vlakom až do Terezína pretože vlečka už nefungovala. Spomínam však, že keď sme chodili zavádzať stráž do autoparku a na sklady PHM tak sme pri parčíku prekračovali zvyšky nefunkčných železničných koľajníc netušiac vtedy koľko tragédie v sebe skrývajú. Toto som si zobral ako druhú indíciu, teda zistiť, či nejaká stopa po vlečke existuje. Po tejto vlečke bol celkom určite dovlečený Winter do Terezína pretože v tej dobe už bola väzňami vybudovaná a teda funkčná a využívaná.

3. Indícia:
Ďalej sa v knihe Spomienky na Piešťany na stranách 98 až 99 píše:
„Ale Hitler potreboval mať aj taký koncentračný „domov“, v ktorom by sa väzni mohli voľne pohybovať, nakupovať v obchodoch a kde by sa dokonca hrala aj hudba, aby mohol zavádzať cudzinu, dokazovať, že správy o krutostiach sú výmysly. A na to sa mu hodila práve obec v bezprostrednej blízkosti Malej pevnosti, kam teraz Brunner presídlil svoju tzv. nemocnicu s asi 300 osobami. Mal som šťastie, že aj mňa sem vzal.“

Teda táto veta ma priviedla k otázke, kde bola v čase ghetta „Brunnerova nemocnica“? Dúfal som, že pracovníci Múzea ghetta v Terezíne budú vedieť odpovedať na túto otázku a budem mať ďalšiu istú stopu na Wintera v Terezíne. Teda prvá adresa kde bol ubytovaný resp. kde bol väznený. A toto by sa mohlo podariť zistiť.

4. Indícia:
Ďalej sa v knihe spomienok píše:
„Previedli nás do veľkej miestnosti, zistili totožnosť každého, vyprázdnili vrecká a dali nám väzenský odev. Neskôr nás premiestnili z kasární do jedného súkromného domu, mňa do izby s piatimi posteľami.“

Tento odsek naväzuje na tretiu indíciu, kde sa jasne ukazuje, že miestom prvého ubytovania boli nejaké kasárne. Práve táto veta vo mne vyvolala možnosť, že Winter „býval“ v tej istej budove ako ja. Pretože som už vedel, že kasárne, kde som býval sú jednak bývalé kasárne jazdeckého pluku tzv. Konírny a jednak teraz sa tá budova volá Magdeburská kasárna a je tam jedna z expozícií Múzea ghetta. Zároveň tento odsek jednoznačne hovorí o tom, že Winter mal v Terezíne minimálne dve adresy pobytu a druhá adresa bola súkromný dom. Na toto som tiež očakával, že budú vedieť odpovedať pracovníci Múzea ghetta v Terezíne resp. Památniku Terezín.

5. Indícia:
Poslednou mojou indíciou bol film Dušana Trančíka „Winter Ľudovít – nezvyčajný život neobyčajného človeka. Portrét Ľudovíta Wintera – budovateľa piešťanských kúpeľov.“ V tomto filme je ukážka ako Doc. Vojtech Blodík historik z Terezína jasne ukazuje, že pod transportným číslom 338 v transporte číslo XXVI/I zo Serede bol Ludwig Winter, narodený 1.11.1870 a bol transportovaný do Terezína. Toto som považoval za veľmi jasnú indíciu a predpokladal som, že toto v archívoch Památniku Terezín bude a že sa mi to podarí získať.

Iné indície.

Zrejme sa dá zo spomienok vyčítať aj viac. Určite by sa dalo pátrať po tom, kde bolo okno, cez ktoré sa vydávala strava, možno to bola budova v ktorej za ghetta bola pekáreň. Kde bola Brunnerova nemocnica a bola vôbec? Kde bola kuchyňa, v ktorej pracovala Winterova známa Kallósová? Kde mohol byť sklad, v ktorom získal kvalitný zimník? Možno by sa to dalo pozisťovať u pracovníkov Památníku Terezín. Možno by sa dalo pátrať po tom, či veľkonočnú kázeň držal Winter v kostole, či v niektorej z motlitební. Jedna z modlitební je teraz ako expozícia Múzea ghetta, možno to bolo tam, možno nie. Zostáva otvorená aj otázka, či sa nedá pátrať po podrobnejších informáciách aj v Seredi. Možno sa dajú nájsť hmotné či iné súvislosti, veď v Seredi je Múzeum holokaustu a miesto, kde sa zhromažďovali väzni do koncentračných táborov je teda známe. Mám však za to, že to je skôr úloha pre mesto Piešťany, alebo pre školu hrdiacu sa Winterovým menom. Alebo tomuto obdobiu viac svedčí rúško tajomnosti? Určite nie. Toto nehovorím rád, lebo som to mal sprofanované za starého režimu, ale je v tom odkaz pre ďalšie generácie. Pre nás, pre Piešťancov odkaz od Wintera aj preto lebo tu sa stretávajú kultúry, rasy a národy z Európy a celého sveta a Piešťanci na to musia vedieť príkladne reagovať svojím myslením aj správaním.

