Connect with us

Názory

Žijeme v meste snov!

Published

on

„No, toto je fakt mesto snov, nie je tu čo robiť…ani v piatok večer…skapal tu pes…“ Takto sa o Piešťanoch vyjadruje väčšina mladých ľudí a ťahá sa minimálne do „civilizovanej“ Bratislavy. Odchádzajú. Odchádzajú z „mesta snov“, vzdialeného len 80 kilometrov od ich najbližšieho vysnívaného cieľa. Ja som v Bratislave bola. Bola, videla, žila, dýchala a vrátila som sa. Nie, ďakujem, nikdy viac. V tomto veku ma naozaj nedokážu nadchnúť veci ako Tesco otvorené 24 hodín denne, 7 dní v týždni alebo „dobrá infraštruktúra“ či tá naša vytúžená anonymita najanonymitovskejšia. Môj svet tvoria maličkosti, drobné, možno niekedy smutne pekné chvíle, ľudia, obrázky, ktoré mi zostávajú pred očami dlhé roky, pomaly sa zobúdzajúca pešia zóna pod mojím balkónom každé ráno, naozajstné velikánske prasa privezené ráno do mäsiarstva, voda, voda, labute, voda…

[singlepic id=4164 w=320 h=240 float=center]Nedávno, ešte bolo chladno, sme s rodinou cestovali na pohreb do južného, úplne zapadnutého kúta Slovenska. Vlastne sme ani nemuseli ísť až tak ďaleko. Kúsok za Nitrou sa už človek odchovaný západniarskymi „frajermi“ cíti ako na východnej Ukrajine… Asi v polovici cesty sme sa rozhodli, že zastavíme niekde sa naobedovať. „Aha, tu!“ ozývalo sa v aute každých päť minút, teda vždy, keď niekto z nás zbadal nejakú reštauráciu alebo motorest. A keď už žalúdky vydávali jasné signály. Bližšie skúmanie nám však vždy prekazilo radosť – všetky tie motoresty totiž boli zavreté. Až nakoniec sme si spomenuli, že minulý rok sme sa v jednom zastavili, bol na okraji cesty, bol otvorený, a aj keď sme pri odchode dlho nemohli nájsť nikoho, komu by sme mohli zaplatiť, bolo to tam vtedy celkom fajn.

Motorest sme našli, dvere boli otvorené, a dokonca aj domácu sme po chvíli objavili. Tá s naozajstným nefalšovaným prekvapením v tvári skríkla s krásnym južanským prízvukom: „Jááááj, chceli by ste jesť??? Ale my nemáme elektriku…“ Videla, že nás to, hladných ako Napoleonov, veľmi neodradilo, tak pokračovala: „No…mohla by som vám zohriať perkelt…srnčí alebo držkový…aj kávu…“ Tak sme si sadli, striedali sme si jeden vankúš na sedenie na mrazivo studených stoličkách a čakali. Doniesla perkelt, fakt dobrý, a chlieb v takom tom hnedom socialistickom plastovom košíčku. Účet napísala na kúsok krivo odstrihnutého štvorčekového papiera rukou, nezabudla na ňom prepísať dátum z 28. na 29., zjavne tam máva každý deň plno, a dokonca aj pečiatku naň buchla. Pri odchode sme si pýtali kľúč od WC na dvore (jeho lokalizácia mi už naozaj neprišla zvláštna), a ona zabedákala: „Jáááj, vy chcete na WC, no dobre, len nesplachujte, lebo ani voda nám nejde…“ Z čoho varila tú kávu, naozaj vedieť nechcem. Povedala, že o druhej poobede im všetko zapoja, že to len niečo vedľa prerábajú. Keď sme sa okolo šiestej vracali okolo tmavého opusteného motorestu domov, len som si vzdychla a blahorečila som osudu, že žijem v „meste snov“ a mám prácu, kde si môžem dať kedykoľvek strojové espresso (a to občas nadávam, keď na mňa vyjde dosypanie zrna do kávovaru), doma teplo, že záchod nemám na dvore a že si môžem hneď po príchode dať horúcu sprchu. Aj keď neviem, či som skutočne šťastnejšia.

Pohreb bol hrozný ako každý pohreb, ale keby som nemala chrbtovú kosť, nafotila by som skvelé obrázky… Stará cigánka v krátkej rifľovej sukni a v roztrhaných pančuškách, s kytičkou cez plot nakradnutých chryzantém stojaca opretá o múr domu smútku, cigáň (taký kočovný, strapatý – a nie, rasistka naozaj nie som) v modrom obleku stojaci za plotom cintorína a dívajúci sa na pohreb spoza brány, vedľa neho dieťa, malý špinavý cigánsky anjel s nezabudnuteľnými očami a širokým krásnym úsmevom, ďalší cigáni idúci po ceste, každý na pleci jednu obrovskú hnedú ovcu… A kopa všelijakých deduškov a babičiek, ktorí si ma pamätajú ako dieťa a o ktorých existencii som ja až do tohto pohrebu nemala tušenia, ktorí si ešte stále myslia, že my zo západniarskeho mesta sme väčší, odolnejší a silnejší, lebo nás „chovajú s týma vitamínama“. Ktorí ešte veria na to, že sme šťastnejší a dožijeme sa viac.

