Connect with us

Názory

Espresso pod lipou, konečne otvorené!!!

Published

on

Neviem, ako novinku nášho centra hodnotíte Vy, ale ja som smutný z dotvorenia najexponovanejšieho miesta v našom meste a zároveň z ukrojenia z „najväcšieho“ verejného zhromažďovacieho priestoru. Takto si zrejme mestské zastupiteľstvo predstavuje rozvoj centra.

[singlepic id=28369 w=320 h=240 float=left]Pre lepšiu predstavu stručne uvediem genézu prerodu stánku Pod Lipou na Lipu za espressom. Mesto v roku 2010-2011, po prehratom súdnom spore s reštituentom pozemku, vlastnilo stavbu stánku z časti umiestnenú na jeho pozemku o výmere 21m2! Reštituent odmietol dohodu s mestom o odkúpení pozemku a predal ho súčasným majiteľom, a zároveň stavebníkom Espressa. Tí ihneď podali na Mestský úrad žiadosť o prevod nehnutelnosti s geometrickým plánom a štúdiou prestavby stánku s cielom stabilizácie majetkovo-právneho stavu – rozumej odkúpenie stavby a prikúpenie 61m2 (!!!) z plochy Námestia slobody. Žiadosť doplnená o stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Trnave (KPÚ TT), stanoviská odborných referátov MsÚ a projektovú dokumentáciu prestavby a prístavby stánku pod Lipou bola predložená mestskému zastupiteľstvu a jeho odborným komisiám.

V Komisii pre rozvoj mesta sme sa po diskusii v skromnom počte členov zhodli na nesúhlasnom stanovisku k uvedenému zámeru. Prvotná koncepcia Námestia slobody (mimochodom oceneného architektonickou cenou CE.ZA.AR 2006) totiž vytvárala zhromažďovací priestor ako voľné rozptylné územie, dominantným akcentom bola Lipa slobody so stánkom v podnoži. Podla nej boli proporcie jednotlivých prvkov v území a ich vzájomné vzťahy komponované tak, aby tvorili vyvážený celok a splnali požadovanú funkciu.

[singlepic id=28370 w=320 h=240 float=left]Koncepcia tiež rátala s dalším stavebným rozvojom v prelukách a prestavbou jestvujúcich objektov po obvode námestia. Nový projekt kaviarne (i keď funkčne vhodný), sme však na našom centrálnom námestí „umrtvenom“ bankami považovali za priestorovo a plošne neadekvátny. Navrhovaný objekt vytvára pevnú stavebnú prekážku a stiesnené prevádzkovo-priestorové vzťahy k ďalším prvkom námestia – fontáne, lipovej aleji, narušuje celkovú mierku priestoru a potláča dominanciu Lipy slobody ako charakterotvorného prvku.

Tento nesúhlasný názor troch architektov, členov Komisie pre rozvoj mesta, bol na zastupiteľstve podporený i rovnakým stanoviskom autorov návrhu II. etapy pešej zóny (vrátane Nám. slobody) z ateliéru AABP, ktorí ho zaslali na moju žiadosť komisii a bol prezentovaný pani Ing. arch. Bartošovou.

A ako môžeme vidiet v reáli, naše obavy z tohto projektu mali svoje opodstatnenie. Preto ma zas a znova zaráža postoj poslancov mestského zastupiteľstva k vlastnej odbornej komisii. Poslanci v diskusii napadli neuznášaniaschopnosť komisie, čo je pravda vzhľadom na počet a odchod členov počas prerokovávania na komisii, ale neuberá to nič na legitímnosti a odbornosti jej stanoviska. Minimálne je to signál na pribrzdenie a podrobnejšie prerokovanie problému, vzhľadom na obmedzené možnosti regulovania projektu v povoľovacom procese zo strany stavebného úradu po odpredaji časti námestia.

Ďalšie príspevky sa niesli v duchu „nie som síce odborník, ale javí sa mi to v poriadku“. Hlavná váha sa prikladala stanovisku KPÚ TT, ktoré (ako uvediem ďalej) nebolo dodržané, a vyriešeniu právneho stavu. Na rozvoj mesta a jeho centra sa nepoukazovalo.

A výsledok? Keby to nebolo až také škaredé, možno by mi to tak nevadilo. Z môjho pohľadu však vzniklo niečo neproporčné, zvláštneho oblomnohouholníkového tvaru s krivo nasadenou elipsou strešnej rímsy. Stavba vytŕča do námestia a vizuálne prekáža pri vstupe od Teplickej a Rázusovej, teda v priestore, ktorý by mohol mať ambíciu stať sa súčasťou pešej zóny a nie komunikáciou s parkoviskom. Nehovoriac o nedodržaní štyroch základných podmienok súhlasu Krajského pamiatkového úradu, takže nechápem ako dostali stavebné povolenie.

