Connect with us

Adam Rehák

Blog Adama Reháka: Prečo riešime následky a nie príčiny?

Published

on

Mnohí ma poznáte ako cestovateľského blogera, ale dnes som sa rozhodol písať o niečom inom, a to o mojom pohľade ako sa u nás na Slovensku často nezmyselne riešia problémy. Hneď v úvode by som chcel objasniť, že tento blog nemá za úlohu diskreditovať konkrétnych ľudí, vedenia miest, obcí, alebo žúp či štátu. Je iba mojím subjektívnym pohľadom na problém, ktorý sa týka nás všetkých a akousi úvahou ako by sa možno dali následky problému eliminovať.

O akom probléme to vlastne idem písať? Problém, ktorý vyplýva už z nadpisu – to, že neriešime problém, ale iba následok problému. Môj dnešný príklad sa bude týkať životného prostredia a jeho ochrany.

Za ostatné obdobie sme mali možnosť vidieť ako je príroda nevyspytateľná a ukazuje nám to prostredníctvom počasia. Najmä silný vietor, ktorý nás potrápil už minulý rok a spôsobil škody na majetku a chvalabohu zatiaľ nie na ľudských životoch. Padajúce konáre, vyvrátené stromy, či silný vietor sa začali stávať pravidlom počas búrky. A tu si myslím, že sa nachádza kameň úrazu. Prečo sa viac nedbá na revitalizáciu drevín a namiesto toho sa za každú cenu snažíme zachovať strom len preto, že je pekný, alebo ho sadil niečí starý či prastarý otec?

Ja pochádzam z dediny a sám si prírodu vážim a snažím sa ju zachovať a chrániť. Príde mi však nezmyselné za každú cenu zachovávať niečo pre jeho estetickú alebo citovú väzbu. Ešte horšie, keď je v tom len ľahostajnosť ľudí. Drevo je jedno z mála obnoviteľných zdrojov, tak by sme ho asi mali viac obnovovať. Samozrejme, nebyť svedkami opačného extrému, ktorý sa deje v Tatrách, a to bezhlavému rúbaniu.

Spomeniem preto pár príkladov, ktoré sa už stali a pár príkladov, ktoré môžu mať ešte katastrofálne následky. Určite si každý spomína na to, ako bol uzavretý húpací most v lete minulého roka. Príčinou bol zlomený konár na strome nad konštrukciou mostav dôsledku silného vetra. Po odstránení následkov sa zistilo, že stromy na Lide, a teda aj ten, ktorý spôsobil škodu, už vyše 10 rokov nadsluhujú a budú takmer všetky odstránené a nanovo vysadené. Asi otázka väčšiny ľudí vtedy znela: „Kebyže sa toto nestane, ako dlho by tam ešte tie stromy boli?“ No zjavne asi ďalších 10 rokov by nás strašili pokiaľ by sa nestalo niečo podobné. Z tohto príkladu by sme si mali zobrať ponaučenie.

Ďalší príklad sa stal na jeseň minulého roka na Vážskej ulici. Áno je pravda, že v tomto prípade bola jednou z príčin ohrozenia životov rekonštrukcia parkoviska. Môj názor však je, že pri takýchto prácach, keď je narušený koreňový systém je správne zeleň revitalizovať. Nebolo by lepšie keby stromy, ktoré sú vyššie ako samotná bytovka neboli odstránené a vysadené nové? Viem, že pre mnohých strašná predstava, ale opäť sa len odstraňovali následky a nie príčina. Veď predsa pred mestským úradom rekonštrukcia neprebehla a stala sa veľmi podobná situácia o pár týždňov neskôr.

Skúsme sa preto zamyslieť, či je udržiavanie starej zelene viac na osoh alebo skôr viac na škodu. Nie som proti tomu, aby sa staré stromy zachovávali, ale nie na úkor ohrozenia života a majetku.

