Blog Adriany Drahovskej: Vianoceholik

Blog Adriany Drahovskej: Vianoceholik

25. decembra 2015 Off Od PNky.sk

Určite ho poznáte. Hovorí si, že tento rok bude všetko inak. Že si veci naplánuje, eliminuje množstvo darčekov, žiadne veľké vianočné upratovanie sa nekoná a štyri plechy koláčov je zbytočne veľa. Lenže nakoniec…

Presne toto som si myslela aj ja tento rok. Lenže, keď už raz chytíte silný „vianoceholizmus“, tak ľahko sa vás nepustí. A preto som sa opäť pristihla, ako leziem po rebríku s handrou v ruke, aby sa okná blyšťali, ruky mám po kolená vyťahané od plných tašiek a rozmýšľam, že ešte nemám darčeky pre neterine deti a synovu priateľku. Zrazu je pár dní pred Vianocami, na balkóne žiadny stromček, tak sa snažím vybrať z posledných, trochu opŕchnutých jedličiek, a medzitým uvažujem, že šesť druhov koláčov sa mi zdá predsalen trochu málo.

 

Ale, našťastie, pomaly sa liečim a vlastne každý rok trochu upúšťam od predstavy, ako by všetko malo vyzerať, keby…Napríklad náš stromček zdobia deti – na rozdiel od upratovania celkom ochotne, takže je „krásne nedokonalý.“  Sú na ňom rôzne druhy a farby ozdôb a nesmú chýbať tri červené srdiečka s našimi menami. Dostala som ich od bývalej kolegyne, ktorá bola robiť reportáž vo výrobni vianočných ozdôb (znovu veľká vďaka, Anka!). Čím som staršia, tým viac sa mi páčia – a v podstate celý náš stromček, ktorý nepodlieha štýlu ani móde. Darčeky sme tiež už obmedzili na jeden kus, prípadne hotovosť, upratovanie som tento rok začala o čosi skôr a posledné dni sa aj deti zobudili, takže sme nakoniec všetko spolu zvládli.

IMG_9261A zrazu to prichádza. Ten dôvod, tá eufória, prečo človeka chytá vianoceholizmus – ŠTEDRÝ VEČER.  Keď sú všetci slávnostne naladení, na stole horia sviečky, na stromčeku žiaria ozdoby i svetielka, rozvoniava kapustnica, zemiakový šalát je presne taký, aký má byť a deti sa už tešia na darčeky či koláče. A nielen u nás, ale u vás, u susedov, v Európe, vo svete… Vianoce nenosia meno sviatky pokoja a mieru nadarmo, ony takými naozaj sú (aj v historických súvislostiach). Zrazu sme všetci trochu iní, viac vďační a vlastne šťastní. Všetko je krásne sladké a krehké ako vianočné oblátky. Naše pocity sa zároveň akoby zhmotňujú, vinú sa okolo nás, prúdia v tom čistom byte, dome, sú s nami pri návštevách príbuzných či rodinných prechádzkach. Možno práve ony sú tým Vianočným zázrakom.

A vtedy si aj my, vianoceholici, uvedomíme, že vlastne celý virvar okolo sviatkov milujeme – hoci s výhradami, tak ako pri každej láske. Zrejme preto si ho nenecháme ujsť ani budúci či ten ďalší rok. A určite by sme si túto svoju závislosť nemali vyčítať. Ak ju totiž dokážeme udržať v aspoň trochu rozumných medziach, raz za rok jej prepadnúť prináša predsa aj svoje výhody, nemyslíte?

Šťastné a veselé, priatelia – užívajte sviatky!

Adriana Drahovská