Prikladám odsek o Múzeu holokaustu z internetu:

Múzeum holokaustu Sereď
Bývalý pracovný a koncentračný tábor Židov v Seredi predstavuje autentické miesto, ktoré sa viaže k tragickému obdobiu „riešenia židovskej otázky na Slovensku“ počas druhej svetovej vojny. Pri príležitosti Pamätného dňa obetiam holokaustu a rasového násilia sa zrodila myšlienka vyhlásiť objekty piatich barakov pracovného a koncentračného tábora v Seredi za národnú kultúrnu pamiatku a následne v nich vybudovať múzeum holokaustu. Túto myšlienku oficiálne schválilo rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky dňa 12. mája 2009, ktorým bol bývalý pracovný tábor v Seredi vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z 13. mája 2009 k akčnému plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 – 2011 uložila ministrovi kultúry zabezpečiť zriadenie Múzea holokaustu v Seredi. Rekonštrukciu piatich pôvodných barakov a následné inštalovanie muzeálnych zbierok riadi SNM – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. V rámci múzea plánujú vybudovať vzdelávacie centrum v oblasti holokaustu s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré bude slúžiť študentom, pedagógom a širokej verejnosti.“

Ja som prijal úlohu nájsť aspoň nejakú stopu po Winterovi v Terezíne. Ako sa mi darilo prekonávať časovú bariéru 70 rokov posúďte sami.

Ako začať? Jednoznačne skúšať získavať informácie z internetu. Podarilo sa získať mapu ghetta Terezín v niekoľkých verziách, ale vtedajšie značenie sa nijako nezhodovalo s mojimi spomienkami na Terezín a ani film či kniha nič jasnejšie neurčovala.

Skúsil som teda Památnik Terezín. Napísal som do mailovej správy všetko, čo sa mi zdalo správne a vhodné (kde je ubytovanie prvé, teda Brunnerova nemocnica? Kde je ubytovanie druhé? Priložil som scan listov z knihy a vyslovil domnienku, že sa jedná o Magdeburská kasárna, pýtal som sa ako pátrať?) a čakal som čo príde a či príde. Dočkal som sa málo čakanej odpovedi, ale čas ukázal, že veľmi dobrej. Pracovníci Památniku Terezín ma odporučili na Státní archiv v Prahe s tým, že tam odpovede na moje otázky poznajú. Takže dobrodružstvo, napätie a neistota pokračovalo ďalej.

Takže Státní archiv Praha. To bol trošku komlikovanejšie ako len vymyslieť mailovú správu a poprosiť. Archív informácie má, poskytuje, ale na základe žiadosti a tiež posiela faktúru za poskytnuté služby, účtuje každú nascanovanú stránku a pošle aj mailovou poštou. Ale pošle všetko až po uhradení faktúry vystavenej na české koruny a ako si to ja uhradím je už vec mojej banky. Čo s tým? Bol čas intervenovať u môjho kamaráta zo školských rokov žijúceho v Prahe, lebo už ma tlačil čas a prijať systém komplikovanej úhrady faktúry som nemal chuť a ani čas, lebo termín cyklovýletu zahrňujúceho aj návštevu Terezína bol takrečeno za dverami. Zúrivá komunikácia priniesla prekvapujúcu dobrý, čo dobrý, úžasný výsledok. Z Prahy dorazil mail a v ňom ako príloha scan evidenčnej karty Ludwiga Wintera z terezínskeho ghetta. Ten scan mi vlial nové sily, novú energiu. Tá energia z tej karty bol emotívny zážitok, bolo tam cítiť utrpenie, ale aj silu nezvyčajného človeka žijúceho nezvyčajný život. Mal som okamžite takmer istotu, že sa mi minimálne jedna či dve indície podarí naplniť.

Nebol to však koniec všetkému bádaniu a skúmaniu. Písmo na karte sa podobalo na všelijaké písmenká a nie a nie vylúštiť druhú adresu. A nešlo mi to ani po porovnaní s názvami ulíc. Viem čítať švabach. Hneď som vedel, že ruka, či ruky ktoré písali do Winterovej karty mali školské vzdelanie z doby keď švabach bol bežný. Vycifrované začiatočné písmenká toho boli dôkazom. Porovnával som aj so švabachovou tabuľkou v ruke. Ale druhá adresa stále nejasné. Takže znovu som poprosil pána z Památniku Terezín o pomoc pri lúštení a prípadne o mapu, kde by sa to dalo vyčítať. Istota síce klesla, ale nakoniec sa všetko v dobré obrátilo. Pán z Terezína poslal mail s presnými adresami, prvou aj druhou a to mi už s mapou ghetta sedelo perfektne. Mal som adresy, mal som to zladené s mapou. Nevedel som síce ako je so železničnou vlečkou, nevedel som síce prečo Winter písal o prvej adrese ako o kasárňach, ale mal som viac informácií ako som čakal. Transportné číslo bolo jasné a zreteľné, číslo transportu bolo jasné a zreteľné, dátum narodenia sedel a prvá adresa bola Haupstrasse 1 na mape ghetta B IV a druhá adresa bola Bahnhofstrasse 3 na mape ghetta C II. Samozrejme podľa plánu ghetta. Zostalo teda dokončiť misiu, vycestovať, odfotiť všetko čo sa dá, potvrdiť indície v čo možno najvyššej možnej miere a dokonať toto pre mňa dobrodružstvo, ktoré ma v niektorých chvíľach pohlcovalo a myšlienky v hlave sa preháňali, niekedy aj v spánku. Prišlo aj malé sklamanie v tom, že adresa Hauptstrasse 1 nebola Magdeburská kasárna na mape ghetta B V, kde som slúžil, ale bola to budova cez ulicu. Nepotvrdilo sa, že som býval v tej istej budove, v ktorej Winter. Boli sme „len“ susedia cez ulicu a cez 35 rokov. Chodil som okolo tej budovy nerátane netušiac vtedy o Winterovi. Takisto druhá adresa mi bola už jasná, chodili sme okolo nej pri zavádzaní stráží do autoparku a do skladov PHM. Videli sme jej do dvora zo zadnej strany budovy.