Na druhý deň som sa vracala z práce, zakývala som Maťovi, ktorý si zarába drobné do klobúka rovno pod mojím oknom hraním na gitare a neskutočne dobre spieva, pozdravila som sa s pánom doktorom, vycerila som zuby na čašníka z ktorejsi reštaurácie, pristavila som sa pri okienku s oblátkami na kus reči, pohladkala som krásneho zlatého retrievera, a svoju anonymitu som zahodila do kanála pred vchodom. A keď zajtra uvidím z okna na kancelárii zase bicyklovať uja v modrej košeli a nohaviciach pripnutých štipcami na bielizeň tesne nad členkami s pokojom Angličana krížom cez rozkopanú Teplickú pomedzi všetky tie zbíjačky, nákladiaky a žeriavy, budem sa cítiť, že tu som naozaj doma. A no a čo, že nemáme električky a Euroveu. O pár dní budeme mať aj Kennyho Garreta a Roberta Glaspera. A koľko „Blavákov“ na nich príde!

Autor: Veronika Škultétyová

REKLAMA

Continue Reading

Názory

ŽiWell pozýva na degustačné menu z Libanonu

Published

on

By

Séria obľúbených degustačných večerov pokračuje. Na štvrtkový (18. marca) večer sú prepravené špeciality libanonskej kuchyne:

1, Muhammara – dip z červenej papriky a orechov s pita chlebom (orechy, lepok)

2, Libanonské mäsové guličky v paradajkovej omáčke so škoricou

3, Mujadara – šošovicová ryža s karamelizovanou cibuľou

4, Sladké, sezamové tahini cookies s mandľovou múkou a medom (sezam, orechy)

Jedlo si môžete zobrať so sebou z Piešťanského pivovaru alebo vám ho dovezú domov. Celé menu má cca 600 g a vystačí pre 1 veľmi hladného alebo 2 mierne hladných gurmánov. Cena kompletného menu je 9,90 €.

Objednávajte do štvrtku 15:00 h. Rozvoz od 17:30 do 19:30 h. Využite akciu a zľavu viac ako 30%. Objednajte si set 6 x 0,44 l plechovka Staročeský ležiak ŽiWELL. Bežná cena 14,40 € zľavnená cena teraz 9,90 €. Recenziu na toto výborné pivo nájdete tu.


REZERVÁCIA:

Urobte si rezerváciu a pomôžte nám naplánovať, koľko porcií uvariť, zároveň si svoju porciu pozichrujete.

Do správy SMS cez FB alebo whatsapp 0949 409 900, 0948 191 750, napíšte:

MENO:

ČAS:

POČET PORCIÍ:

ADRESU ak chcete menu doviezť domov:

TELEFÓN:

CHCEM set 6x plechovka piva ŽiWELL za 9,9 € ÁNO/ NIE


PR / Photo by Christelle Hayek on Unsplash

Continue Reading

Názory

Názor čitateľa: Prvá hlúposť roka – platba za pohľad na vlastné vnúčatá

Published

on

By

Verejné korčuľovanie na piešťanskom zimnom štadióne je od začiatku januára spoplatnené.  Do redakcie sme dostali mail s príhodou a názorom jedného z návštevníkov.  Názor zverejňujeme v plnom znení.

Ilustr. foto

„Dnes som bol s manželkou na zimnom štadióne. Obaja sme dôchodcovia. Vnuci (6 a 7 rokov) dostali pod stromček nové korčule a chceli, aby sme sa išli na nich pozrieť na verejné korčuľovanie ako im to ide (2.1.2020, 11:15-12:30). Oni tam samozrejme šli s rodičmi a my sme sa s manželkou dohodli, že tam pôjdeme asi tak v polovici času korčuľovania. A tak sa aj stalo. Vybrali sme sa z domu okolo 11:30 a na štadión sme dorazili asi o 11:45 a chceli sme pobudnúť tak 15 až 20 minút.