Za prvé, KPÚ TT žiadal už existujúci stánok zachovat v maximálne možnej miere – no ten bol v maximálne možnej miere zbúraný, okrem múrika okolo lipy. Druhou podmienkou bolo kopírovať pôdorysný tvar stánku – elipsu, súčasný pôdorys sa nedá geometricky opísať. Treťou požiadavkou bola architektúra inšpirovaná už existujúcim výrazom – horizontálne členenie na sokel, pás okien a subtílnu rímsu. Tie však boli nahradené patvarom s vertikálnym členením a ledabolo nasadenou strechou. Štvrtým, no nie menej dôležitým bodom bolo použiť na dostavbu kvalitné materiály a kvalitný detail. A hoci je to dosť nejasná požiadavka, okrem hliníkových okien aj tak nevidím nič, čo by sa približovalo jej splneniu. Dokonca aj architektonický detail odsadenia strechy prezentovaný na vizualizáciach bol pri realizácii zrušený. Také malé zavádzanie.

Vôbec nechápem, prečo – keď už si páni stavebníci dali námahu získať lukratívny verejný pozemok všetkým na ociach – postavili na ňom takú búdku. Zostáva mi dúfať, že to zachráni „kultúrno-spoločenký život“ prevádzky. I keď v Pieštanoch plných kaviarní, terás a reštaurácií to nepovažujem za prínos ani pre domácich, ani pre návštevníkov.

Aby som len nekritizoval, videl by som aj iné možnosti riešenia pôvodného právneho problému, a to zbúrať zle využiteľný stánok a zvýrazniť tým Lipu slobody s ponechaním pozemku stavebníkom. Alebo prenajať stánok napríklad reštaurácii Riviéra ako zázemie pre letnú terasu. No teraz je to už jedno.

Možno sa pýtate, prečo toľko kriku pre útulnú kaviarnicku oživujúcu Námestie slobody? Lebo stále znova sa v zastupiteľstve akoby mimochodom udejú nekoncepčné rozhodnutia o odpredajoch verejných pozemkov, s ignoranciou názoru odborníkov. Potom sa občania čudujú, prečo rastú dve štvorpodlažné bytovky natlačené na Centrum voľného času Ahoj na Teplickej, prečo sa z Teplického parku za Gymnáziom odtrhne kus plochy na výstavbu niekoho polyfukčného objektu, kde dotyčná ani nebýva, prečo sa stále zmenšujú verejné a zelené plochy. Možno raz niekto zreštituuje aj 50 m2 v mestskom parku pod amfiteátrom a požiada Mesto, nech mu predá ďalších 150 m2, aby tam postavil mrakodrap s kultúrno-spoločenskou funkciou, samozrejme v súlade s územným plánom.

A možno to nie je ani taká veľká fikcia.

Autor Ing. arch. Igor Bučenec, člen Komisie pre rozvoj mesta

Continue Reading

Názory

ŽiWell pozýva na degustačné menu z Libanonu

Published

on

By

Séria obľúbených degustačných večerov pokračuje. Na štvrtkový (18. marca) večer sú prepravené špeciality libanonskej kuchyne:

1, Muhammara – dip z červenej papriky a orechov s pita chlebom (orechy, lepok)

2, Libanonské mäsové guličky v paradajkovej omáčke so škoricou

3, Mujadara – šošovicová ryža s karamelizovanou cibuľou

4, Sladké, sezamové tahini cookies s mandľovou múkou a medom (sezam, orechy)

Jedlo si môžete zobrať so sebou z Piešťanského pivovaru alebo vám ho dovezú domov. Celé menu má cca 600 g a vystačí pre 1 veľmi hladného alebo 2 mierne hladných gurmánov. Cena kompletného menu je 9,90 €.

Objednávajte do štvrtku 15:00 h. Rozvoz od 17:30 do 19:30 h. Využite akciu a zľavu viac ako 30%. Objednajte si set 6 x 0,44 l plechovka Staročeský ležiak ŽiWELL. Bežná cena 14,40 € zľavnená cena teraz 9,90 €. Recenziu na toto výborné pivo nájdete tu.


REZERVÁCIA:

Urobte si rezerváciu a pomôžte nám naplánovať, koľko porcií uvariť, zároveň si svoju porciu pozichrujete.

