Connect with us

Názory

Žalujem… Moja manželka pribudla do štatistík

Published

on

Pôjdem 5. marca voliť. Čo iné mi ostáva. Vyplakať sa nad urnou.

Našu vtedy devätnásťdňovú dcéru nezobudil manželkin chrčivý výkrik, nezobudili ju ani moje hysterické telefonáty na pohotovosť, ani príchod záchranárov a pokusy o oživovanie. V predbežnej pitevnej správe stálo rozvrat vnútorného prostredia spôsobený diabetom.

Na diabetes sa neumiera, nie keď máte 29 rokov a ste fit, bez alergií, srdcových porúch alebo akýchkoľvek iných komplikácii.

Ak teda za komplikáciu nerátame trojtýždňové dieťa.

Tou skutočnou komplikáciou bolo skôr slovenské zdravotníctvo.

Nie, neviním z jej smrti záchranku, ktorá prišla až dvadsaťpäť minút po prvom telefonáte a oživovala ju viac ako hodinu.

Neviním obvodného lekára, ktorý ju deň predtým vyšetril a poslal domov s tým, že má viac soliť a piť.

Neviním jej diabetologičku, s ktorou konzultovala telefonicky svoje výkyvy cukru a ktorá ju neposlala do nemocnice na vyšetrenia.

Neviním ani výhradného distribútora jej čínskej diapumpy, ktorý len málokedy posielal kanily, baterky a iné náhradné dielce v správnom počte a pomere, a manželke tak na pokoji nepridával.

Neviním nemocnicu, v ktorej v čase zopár mrazivých dní tejto zimy vypadol roky zlyhávajúci kotol, a tak prepúšťali z nemocnice každého, kto vládal chodiť.

Neviním pôrodnícke oddelenie, z ktorého ju štyri dni po cisárskom reze poslali domov, ale pre istotu jej dali podpísať reverz.

Neviním lekárov v nemocnici, ktorým sa zdali jej výsledky cukru málo kompenzované, ale nič s tým nikto počas jej uzimeného pobytu na oddelení nerobil.

Neviním pôrodníkov, že ju predtým štyri dni trápili pokusmi o umelé vyvolanie pôrodu, aby ju nakoniec takmer už nedýchajúcu rýchlo brali na cisársky rez.

Neviním nikoho konkrétneho, hoci by som aj chcel. Viním systém, ktorý umožnil sled týchto zlyhaní. Viním absenciu popôrodnej starostlivosti o matky.

Lebo „bolesť chrbta je normálna“. Lebo „dýchavičnosť je normálna“. Lebo „bolesť brucha je normálna“. Lebo „záchvaty úzkosti sú normálne“. Lebo „malátnosť a vyčerpanie sú normálne“. Je celkom možné, že keby fungovalo aspoň niečo, Zuza tu ešte mohla byť s nami.

Keď sa ten človek v premiérskom kresle spýtal, že čo on má s nejakým pokazeným kotlom, skoro ma roztrhlo od jedu. Ale to ešte Zuza žila. Dnes pri spomienke na to cítim len paralyzujúci smútok a nevoľnosť.

Moja manželka pribudla do štatistík. Dlho nám to tu hnilo. Nemohlo to ostať pri padajúcej omietke a chýbajúcom WC papieri. Zuza bola z tých úžasných ľudí, ktorí by sa uchytili kdekoľvek. Kdekoľvek inde by zrejme aj prežila.

Chcela však pomôcť meniť Slovensko k lepšiemu. Dôrazom na vzdelanie, osobnú zodpovednosť, schopnosť analyticky myslieť.

Podotkla by asi, že systém nenesie zodpovednosť, nemá zmysel viniť systém, systém je náš konštrukt, systém tvoríme všetci svojím každodenným konaním. A tiež raz za štyri roky.

O podobe a rámcovaní nášho konania rozhodujeme aj vo voľbách.

Dnes rozumiem voleniu deštruktívnych krikľúňov. Tiež mám teraz chuť ničiť a kopať. Je však smiešne očakávať, že to niečomu pomôže. Zmätené kopanie len pomáha hnilobe.

Ak však v týchto voľbách budete voliť tých, ktorí nesú zodpovednosť za zahnívanie systému posledných osem z desiatich rokov, tak vám nemám viac čo slušné povedať.