V posledných rokoch cestujem dosť často za oddychom a za poznaním na bicykli. Som na to hrdý a myslím si, že sa to na obyvateľa Piešťan patrí. Absolvoval som zopár cyklovýprav na bicykloch aj s rodinou, teda s jednou z dcér a manželkou. Boli sme už na bicykloch okolo Dunaja z Passau do Wiedne, absolvovali sme podarenú cyklovýpravu od prameňa Bečvy až po jej ústie do rieky Moravy. Teda aj cyklovýprava 2014 Praha – Drážďany a späť na bicykloch bude na kolesi, ako hovoria starí Piešťanci. Kto sa pozrie na mapu trasy okolo riek Vltava, Labe a Ohře hneď vidí, že na trase je aj mesto Terezín.

Štartujeme 2.8.2014 z Piešťan. Bicykle naložené na aute. Ráno o šiestej auto štartujeme smer Břeclav, kde sa prekladáme aj s bicyklami do rýchlika smer Praha. V pohode prichádzame do hlavného mesta ČR, kde nás na hlavním nádraží čaká kamarát z Piešťan tam žijúci a pracujúci už pekných pár rokov. Obdarí nás lístkami na metro a sunieme sa výťahmi o poschodie či o dve nižšie do útrob metra. V Holešovicích vystupujeme a dávame sa okolo Vltavy, Labe a Ohře smer Terezín. Večer sme tam.

Na druhý deň ráno v nedeľu 3.8.2014 robím ešte za hmly prvé fotografie adresy Hauptstrasse 1 a Bahnhofstrasse 3 a tiež nachádzam železničnú vlečku. Na adrese Hauptstrasse 1 nachádzam tzv. Hannoverská kasárna, ktoré sa ukazujú skôr ako sýpka alebo sklady, ktoré sú tam doteraz. Kasárňami boli zrejme len v čase ghetta, keď bolo mesto preplnené väzňami. Bahnhofstrasse 3 je zrejme súkromná budova v ktorej asi pôvodne bývali obyvatelia mesta. Tí však boli v čase zriaďovania ghetta vysťahovaní. Budova je blízko budovy bývalej železničnej vlečky na mape ghetta B II, odtiaľ teda aj názov ulice.

V rámci denného programu, ktorý by sme bez bicyklov určite nestihli, ešte navštívime malú pevnosť, Múzeum ghetta, Magdeburské kasárne s expozíciou, modlitebňu, krematorium, pietne miesto pri Ohře a prelezieme po pevnostných systémoch. Na druhý deň v pondelok 4.8.2014 je už v programe mesto Litoměřice, ale keďže je pracovný deň tak sa mi cestou do Litoměřic podarí urobiť ešte fotky adresy Haupstrasse 1, kde sú otvorené nejaké sklady a aj Bahnhofstrasse 3, kde nachádzam funkčné sklenárstvo.
Týmto naše pátranie končí. Podarilo sa naplniť tri indície.

Našli sme:

– železničnú vlečku na mape ghetta B II, ktorou bol privlečený Winter do Terezína zo Serede – príloha súbor č. 3, teda adresa Bahnhofstrasse 1– prvú adresu pobytu Hauptstrasse 1 v tzv. Hannoverských kasárnách na mape ghetta B IV, vchod vľavo od vchodu s nápisom Bazar najpresnejšie.– a druhú adresu Bahnhofstrasse 3 na mape ghetta C II

Záver
Úlohu, ktorú sme na seba zobrali považujeme za splnenú a zdokumentovanú. Táto správa môže vyvolať ďalšie pátrania, ale možno bude len malým príspevkom do mozaiky života pána Wintera.

Ak máme hodnotiť prácu na tomto pátraní tak musím povedať, že bola malým dobrodružstvom na aké sa nezabúda. Prajem všetkým, ktorí dajú sily, prostriedky a kúsok svojho života na to, aby sa zaoberali životným príbehom nezvyčajného človeka, aby ich pátranie naplnilo aspoň tak ako mňa a mojich blízkych. Je samozrejmé, že naše putovanie pokračovalo ďalej, ale už to nebol tento príbeh. Tento príbeh pre nás skončil, ale zabudnúť sa nedá.

-Peter Benko s dcérou a manželkou. Správa napísaná v Piešťanoch v auguste 2014-

Blogy

Blog Petra Zemánka: Plán rozvoja dopravy do roku 2050 schválený – II. časť

Published

on

By

Na úvod pripomeniem, že Zastupiteľstvo trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí 27.1.2021 schválilo Plán udržateľnej mobility trnavského samosprávneho kraja (PUM TTSK), ktorý vypracovali české spoločnosti AFRY CZ a EKOLA group. Dokument by sa mal stať základným predpokladom rozvoja verejnej, individuálnej, cyklistickej a nemotorovej dopravy v Trnavskom kraji do roku 2050 a jeho súčasťou je plán rozvoja verejnej dopravy v tomto období. PUM obsahuje rozvojové plány podelené v časovom horizonte rokov 2025, 2030, 2040 a 2050.