Stačilo by na začiatok skúsiť nadstaviť systém lepšie. Spomenul som príklady, ktoré sa už stali, a tak sa dostávam k príkladu, ktorý sa môže stať. Ako som už písal vyššie bývam v jednej z okolitých dedín a takmer každý deň dochádzam do Piešťan. Už niekoľko rokov sa pozerám a niekedy mám až strach ísť popod Červenú vežu, ktorá skoro celá už patrí súkromným vlastníkom, s tým, či nepadne na cestu niektorý z tých nahnutých stromov. To sa naozaj čaká len na to kým sa niečo stane? Nech mi nikto nevraví, že vyrezanie 20-30 stromov naruší ekosystém a bude to zásadný zásah do prírody.

Stačilo by skúsiť konečne zasiahnuť prevenčne a odstrániť príčinu možnej katastrofy a nie až následky ako to býva zvykom. Veď čo má vyššiu hodnotu ako ľudský život? Desiatky stromov určite nie.

Adam Rehák, Ilustr. foto: archív-

Adam Rehák

Blog Adama Reháka: Biely kameň – zrúcanina hradu nad Svätým Jurom

Published

on

By

Na konci augusta medzi sviatkami som využil počasie na nenáročný výlet pri Bratislave. Prinášam vám teda krátky blog na inšpiráciu.

Cesta na hrad

Ako už z nadpisu vyplýva, zrúcanina sa nachádza v obci Svätý Jur. Parkovanie je možné pod horou, v ktorej sa zrúcanina nachádza, treba mať však aj šťastie na voľné miesto. Aby ste nemuseli hľadať miesto a mali cestu k hradu o niečo dlhšiu, odporúčam zaparkovať na parkovisku poniže kostola. Odtiaľ stačí ísť po chodníku až k odbočke na hrad, ktorá je vyznačená na drevenej tabuli. Tu cesta vedie ešte chvíľu po asfaltovej ceste a potom sa mení na lesnú cestu až k hradu. Cesta trvá od odbočky na hrad cca 20 minút.


Hrad

Zrúcanina vás hneď privíta tabuľou o histórii hradu a obrázkami, ako hrad asi vyzeral.  Za tabuľou prechádzate prvou kedysi vstupnou bránou dolného nádvoria. Z hradných múrov zostali už len časti. Aj tak je ich zachovaných pomerne dosť.

Hrad je prakticky už súčasťou lesa. Výhodou je, že počas horúcich slnečných dní tu je príjemný tieň. Bohužiaľ, nenaskytne sa vám žiaden pekný výhľad na okolie (možno s výnimkou zimy). Z dolnej časti vedú pomerne strmé schody do hornej časti, ktorá ma dosť prekvapila svojou veľkosťou. Najskôr sa ocitáte na kedysi hlavnom nádvorí.

Tu však hrad nekončí a keď prejdete o kus vyššie ocitáte sa v hlavnej veži. Samozrejme, dá sa to iba predstaviť a orientovať sa podľa múrov, ktoré tu ešte zostali. Je tu aj miesto na posedenie a prípadne opekanie. Takže sa dá tento výlet spojiť aj s takouto aktivitou. Hrad zdola pôsobil ako také nič, ale osobne som bol jeho veľkosťou prekvapený. Mal zaujímavú atmosféru, škoda, že sa trocha viac neobnovuje. V mnohom mi pripomínal moje staršie návštevy zrúcanín, ako napríklad Dobrá voda, Pajštún, Čičva či Ostrý kameň.


TIP: Ak neplánujete spojiť prehliadku s opekaním, potom hrad nie je na celý deň, ale skôr ako prechádzka do prírody na popoludnie.

Continue Reading

Adam Rehák

Blog Adama Reháka: Liptovský hrad – najvyššie položený hrad na Slovensku

Published

on

By

Dnes vám priblížim druhú časť nášho výjazdu na Liptov. Štart na tento výlet začína v obci Kalameny vedľa kúpeľov Lúčky. Parkovisko sa nachádza na konci obce a stojí 2 eurá na celý deň. Hneď pri parkovisku je aj prameň a provizórne prírodne miesto na kúpanie, resp. relax vo vode. Prichádzame ku križovatke ciest a musíme si vybrať. Na výber sú dve varianty. Ísť po modrej alebo žltej značke. Vyberáme si modrú, a teda dlhšiu a náročnejšiu trasu. Už teraz prezradím, že nás nečaká výlet, ale riadna turistika s niečo vyše 400 metrovým prevýšením.