Čakalo nás však hneď pri vchode novoročné privítanie Mesta Piešťany. Dvaja páni za stolíkom pri vchode, jeden z nich hrdo oblečený vo veste s tým novým šatanovským znakom SZĽH nás zastavili a pýtali od každého po 1,5 €. Samozrejme čítali sme na dverách oznam o spoplatnení, kde sa písalo o korčuliaroch a ich sprievode. No my s manželkou sme neboli ani jedno, ani druhé. Ako dedko a babka na dôchodku sme sa proste prišli pozrieť na 15 minút na vnukov ako korčuľujú. Preto som sa pánov za pultíkom spýtal, za čo vlastne chcú peniaze a navyše od dôchodcov. Ten zrejme vyššie postavený v tej fajnovej veste mi odvetil, že aj keď idem do obchodu, tak aj tam platím. Na to som mu odpovedal, že ak nevie, tak v obchode sa platí buď za tovar, alebo služby a toto nie je ani jedno, ani druhé. Po krátkej ostrejšej, ale slušnej výmene názorov sme s manželkou odišli s horkosťou v hrdle.

Som človek, ktorý nemá problém niekoho podporiť aj finančne, ak vidím, že je to pre dobrú a potrebnú vec a veľakrát som to aj urobil. A ak by tam vedľa tých nadutých pánov stála pokladnička na dobrovoľné príspevky pre rozvoj hokejovej mládeže, asi by som aj prispel. Ale toto? Toto je prvá hlúposť roka, s ktorou som sa hneď druhý deň v roku stretol. Cez to všetko prajem piešťanskému hokeju veľa úspechov v novom roku.“

Poznámka redakcie: Poplatky za verejné korčuľovanie sú príjmom nájomcu zimného štadióna, spoločnosti Športový hokejový klub 37 Piešťany s.r.o.

-red-

Continue Reading

Názory

Názor čitateľa: Ako sa (ne)triedi odpad v Piešťanoch

Published

on

By

Posledné roky je trendom na Slovensku, ale aj vo svete triedenie odpadu. Tomuto trendu som samozrejme naklonený a vítam ho, nakoľko sa sám považujem za človeka, ktorý sa snaží nakladať s odpadom, čo najrozumnejšie a najšetrnejšie k našej planéte. Som totiž zástanca názoru, že každý človek má začať sám od seba, ak chce niekoho poučovať.

Tento trend pozorujem už nejaký čas aj v Piešťanoch. Veď aj štatistiky a plné kontajnery na triedený odpad svedčia o tom, že sa Piešťanci zlepšujú v triedení odpadu. V tento a ešte lepší trend som dúfal po zvolení aktuálneho primátora, nakoľko sám pracoval v tejto oblasti a mal túto agendu aj v predvolebnej kampani. Dokonca otvorenie nového zberného dvora vo mne vyvolalo pozitívny pocit z toho, že s novým primátorom prichádza aj nová odpadová politika. Bohužiaľ som sa asi zmýlil.

Mal som totiž tú česť navštíviť zberný dvor, keď som tam bol niečo vyhodiť. No a tu sa mi naskytol dosť zaujímavý pohľad. Do veľkého kontajnera s nápisom drobný stavebný odpad Služby mesta Piešťany vyhodili celý obsah vozidla, ktoré zberá odpad napríklad z pešej zóny, parku či chodníkov. Aby som uviedol môj šok na pravú mieru. V týchto odpadkových košoch, ktoré sa nachádzajú na pešej zóne alebo chodníkoch v meste sú rôzne nádoby. Konkrétne rozdelené, aby okoloidúci aspoň trocha odpad zatriedili.

Takže napríklad, ak máte plastovú fľašu dáte ju prirodzene do nádoby s označením plasty atď. Vozidlo zo Služieb mesta Piešťany zastaví a všetok tento natriedený odpad pracovník nahádže do tohto vozidla. Následne príde do zberného dvora a celý jeho obsah končí v kontajneri s názvom drobný stavebný odpad. Samozrejme mi nedalo a vyhotovil som si fotografie. Využil som portál odkazprestarostu.sk, kde som sa pýtal vedenia mesta, či o tom vôbec vedia. Do dnešného dňa som sa nedozvedel odpoveď.

Moja otázka je teda nasledovná: Načo? Načo toto divadielko o triedení odpadu, keď to neriešia ani Služby mesta Piešťany a zároveň aj zberný dvor. Vedenie mesta buď o tom ani nevie alebo vie a toleruje to. V oboch prípadoch je to smutné konštatovanie. Od bežného človeka sa očakáva, že bude ohľaduplný k životnému prostrediu a niektoré inštitúcie sa na tom asi iba smejú. Ja som sa v tej chvíli cítil jemne povedané ako blbec. Samozrejme dúfam, že tento článok ľudí neodradí triediť odpad, ale naopak donúti konať vedenie mesta k činom na nápravu tohto konania. Hlavne, keď je pán primátor  zástanca životného prostredia a triedenia odpadu.

-km-

Continue Reading

Reklama

Populárne články