V druhej časti svojho príspevku sa chcem venovať plánovanému rozvoju cyklistickej, vodnej a leteckej dopravy. Prvú časť nájdete na tejto adrese: https://www.pnky.sk/blogy/blog-petra-zemanka-plan-rozvoja-dopravy-v-regione-do-roku-2050-schvaleny/

Všeobecne mám pre priaznivcov cyklistiky dobré správy, na rozvoj cyklodopravy do roku 2025 je v Zásobníku PUM schválených 15 projektov. Zaujímavým je najmä zámer vybudovanie novej vetvy Vážskej cyklomagistrály v úseku Drahovce – Sereď. Podobne ako v Trenčianskom kraji má byť jej trasa vedená po / popri ochrannej hrádzi rieky Váh. Súčasťou projektu je vybudovanie cyklolávky cez Váh medzi obcami Koplotovce a Madunice. Investorom projektu je TTSK.

Pre priateľov cykloturistiky bude zaujímavý aj projekt dokončenia Moravskej cyklomagistrály Kúty – Skalica, kde o.i. pribudne aj nová cyklolávka cez rieku Moravu medzi obcami Brodské a Lanžhot s prejazdom do ČR v blízkosti mesta Břeclav. Odtiaľ je už len na skok do známej rekreačnej lokality Lednice-Valtice-Mikulov. Investormi cyklotrasy sú TTSK a spol. INTERREG.

Pozitívnou správou pre piešťanský región je zaradenie projektu cyklochodníka Piešťany – Vrbové, v II.etape do roku 2030 (č.129), kde je ako investor uvedený IROP. Nová cyklotrasa nielenže zvýši bezpečnosť cestnej dopravy na úseku medzi Piešťanmi a Vrbovým, ale zabezpečí aj prepojenie Vážskej cyklomagistrály s turistickými trasami v Malých Karpatoch.

Z pohľadu perspektívneho rozvoja cyklodopravy v okolí Piešťan sa môžeme tešiť. Je ale dosť prekvapivé, že medzi významnými cykloprojektmi v Zásobníku PUM do roku 2025 sa Piešťany nenachádzajú. Dovolím si uviesť odkaz na záväznú časť schváleného ÚP VUC Trnavského kraja (1998), kde sa priamo uvádza potreba vybudovať prepojenie Považskej cykloturistickej trasy na Piešťany a ich kúpeľný areál a rekreačné priestory. Hoci sme cyklistickým a zároveň 2. najväčším mestom v TTSK, akoby nás autori PUM pri projektovaní Vážskej cyklomagistrály prehliadli.

Na mape vážskych cyklotrás tak asi zostane cca 15 km medzera, ktorú bude potrebné prekonávať po jestvujúcich nie práve najkvalitnejších komunikáciách (potrebovali by aspoň nový povrch). Dobudovanie štandardnej cyklotrasy v úseku Horná Streda – Drahovce by mohlo byť významným impulzom pre rozvoj cestovného ruchu v Piešťanoch a okolí.

V rámci rozvoja vodnej dopravy je v Zásobníku PUM v I. fáze na programe doplnenie riečnych prístavov na Váhu, Morave a Malom Dunaji o období do roku 2030, hoci tieto projekty ešte namajú investorov. Nášho regiónu sa dotýka projekt stavby Osobného prístavu Piešťany, ktorý by mal byť vybudovaný na Biskupickom kanáli niekde v lokalite Dlhé kusy pri Hornej Strede. Zaujímavé je, že ako jediný projekt v rámci plánovanej vodnej dopravy bol pod p.č. 32 Zásobníka PUM zaradený už do I. etapy do roku 2025. Napriek tomu, že o splavnení Váhu v úseku Žilina – Komárno sa uvažuje až v období po roku 2050.

Otázku projektu Osobného prístavu Piešťany som konzultoval so súčasným vedením správcu toku. Zaujímavé bolo, že nikto zo zodpovených zamestnancov správcu o projekte prístavu nič nevedel… Plavba po Biskupickom kanále je povolená len po most na Bodonu, čiže umiestnenie osobného prístavu do lokality pri Hornej Strede by nemalo žiadny praktický význam. Takýto objekt by sa tak mohol stať na celé desaťročia iba turistickou atrakciou. Projekt splavnenia rieky Váh nemá žiadnu perspektívu bez dobudovania plavebných komôr na jestvujúcich vodných dielach Vážskej kaskády a bez realizácie veľkej vodnej stavby Hlohovec-Sereď.

Krátko sa dotknem aj otázky plánovaného rozvoja leteckej dopravy, ktorá má v Piešťanoch viac ako 100 ročnú tradíciu. Medzi neočíslovanými projektmi je v Zásobníku PUM v I.etape do roku 2025 projekt Modernizácia Letiska Piešťany, vrátane integrovaného parkoviska, ktorý zatiaľ nemá investora. Letisko Piešťany – jednými oslavované, inými zatracované, na ktorú stranu sa prikloniť ? Po sľubnom rozbehu chartrovej dopravy z Piešťan do známych dovolenkových letovísk v roku 2019 prišiel neočakávaný útlm v roku 2020 súvisiaci s koronakrízou.

Aká je perspektíva leteckej dopravy v nasledujúcom období ? Po skončení pandémie Covid 19 je možné očakávať prudký nárast tohto moderného druhu dopravy. Piešťanské letisko so štatútom medzinárodného je považované ako rezerva pre veľké letiská v Bratislave, Viedni alebo Brne. Myslím si, že priaznivá poloha a poveternostné podmienky v tejto lokalite majú veľký potenciál rozvoja v oblasti medzi krajskými mestami Trnava, Nitra a Trenčín, ktoré takéto priaznivé podmienky na lietanie nemajú. Zrušením letiska by sme stratili silnú komparatívnu výhodu voči týmto mestám. Letisko Piešťany si ako niečo výnimočné zasluhuje našu ochranu.