Cesta na hrad

Cesta začína v pohode po asfaltovej ceste až po odbočku do lesa. Pred šliapaním do kopca máme ale ešte krátku zastávku pri prameni Anička. Tu sa dá posedieť, zahrať si drevený šach alebo pexeso. Naberáme z prameňa čistú studenú prírodnú vodu a ideme na to. Od prvej chvíle sa stúpa do kopca s celkom výdatným stúpaním. Prvú polovicu je cesta kamenistá a udupaná, čiže terén nieje problém. Treba však nahodiť pokojné tempo, pretože cesta bude už len náročnejšia. Asi po 45-tich minútach prichádzame na pomerne rovnú, ale veľmi krátku lúku. Odtiaľto vidno aké prevýšenie nás ešte čaká a s miernym obdivom pozeráme na tých hrdinských rodičov s malými deťmi, ktorých obiehame. Opäť vchádzame do lesa a prakticky zvyšok cesty prekonávame jednu vrstevnicu za druhou. Cesta je miestami iba šotolina, preto sa netreba ponáhľať, ale ísť skôr opatrne. Posledných asi 20 minút cesty je už terén lesná ušliapaná cestička.

Hrad


Po 1,5 hodiny prichádzame na vrchol kopca a vidíme prvé kamene zachovaného opevnenia hlavnej citadely hradu. Čo je však ozajstným zadosťučinením tejto cesty, je ten prekrásny výhľad na celý Liptov. Od Liptovskej Mary (ktorú tu máte ako na dlani) až po majestátny Veľký Choč na druhej strane.

Darmo, veď sa nachádzame na najvyššie položenom hrade na Slovensku vo výške 993 m.n.m. Z hradu ostalo už len opevnenie vo výške asi 1,5 m a ukazuje celý pôdorys hradu. Ako hrad asi vyzeral, keď stál sa dá pozrieť na tabuli aj s jeho krátkym opisom. Na celom hrade nie je prakticky kúsok tieňa až na jeden strom a prístrešok s lavičkami a stolom. Na fotenie hradu tu toho teda veľa nie je, ale ten výhľad si zamilujete . My sme sa občerstvili a vydali sa na cestu späť. Teraz sme si vybrali druhú variantu, a to žltú turistickú značku. Je omnoho menej náročnejšia. Asi 1/3 cesty ide cez les, ale inak sa ide len po lúke pod hradom. Za ľahšiu cestu sme teda zaplatili tým, že sme skoro stále šli po slnku. (Popravde nám to vôbec nevadilo). Táto cesta je aj kratšia a trvá podľa tabule 1 hodinu a 15 minút. Veľa ľudí volilo okruh akurát opačne ako my. Na hrad šli ľahšou (žltou) cestou a naspäť ťažšou (modrou) cestou. Nechcem, samozrejme, nikoho odrádzať od hociktorej varianty. Obe zvládnu aj deti.

Tip :

Keď sa už nachádzate v obci Kalameny, určite sa aspoň zastavte v Lúčkach pozrieť si Lučanský vodopád a osviežiť sa.


Tu však druhá časť blogu nekončí. Ešte nás čaká miesto vybudované kvôli stavbe Liptovskej Mary.

Pribylina – skanzen Liptovskej dediny

Skanzen sa nachádza v rovnomennej obci Pribylina. Parkovanie je hneď pri ceste a stojí tiež 2 eurá na celý deň. Po chvíľke chôdze sa ocitám pred bránami skanzenu a kupujem lístok. Lístok stojí pre dospelých 6 eur, deti od 6 – 15 rokov 3 eurá a deti do 6 rokov majú vstup zadarmo. V cene máte aj prehliadku 3 objektov so sprievodcom o každej celej hodine. Okrem toho si všetky objekty prechádzate sami, ako len chcete. Je tu aj možnosť odviezť sa historickým vláčikom od depa do skanzenu. Treba si to však rezervovať pri pokladni. Milé tety sa vás však na tento prípadný záujem spýtajú samé a ochotne vysvetlia podrobnosti. Ja som využil len prehliadku so sprievodcom.