Neexistuje výhovorka, aj neinformovanosť je už v dnešnej situácii svojvoľná. A morálne odsúdeniahodná. Pôjdem 5. marca voliť. Čo iné mi ostáva. Vyplakať sa nad urnou. Vyžalovať sa.

A Hanke v kočíku porozprávam o jej odvážnej, húževnatej mame, ktorá chcela meniť Slovensko k lepšiemu.

Pavol Hardoš Foto: archív urban_ex

Článok bol pôvodne uverejnený na webových stránkach denníka SME,
za možnosť zverejniť ho na stránkach PNky.sk redakcii ďakujeme.
Krátené so súhlasom autora.

Continue Reading

Názory

ŽiWell pozýva na degustačné menu z Libanonu

Published

on

By

Séria obľúbených degustačných večerov pokračuje. Na štvrtkový (18. marca) večer sú prepravené špeciality libanonskej kuchyne:

1, Muhammara – dip z červenej papriky a orechov s pita chlebom (orechy, lepok)

2, Libanonské mäsové guličky v paradajkovej omáčke so škoricou

3, Mujadara – šošovicová ryža s karamelizovanou cibuľou

4, Sladké, sezamové tahini cookies s mandľovou múkou a medom (sezam, orechy)

Jedlo si môžete zobrať so sebou z Piešťanského pivovaru alebo vám ho dovezú domov. Celé menu má cca 600 g a vystačí pre 1 veľmi hladného alebo 2 mierne hladných gurmánov. Cena kompletného menu je 9,90 €.

Objednávajte do štvrtku 15:00 h. Rozvoz od 17:30 do 19:30 h. Využite akciu a zľavu viac ako 30%. Objednajte si set 6 x 0,44 l plechovka Staročeský ležiak ŽiWELL. Bežná cena 14,40 € zľavnená cena teraz 9,90 €. Recenziu na toto výborné pivo nájdete tu.


REZERVÁCIA:

Urobte si rezerváciu a pomôžte nám naplánovať, koľko porcií uvariť, zároveň si svoju porciu pozichrujete.

Do správy SMS cez FB alebo whatsapp 0949 409 900, 0948 191 750, napíšte:

MENO:

ČAS:

POČET PORCIÍ:

ADRESU ak chcete menu doviezť domov:

TELEFÓN:

CHCEM set 6x plechovka piva ŽiWELL za 9,9 € ÁNO/ NIE


PR / Photo by Christelle Hayek on Unsplash

Continue Reading

Názory

Názor čitateľa: Prvá hlúposť roka – platba za pohľad na vlastné vnúčatá

Published

on

By

Verejné korčuľovanie na piešťanskom zimnom štadióne je od začiatku januára spoplatnené.  Do redakcie sme dostali mail s príhodou a názorom jedného z návštevníkov.  Názor zverejňujeme v plnom znení.

Ilustr. foto

„Dnes som bol s manželkou na zimnom štadióne. Obaja sme dôchodcovia. Vnuci (6 a 7 rokov) dostali pod stromček nové korčule a chceli, aby sme sa išli na nich pozrieť na verejné korčuľovanie ako im to ide (2.1.2020, 11:15-12:30). Oni tam samozrejme šli s rodičmi a my sme sa s manželkou dohodli, že tam pôjdeme asi tak v polovici času korčuľovania. A tak sa aj stalo. Vybrali sme sa z domu okolo 11:30 a na štadión sme dorazili asi o 11:45 a chceli sme pobudnúť tak 15 až 20 minút.

Čakalo nás však hneď pri vchode novoročné privítanie Mesta Piešťany. Dvaja páni za stolíkom pri vchode, jeden z nich hrdo oblečený vo veste s tým novým šatanovským znakom SZĽH nás zastavili a pýtali od každého po 1,5 €. Samozrejme čítali sme na dverách oznam o spoplatnení, kde sa písalo o korčuliaroch a ich sprievode. No my s manželkou sme neboli ani jedno, ani druhé. Ako dedko a babka na dôchodku sme sa proste prišli pozrieť na 15 minút na vnukov ako korčuľujú. Preto som sa pánov za pultíkom spýtal, za čo vlastne chcú peniaze a navyše od dôchodcov. Ten zrejme vyššie postavený v tej fajnovej veste mi odvetil, že aj keď idem do obchodu, tak aj tam platím. Na to som mu odpovedal, že ak nevie, tak v obchode sa platí buď za tovar, alebo služby a toto nie je ani jedno, ani druhé. Po krátkej ostrejšej, ale slušnej výmene názorov sme s manželkou odišli s horkosťou v hrdle.