Pred ukončením svojho príspevku ešte krátky pohľad na priebeh schvaľovania PUM dňa 27.1.2021 do Zápisnice z 21.zasadnutia Zastupiteľstva TTSK (bod 10). Po prezentácii dokumentu bol materiál schválený 34 z 35 prítomných členov. Do uznesenia č.567/2021/21 Zastupiteľstvo uložilo Úradu TTSK povinnosť pri najbližšej aktualizácii Plánu udržateľnej mobility TTSK zapracovať do časti „zásobník PUM“ úsek cesty I. triedy Galanta-Medveďov (po štátnu hranicu s Maďarskom). Je to zvláštne rozhodnutie poslancov TTSK, pri prvom pohľade na schválené projekty PUM sa zdá logická skôr potreba skvalitnenia prepojenia krajského mesta a Dunajskej Stredy cestou I. triedy cez Galantu. Vodiči jazdiaci z Trnavy do Gyǒru sa predsa rýchlo a pohodlne dostanú po diaľnici…

Ešte si dovolím poznámku k schválenému projektu vybudovania severo-východného obchvatu Piešťan (aj s 2 potrebnými mostami cez Váh a Biskupický kanál). V rámci projektu má byť zrejme presmerovaná časť ťažkej nákladnej dopravy v smere na Topoľčany cez obce Moravany a Banku, čo ich obyvatelia asi neprivítajú. A navyše, vodiči na tejto trase majú už aj dnes možnosť prejsť cez Váh po diaľnici D1 so zjazdom pri obci Lúka a pokračovať cestou II/507 smerom na Banku.

Prečo sa upustilo od Severo – západného obchvatu Piešťan – preložky cesty I/61 za železničnú trať, ktorý je naplánovaný v ÚPMP aj v GDP Mesta ? Prečo pri návrhu perspektívneho riešenia situácie nebola doprava presmerovaná obchvatom mimo husto obývané časti Piešťan v súlade s nameranou vysokou intenzitou dopravy na preťažených cestách I/61 a II/499 ? Prečo nebola akceptovaná požiadavka zástupcov Mesta Piešťany na pripomienkovaní PUM v júni 2020, aby bol aspoň južný obchvat mesta Piešťany zaradený do I.etapy PUM – projektov realizovaných do roku 2025 ?

Schválené projekty v I. etape PUM TTSK v rámci cestnej dopravy riešia okrem obchvatov všetkých väčších miest v kraji (s výnimkou Piešťan) prednostne situáciu na ceste I.triedy I/51 Trnava-Holič-hranica s ČR, kde sú navrhované aj obchvaty obcí s počtom obyvateľov pod 1000… Myslím si, že tvorcovia PUM TTSK sa voči Piešťanom zachovali veľmi diskriminačne z pohľadu plánovaného rozvoja cestnej dopravy (čiastočne aj z pohľadu cyklistickej dopravy). Záhadné dôvody znevýhodnenia občanov Piešťan by im mal vysvetliť niekto kompetentný…

Peter Zemánek

Continue Reading

Blogy

Blog Petra Zemánka: Plán rozvoja dopravy v regióne do roku 2050 schválený

Published

on

By

Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí 27.1.2021 schválilo Plán udržateľnej mobility trnavského samosprávneho kraja (PUM TTSK), ktorý na zakázku vypracovali české fy. AFRY CZ a EKOLA group. Podľa sprievodnej dokumentácie k schvaľovaniu PUM TTSK Je dokument základným predpokladom rozvoja verejnej, individuálnej, cyklistickej a nemotorovej dopravy v našom kraji do roku 2050. Obsahuje odporúčania na realizáciu veľkých investičných projektov, ochranu životného prostredia a celkové zvyšovanie kvality života obyvateľov. Súčasťou PUM je aj rozvoj verejnej dopravy na 30 rokov.

Ako sa pre médiá vyjadril predseda VÚC TTSK Jozef Viskupič, s odborníkmi v priebehu 3 rokov vypracovali podrobnú analýzu súčasného stavu všetkých druhov dopravy, ktorá následne vyústila do spracovania strategického plánu rozvoja dopravy do roku 2050. Vďaka smart mobilite sa má TTSK stať moderným regiónom s rastúcou životnou úrovňou obyvateľov, na realizáciu projektov plánuje využiť prostriedky z eurofondov.

K príprave PUM mali byť prizvané mestá, obce, široká odborná i laická verejnosť. S uvedenými zainteresovanými subjektmi sa malo uskutočniť niekoľko desiatok pracovných stretnutí, pričom strategický dokument mal byť zverejnený na webe TTSK a verejne prerokovaný dňa 30. júna 2020. Pred predložením dokumentu na schválenie zastupiteľstvu TTSK bol v decembri 2020 vypracovaný odborný posudok a návrh záverečného stanoviska k posúdeniu vplyvov na životné prostredie (EIA). Schválený PUM má byť aktualizovaný v časovom horizonte 2-5 rokov.