Prehliadka

Väčšina objektov je nanovo postavených, ale čo sa dalo preniesť a zachrániť sa stalo súčasťou týchto stavieb. Ako napríklad stropy, podlahy, fresky a pod. Sú to vlastne takmer úplne identické stavby ako tie, čo sa nachádzali na miestach terajšej vodnej nádrže.

Prvý objekt, ktorý navštevujeme je kaštieľ, ktorý sa nachádzal v jednej zo zaplavených dedín Liptovskej Mary. V kaštieli sa dozviete niečo nielen o jeho histórii, ale aj histórii liptovských dedín celkovo.


Druhý objekt je sedliacky dom. Je to ukážka nižšej vrstvy obyvateľstva a ich života. Samozrejme, nechýbajú nejaké zaujímavosti.


Tretí objekt je kostol. Ten bol podľa mňa najkrajšia časť celého skanzenu. Je to ako katolícky, tak aj evanjelicky vysvätený chrám. Uskutočňujú sa tu aj omše, či svadby. Má pôvodný oltár, kazateľňu, lavice aj fresky na stenách.


Vedeli ste že? Keď sa pozriete na Liptovskú Maru, pri jej hrádzi sa nachádza malá biela vežička. Táto vežička ukazuje presné miesto kde kostol stál pôvodne.


Tu prehliadka, ktorá trvá cca 30 minút končí. Ďalšie objekty si už pozeráte sami. Nachádzajú sa tu pôvodné domy obuvníka, farmára, garbiara, kováča či základná škola a mnoho iného. Dokonca aj amfiteáter, ktorý bol tento rok kvôli korone nevyužitý. Stánky s remeselnými výrobkami či občerstvením sú samozrejmosťou. Celý areál som si pochodil asi za 1,5 hodiny. S deťmi alebo aj jazdou na vláčiku to trvá samozrejme dlhšie. Odhadujem tak na 2,5 hodiny. Ako vždy vrelo odporúčam sa tu zastaviť a pozrieť si kus slovenskej histórie a kultúry.

Tu končí aj môj dvojdielny blog z Liptova. Dúfam, že bol inšpirujúci.

Continue Reading

Adam Rehák

Blog Adama Reháka: Za krásami a zaujímavosťami Liptova (1)

Published

on

By

Tento raz by som sa s vami rád podelil so svoji zážitkami z Liptova. Počas aktuálneho leta som tu navštívil viacero krásnych miest. V prvej časti vás pozývam na Likavský Hrad a do Liptovského Hrádku.

Likavský hrad – najväčší hrad Liptova

Cesta na hrad

Parkujeme na malom parkovisku v dedinke s názvom Likavka. Už odtiaľto vidno túto majestátnu zrúcaninu hradu. Cestička vedie po štrkovej ceste až pod most budovaného úseku diaľnice. Netreba sa však báť o bezpečnosť. Popod most vedie prístrešok, ktorý vás ochráni aj pred možnosťou pádu nejakého stavebného materiálu. Tu sa dostávame na miesto, z ktorého sa dá ísť dvoma cestami, resp. si môžete spraviť okruh tak ako my. Takže vstupujeme do lesa pod hradom cez maličký tunel. Cesta lesom je v pohode a celý čas nás chráni príjemný lesný tieň. Len na konci nás čaká zopár strmších prírodných schodíkov. Po ich zdolaní sa dostávame priamo pod hradnú skalu, na ktorej je hrad postavený. Cesta pohodovým tempom aj s malými deťmi trvala 30 minút.

Hrad

Keď som písal, že hrad z cesty pôsobí majestátne, tu skôr budí rešpekt. Hrad má totiž úctyhodnú výšku cca 30 metrov. Vchádzame teda vstupnou klenbou k stánku so suvenírmi a kupujeme si lístky. Cena je viac menej symbolická 2 eurá dospelí a 1 euro deti. Tak ideme ďalej do dolného nádvoria. Tu sa dá len pokochať na hrad z iného pohľadu.