Som človek, ktorý nemá problém niekoho podporiť aj finančne, ak vidím, že je to pre dobrú a potrebnú vec a veľakrát som to aj urobil. A ak by tam vedľa tých nadutých pánov stála pokladnička na dobrovoľné príspevky pre rozvoj hokejovej mládeže, asi by som aj prispel. Ale toto? Toto je prvá hlúposť roka, s ktorou som sa hneď druhý deň v roku stretol. Cez to všetko prajem piešťanskému hokeju veľa úspechov v novom roku.“

Poznámka redakcie: Poplatky za verejné korčuľovanie sú príjmom nájomcu zimného štadióna, spoločnosti Športový hokejový klub 37 Piešťany s.r.o.

-red-

Continue Reading

Názory

Názor čitateľa: Ako sa (ne)triedi odpad v Piešťanoch

Published

on

By

Posledné roky je trendom na Slovensku, ale aj vo svete triedenie odpadu. Tomuto trendu som samozrejme naklonený a vítam ho, nakoľko sa sám považujem za človeka, ktorý sa snaží nakladať s odpadom, čo najrozumnejšie a najšetrnejšie k našej planéte. Som totiž zástanca názoru, že každý človek má začať sám od seba, ak chce niekoho poučovať.

Tento trend pozorujem už nejaký čas aj v Piešťanoch. Veď aj štatistiky a plné kontajnery na triedený odpad svedčia o tom, že sa Piešťanci zlepšujú v triedení odpadu. V tento a ešte lepší trend som dúfal po zvolení aktuálneho primátora, nakoľko sám pracoval v tejto oblasti a mal túto agendu aj v predvolebnej kampani. Dokonca otvorenie nového zberného dvora vo mne vyvolalo pozitívny pocit z toho, že s novým primátorom prichádza aj nová odpadová politika. Bohužiaľ som sa asi zmýlil.

Mal som totiž tú česť navštíviť zberný dvor, keď som tam bol niečo vyhodiť. No a tu sa mi naskytol dosť zaujímavý pohľad. Do veľkého kontajnera s nápisom drobný stavebný odpad Služby mesta Piešťany vyhodili celý obsah vozidla, ktoré zberá odpad napríklad z pešej zóny, parku či chodníkov. Aby som uviedol môj šok na pravú mieru. V týchto odpadkových košoch, ktoré sa nachádzajú na pešej zóne alebo chodníkoch v meste sú rôzne nádoby. Konkrétne rozdelené, aby okoloidúci aspoň trocha odpad zatriedili.

Takže napríklad, ak máte plastovú fľašu dáte ju prirodzene do nádoby s označením plasty atď. Vozidlo zo Služieb mesta Piešťany zastaví a všetok tento natriedený odpad pracovník nahádže do tohto vozidla. Následne príde do zberného dvora a celý jeho obsah končí v kontajneri s názvom drobný stavebný odpad. Samozrejme mi nedalo a vyhotovil som si fotografie. Využil som portál odkazprestarostu.sk, kde som sa pýtal vedenia mesta, či o tom vôbec vedia. Do dnešného dňa som sa nedozvedel odpoveď.

Moja otázka je teda nasledovná: Načo? Načo toto divadielko o triedení odpadu, keď to neriešia ani Služby mesta Piešťany a zároveň aj zberný dvor. Vedenie mesta buď o tom ani nevie alebo vie a toleruje to. V oboch prípadoch je to smutné konštatovanie. Od bežného človeka sa očakáva, že bude ohľaduplný k životnému prostrediu a niektoré inštitúcie sa na tom asi iba smejú. Ja som sa v tej chvíli cítil jemne povedané ako blbec. Samozrejme dúfam, že tento článok ľudí neodradí triediť odpad, ale naopak donúti konať vedenie mesta k činom na nápravu tohto konania. Hlavne, keď je pán primátor  zástanca životného prostredia a triedenia odpadu.

-km-

Continue Reading

Reklama

Populárne články