Po prečítaní týchto informácií som oslovil niekoľkých vrcholných predstaviteľov Mesta Piešťany, žiaden z nich však o prijatom strategicko-plánovacom dokumente nevedel. Prelistoval som si aj miestnu tlač, či v nej nenájdem aspoň základné informácie o priebehu schvaľovania PUM od našich poslancov v zastupiteľstve TTSK, nenašiel som nič. Pokúsim sa preto aspoň o laický pohľad bežného občana Piešťan na daný problém.

Samotný materiál PUM obsahuje rozvojové plány podelené v časových horizontoch rokov 2025, 2030, 2040 a 2050. Doporučené stavby boli zaradené do tzv. Zásobníka projektov PUM podľa stupňa priority, na základe čoho im boli priradené poradové čísla. Pri každom projekte je uvedený aj investor stavby.

Medzi očíslovanými projektmi v Zásobníku PUM doporučenými v I. etape do r. 2025 sa Piešťany nachádzajú na 2 miestach. Pod poradovým č.21 je terminál integrovanej osobnej dopravy – TIOP Piešťany, investorom je TTSK. Pod p.č. 32 je v rámci plánovaného rozvoja vodnej dopravy uvedená stavba Osobného prístavu Piešťany, zatiaľ nemá investora. Medzi ďalšími zatiaľ neočíslovanými projektmi v Zásobníku PUM do roku 2025 je aj projekt Modernizácia Letiska Piešťany vrátane integrovaného parkoviska, ktorý tiež nemá investora.

V II. etape PUM v horizonte r. 2025-2030 sú v rámci budovania cestnej infraštruktúry pre Piešťany uvedené 2 projekty. Pod p.č. 34 je dlho očakávaný južný obchvat Piešťan s mostom cez Váh a pod č. 36 nájdeme severný obchvat Piešťan cestou III. triedy tiež s mostami cez Váh a Biskupický kanál od letiska Piešťany smerom k Moravanom n.V., v oboch prípadoch je investorom TTSK. Do r. 2030 má byť vybudovaný aj východný obchvat Vrbového na ceste II/499 (v Zásobníku PUM pod č. 45) , investor TTSK.

V rámci III. etapy PUM na roky 2030-2040 sa pod č.70 Zásobníka ukrýva projekt Juho-západného obchvatu Piešťan.

Ako dopadli Piešťany v PUM v porovnaní s inými porovnateľnými mestami TTSK ? Podľa mňa veľmi zle, až neuveriteľne zle. Akoby boli obyvatelia Piešťan druhoradými občanmi trnavského samosprávneho kraja. Prečo?

Najskôr uvediem hrubú štatistiku počtu obyvateľov väčších miest TTSK. Trnava – cca 65,5 tisíc, Piešťany – 27,5 tis., Dunaj. Streda – 22,5 tis., Hlohovec – 22 tisíc, Senica – 20,5 tis., Skalica – 15,5 tis., Galanta – 15 tis. a Holič – cca 11 tisíc obyvateľov.

Pre lepšie vytvorenie predstavy o obsahu schváleného dokumente uvediem stručný popis prvých 11 projektov v Zásobníku PUM, naplánovaných v I.etape do roku 2025, vrátane aktuálnej štatistiky intenzity cestnej dopravy.

Nachádzajú sa tu 3 projekty dobudovania obchvatov Trnavy, na najviac exponovanom východnom obchvate je intenzita dopravy cca 25 tisíc vozidiel/24 hod. V 2 prípadoch budovania obchvatu cesty I/51 je investorom SSC, pri projekte Západného obchvatu je investorom Mesto Trnava.

Projekt Južný obchvat Dunajskej Stredy rýchlostnou cestou R7 (s dennou intenzitou dopravy cca 15 tisíc vozidiel) je t.č. už vo výstavbe, investorom je NDS. Ďalšie 3 projekty sú venované obchvatom mesta Hlohovec, cez ktoré sa ťahá po 2 cestách II. triedy aj tranzitná doprava. Denná intenzita dopravy v Hlohovci je cca 40 tisíc vozidiel, investorom stavby je SSC. Do prvej dekády projektov PUM patrí aj Západný obchvat Senice, križovanej (podobne ako Piešťany) 2 cestami I. a II. triedy, s úhrnnou intenzitou dopravy cez Senicu cca 35 tisíc vozidiel denne, investormi sú SSC a TTSK. Predposledný projekt je obchvat Holiča križovaného 2 cestami I.triedy, v ktorom je denná intenzita dopravy cca 40 tisíc vozidiel, investorom je SSC. Do I.etapy výstavby ciest do r.2025 je zaradená aj preložka cesty I/51 pri obci Trstín s výstavbou tunela pod Bielou horou, nameraná intenzita dopravy na tomto úseku I/51 je cca 6700 vozidiel denne, investorom je SSC.