Bohužiaľ horné nádvorie a hlavná citadela nie sú sprístupnené. Pracuje sa na jej sprístupnení, ale ešte to nejaký rok potrvá. Tak sme navštívili ešte jednu časť a to Huňadyho vežu. V nej sa na troch podlažiach nachádza história hradu, mučiareň a archeologické nálezy. Tak troška sklamaní sa pomaly poberáme späť na parkovisko.

Naspäť sme sa však vybrali inou cestou. Je to pôvodná cesta k hradu. Väčšina z nej sa ide po asfaltovej ceste a ponúka takýto pohľad na hrad.

Asi po dvadsiatich minútach treba zísť na lúku, ktorá sa nachádza nad staveniskom. Opäť sa toho netreba báť. Ide po nej vyšliapaná cestička, ktorá vás privedie späť ku prístrešku pod diaľničným mostom. Odtiaľto to už budete poznať. Táto cesta je o cca 10 minút dlhšia, ale ponúka pekný pohľad na hrad, ktorý po ceste lesom nemáte.

Vedeli ste že: Podľa básne Sama Chalupku tu väznili aj Juraja Jánošíka. Bohužiaľ, to nezodpovedá historickým faktom, pretože v tom čase bola Likava už 6 rokov zrúcaninou po povstaní Františka II. Rákociho.

Bol som síce sklamaný z malej možnosti preskúmania hradu, ale aj tak návštevu ako vždy vrelo odporúčam. Samozrejme, ak nebývate v okolí, tak moja rada je sa tu zastaviť ako spríjemnenie cesty cez Ružomberok, ako to bolo v našom prípade a nie ako jednodňový výlet na otočku.

Avšak ak chcete vidieť ozajstné väzenie, kde bol Juraj Jánošík väznený pred popravou stačí ísť do Liptovského Mikuláša.

Nás však čaká ešte jeden hrad aj s kaštieľom. Tak poďme na to.

Liptovský Hrádok – obec s komplexom Hradu a kaštieľa


Prichádzame do dedinky Liptovský Hrádok a parkujeme na parkovisku pri pomníku padlým vojakom z 1. svetovej vojny. Prechádzame cez cestu a ideme priamo k hradným múrom, kam nás vedie šípka s názvom Prehliadka. Máme šťastie. Stíhame poslednú prehliadku dňa o 16:00. Prehliadky sú tu každý deň od 10:00 – 16:00 a to vždy o celej hodine. Pani za okienkom sa nás pýta, či nám nevadí, že to bude detská prehliadka. Keďže máme so sebou deti, nevadí. Cena bola jednotná, 4 eurá na osobu. Normálne je cena 4 eurá dospelí a 2 eurá deti.

Prehliadka


Prehliadka bola podľa mňa zaujímavejšia ako klasická historická prehliadka. Namiesto veľa údajov, rokov a mien, ktoré po prehliadke aj tak väčšina z nás hneď zabudne, to malo iný priebeh. Prehliadkou nás sprevádzal „pán hradu a jeho princezná“ a zapájali aj deti hravou formou otázok a dedukcii o informáciách o hrade. Nadšencov histórie to asi baviť nebude, ale pre mňa také zaujímavé spestrenie. Prešli sme len hlavné časti komplexu.

Druhá polovica slúži ako ubytovanie a na usporadúvanie osláv. Aj počas našej prehliadky tam bola svadba. Prehliadka trvala cca 40 minút. Avšak nebola to nuda a zbehlo to hneď.

Tip : Nad parkoviskom sa nachádza malá vyhliadka so slovenským dvojkrížom. Sú to cca 2 minúty chôdze lesíkom. Určite ju nevynechajte. Ponúkne vám pekný pohľad na hrad s kaštieľom, ako aj na časť Západných Tatier až po Kriváň.

Adam Rehák

Continue Reading

Reklama

Populárne články