Pre porovnanie sa vrátim k projektom budovania obchvatov Piešťan v Zásobníku PUM č.34,36 a 70 naplánovaným v časovom horizonte r. 2030-2040. Zaradím tam aj neschválený projekt č.56 Severo-západného obchvatu Piešťan, pôvodne naplánovaný na roky 2025-2030. Podľa údajov z PUM je aktuálna denná intenzita dopravy v Piešťanoch cca 21 tisíc vozidiel na ceste I/61 a na ceste II/499 dokonca cca 29 tisíc vozidiel. Úhrnná intenzita dopravy na križovaní týchto ciest je neuveriteľných 50 tisíc vozidiel 24 hodín ! Také zaťaženie centrálneho dopravného uzla určite neexistuje v žiadnom meste Trnavského samosprávneho kraja ! Štatisticky porovnateľný počet vozidiel v kraji sa denne pohybuje len po diaľnici D1 medzi Trnavou a Bratislavou…

Z pohľadu dopravného zaťaženia širšieho centra mesta cestnou dopravou sú aktuálne Piešťany na 1. mieste v TTSK, čo by sa logicky malo premietnuť aj do ich prioritného zaradenia do prvej desiatky projektov PUM TTSK v rámci I.etapy do roku 2025. Prečo sú Piešťany v pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry zaradené iba do II. a III. etapy PUM plánovanej na roky 2030-2040 ? Môže za to azda logicky nepochopiteľný údaj IAD vypočítaný dopravným modelom, ktorý udáva prognózu intenzity dopravy v roku 2030 pre najzaťaženejší úsek Piešťan 10 600 vozidiel denne resp. 12 900 vozidiel na rok 2050? Že by počet vozidiel jazdiacich cez Piešťany o pár rokov neuveriteľne klesol na 1/4 až 1/5 ? Kto vypracoval takúto prognózu dopravy? Hodnotenie ponechám na odborníkov.

Pokúsim sa to zhrnúť. Po Trnave sú Piešťany v počte obyvateľov 2. najväčším a navyše jediným kúpeľným mestom kraja, v ktorom by dopravná infraštruktúra mala zabezpečovať pokoj domácich i zahraničných hostí… Aký je aktuálny stav ? Cesty I/61 a II/499 sú vedené prieťahmi mesta, jediný cestný most cez Váh už nie je schopný prepraviť vozidlá nad 3,5 tony. Za 30 rokov od dobudovania obchvatu mesta D1 ešte v období bývalého Československa sa v základnej štruktúre dopravy prakticky nič nezmenilo. Čo bráni ďalšiemu rozvoju dopravy nášho mesta? Túto otázku je potrebné položiť autorom strategického dokumentu resp. osobám kompetentným za riešenie dopravy v meste Piešťany. Pre mňa osobne je to celé nelogické a nepochopiteľné. Prečo sú Piešťany akýmsi „škaredým káčatkom“ TTSK ?

Uvediem ešte odkaz na základné podkladové materiály Mesta Piešťany. Sú to ÚPMP – územný plán Mesta (schválený v roku 1998) a GDP – Generel dopravy Piešťan, ktorý bol na objednávku Mesta spracovaný STU Bratislava v roku 2010. Potrebu vybudovania Západného obchvatu Piešťan cesty I/61 z kapacitných dôvodov zahŕňa aj GDP, v ktorom sú uvedené 4 rôzne scenáre rozvoja cestnej infraštruktúry Piešťan. 3 navrhované scenáre upozorňujú na potrebu vybudovania západného obchvatu Piešťan preložkou cesty I/61 za železničnú trať s prepojením južne okolo areálu letiska.

V jednom z navrhovaných scenárov síce bolo ponechanie cesty I/61 prieťahom mesta, autori GDP však mali k dispozícii iné informácie o intenzite cestnej premávky na cestách I/61 a II/499. Ak by autori GDP mali aktuálne namerané údaje intenzity dopravy v Piešťanoch použité ako podklady pre spracovanie PUM, od ponechania prieťahu mesta cestami I/61 a II/499 by upustili.

Na záver ešte jedno zamyslenie nad situáciou v Piešťanoch po roku 2030 a dostavaní Južného obchvatu mesta na ceste II/499 s mostom cez Váh. Z uvedených podkladov sa dá predpokladať, že ak nebude vybudovaný severozápadný obchvat mesta, nákladná doprava nad 3,5 tony smerujúca cez Piešťany na Topoľčany bude presmerovaná križovatkou Bratislavská – Krajinská k poliklinike. Na tomto úseku Bratislavskej cesty po polikliniku by mala teda byť v dekáde 2030 – 2040 hustota dopravy cca 50 tisíc vozidiel denne (podobná ako na diaľnici D1 medzi Trnavou a Bratislavou). Bolo by to pre obyvateľov husto obývanej južnej časti mesta Piešťany vôbec únosné ?

Že by sa stala v projekte PUM týkajúcom sa cestnej infraštruktúry v Piešťanoch už na začiatku nejaká chyba? Čo ovplyvnilo, že sa upustilo od projektu západného obchvatu Piešťan na ceste I/61? Kto vôbec aktuálne už schválený strategický dokument za Piešťany pripomienkoval ? Prečo zostali v Zásobníku PUM medzi projektmi s poradovými číslami 34-40 „biele miesta“…?

Vzhľadom na obsiahlosť materiálu som sa rozhodol svoj príspevok k plánovanému rozvoju cestnej dopravy v Piešťanoch do roku 2050 rozdeliť. V druhej časti by som sa chcel venovať ostatným formám dopravy v Piešťanoch, ktorý by mohol byť pre občanov tiež celkom zaujímavý

Peter Zemánek

Continue Reading

Blogy

Blog Petra Zemáneka: Sme nezodpovední… ?

Published

on

By

Myslím tým na občanov Slovenska vo vzťahu k pandémii choroby Covid-19, ktorá si teraz v našej domovine vyberá krutú daň. V aktuálnom mesiaci denne na túto chorobu zomiera cca 100 Slovákov, čím sme sa v prepočte na počet obyvateľov zaradili na nelichotivé 1.miesto na svete. 22.2.2021 sme toto prvenstvo dosiahli aj v počte hospitalizovaných. Môže za to len nezodpovednosť občanov v oblasti dodržiavania protipandemických opatrení?

Začnem tým, čo bolo cca pred rokom. Pre mňa bol Covid-19 v podstate len menšou nepríjemnosťou, ktorá ma obmedzovala v bežnom živote. Keď sa v prvej vlne dostala táto choroba z Číny aj do Európy a postihla napríklad niektoré husto obývané oblasti Talianska, prijala aj naša bývalá vláda prísne opatrenia.

Môj zamestnávateľ zaviedol hneď po ich vyhlásení prísny lockdown, ktorý som znášal s istým pocitom krivdy. Kým mnohí moji kolegovia zostali doma, mne to charakter mojej práce neumožňoval a dochádzal som do zamestnania denne. Ráno pri príchode nám zmerali na vrátnici teplotu, v budove sme museli nosiť rúška, osobné stretávanie so spolupracovníkmi sme zredukovali na minimum. Jedinou spoločenskou udalosťou dňa sa stal obed v jedálni, aj tam sme sedeli pri stoloch po jednom.

Po príchode z práce domov to už bolo v pohode. Tešil som sa (podobne ako teraz) na jarné dni a pobyt v prebúdzajúcej sa prírode. Vývoj pandémie som sledoval z nadhľadu, na Slovensku bolo v tom čase relatívne málo pozitívne testovaných. Úmrtí na Covid 19 bolo u nás ako šafránu, po roku je všetko inak…

Informácie o vynútenom odchode ľudí z tohoto sveta v dôsledku pandémie sú dnes na dennom poriadku. Tieto smutné udalosti sa dotkli mnohých známych aj príbuzných. Mnohí z nich by tu ešte mali byť, ale táto zákerná choroba si začala vyberať obete aj medzi mladšími a predtým zdravými ľuďmi. Napriek mojim relatívne bohatým životným skúsenostiam som ešte takúto situáciu nikdy nezažil. Kde sme na Slovensku v ročnom boji proti pandémii Covid 19 urobili chyby?

Po relatívne pokojnom lete 2020 nová vláda prijala rôzne opatrenia, ktoré mali zastaviť prípadne obmedziť šírenie koronavírusu. Dve vlny plošných pretestovaní občanov s čiastočným lockdownom na jeseň, ani tvrdé opatrenia prijaté po Novom roku nám však v boji s krízou nepomohli. Práve naopak – situácia sa ešte zhoršila.

Myslím si, že významný podiel na zhoršení pandemickej situácie má plošné testovanie občanov AG testami. Odborníci od začiatku upozorňovali na ich nespoľahlivosť, čo sa v praxi aj potvrdilo. Podľa aktuálnych údajov MZ bolo pri testovaní AG-testami na koronavírus pozitívnych 2,26 %, cca 260 tisíc z cca 11,5 miliónov občanov SR. PCR testami bolo pretestovaných cca 2 milióny občanov so zistenou pozitivitou 14,8 % – cca 293 tisíc obyvateľov. Miera pozitivity zistená pomocou PCR testov je podľa tejto štatistiky 6,5 krát vyššia ako pri AG testoch. Natíska sa otázka, koľko ľudí s negatívnym AG-testom bolo po plošných testovaniach v skutočnosti nakazených koronavírusom? Prakticky sa po Slovensku zrejme pohyboval veľký počet občanov, ktorí mali resp. majú oficiálny doklad o svojej zdravotnej nezávadnosti, ale vírus môžu šíriť ďalej. Sú takíto občania Slovenska nezodpovední?

Názorným príkladom nespoľahlivosti AG-testov na koronavírus bolo medializované testovanie miliardára Elona Muska. Šéf automobilky Tesla tvrdil, že si nechal v ten istý deň urobiť štyri AG testy, pričom výsledok testovania bol dvakrát negatívny a dvakrát pozitívny…

Presnejší ale drahší PCR test zdravotné poisťovne bežne nepreplácajú. Ak by sa u mňa prejavili zdravotné príznaky choroby, neváhal by som si za PCR test zaplatiť.

Akýmsi svetlom na konci tunela je, že od začiatku roka začalo preventívne očkovanie najviac ohrozených skupín obyvateľstva na koronavírus. Práve od širšieho zaočkovania ľudí odborníci očakávajú pozitívny obrat v boji proti Covid 19. Bohužiaľ očkovacích vakcín je vo svete nedostatok a výrobcovia nedodržujú termíny ani zazmluvnené množstvá dodaných prípravkov. Medzitým sa objavili ďalšie mutácie vírusu (britská, juhoafrická, brazílska, vraj dokonca aj československá…), ktoré sa prejavujú agresívnejšie aj voči mladším skupinám obyvateľstva a situáciu ešte komplikujú. Niektoré už schválené očkovacie preparáty strácajú účinnosť a ich použitie niektoré štáty obmedzujú. Ďalší vývoj pandémie Covid-19 je preto stále nejasný.

Podľa môjho názoru sa podstatná časť obyvateľov Slovenska pri dodržiavaní prijatých opatrení proti koronavírusu správa zodpovedne, hoci všade existujú aj výnimky. Čo sa dá zmeniť, aby sme sa dostali z tejto nelichotivej situácie? Občania sú zneistení a právom očakávajú riešenie od kompetentých predstaviteľov štátu

P. Zemánek

Ilustr. foto / Photo by Ashkan Forouzani on Unsplash

Continue Reading

Reklama

Populárne články