Do správy SMS cez FB alebo whatsapp 0949 409 900, 0948 191 750, napíšte:

MENO:

ČAS:

POČET PORCIÍ:

ADRESU ak chcete menu doviezť domov:

TELEFÓN:

CHCEM set 6x plechovka piva ŽiWELL za 9,9 € ÁNO/ NIE


PR / Photo by Christelle Hayek on Unsplash

Continue Reading

Názory

Názor čitateľa: Prvá hlúposť roka – platba za pohľad na vlastné vnúčatá

Published

on

By

Verejné korčuľovanie na piešťanskom zimnom štadióne je od začiatku januára spoplatnené.  Do redakcie sme dostali mail s príhodou a názorom jedného z návštevníkov.  Názor zverejňujeme v plnom znení.

Ilustr. foto

„Dnes som bol s manželkou na zimnom štadióne. Obaja sme dôchodcovia. Vnuci (6 a 7 rokov) dostali pod stromček nové korčule a chceli, aby sme sa išli na nich pozrieť na verejné korčuľovanie ako im to ide (2.1.2020, 11:15-12:30). Oni tam samozrejme šli s rodičmi a my sme sa s manželkou dohodli, že tam pôjdeme asi tak v polovici času korčuľovania. A tak sa aj stalo. Vybrali sme sa z domu okolo 11:30 a na štadión sme dorazili asi o 11:45 a chceli sme pobudnúť tak 15 až 20 minút.

Čakalo nás však hneď pri vchode novoročné privítanie Mesta Piešťany. Dvaja páni za stolíkom pri vchode, jeden z nich hrdo oblečený vo veste s tým novým šatanovským znakom SZĽH nás zastavili a pýtali od každého po 1,5 €. Samozrejme čítali sme na dverách oznam o spoplatnení, kde sa písalo o korčuliaroch a ich sprievode. No my s manželkou sme neboli ani jedno, ani druhé. Ako dedko a babka na dôchodku sme sa proste prišli pozrieť na 15 minút na vnukov ako korčuľujú. Preto som sa pánov za pultíkom spýtal, za čo vlastne chcú peniaze a navyše od dôchodcov. Ten zrejme vyššie postavený v tej fajnovej veste mi odvetil, že aj keď idem do obchodu, tak aj tam platím. Na to som mu odpovedal, že ak nevie, tak v obchode sa platí buď za tovar, alebo služby a toto nie je ani jedno, ani druhé. Po krátkej ostrejšej, ale slušnej výmene názorov sme s manželkou odišli s horkosťou v hrdle.

Som človek, ktorý nemá problém niekoho podporiť aj finančne, ak vidím, že je to pre dobrú a potrebnú vec a veľakrát som to aj urobil. A ak by tam vedľa tých nadutých pánov stála pokladnička na dobrovoľné príspevky pre rozvoj hokejovej mládeže, asi by som aj prispel. Ale toto? Toto je prvá hlúposť roka, s ktorou som sa hneď druhý deň v roku stretol. Cez to všetko prajem piešťanskému hokeju veľa úspechov v novom roku.“

Poznámka redakcie: Poplatky za verejné korčuľovanie sú príjmom nájomcu zimného štadióna, spoločnosti Športový hokejový klub 37 Piešťany s.r.o.

-red-

Continue Reading

Názory

Názor čitateľa: Ako sa (ne)triedi odpad v Piešťanoch

Published

on

By

Posledné roky je trendom na Slovensku, ale aj vo svete triedenie odpadu. Tomuto trendu som samozrejme naklonený a vítam ho, nakoľko sa sám považujem za človeka, ktorý sa snaží nakladať s odpadom, čo najrozumnejšie a najšetrnejšie k našej planéte. Som totiž zástanca názoru, že každý človek má začať sám od seba, ak chce niekoho poučovať.

Tento trend pozorujem už nejaký čas aj v Piešťanoch. Veď aj štatistiky a plné kontajnery na triedený odpad svedčia o tom, že sa Piešťanci zlepšujú v triedení odpadu. V tento a ešte lepší trend som dúfal po zvolení aktuálneho primátora, nakoľko sám pracoval v tejto oblasti a mal túto agendu aj v predvolebnej kampani. Dokonca otvorenie nového zberného dvora vo mne vyvolalo pozitívny pocit z toho, že s novým primátorom prichádza aj nová odpadová politika. Bohužiaľ som sa asi zmýlil.

Mal som totiž tú česť navštíviť zberný dvor, keď som tam bol niečo vyhodiť. No a tu sa mi naskytol dosť zaujímavý pohľad. Do veľkého kontajnera s nápisom drobný stavebný odpad Služby mesta Piešťany vyhodili celý obsah vozidla, ktoré zberá odpad napríklad z pešej zóny, parku či chodníkov. Aby som uviedol môj šok na pravú mieru. V týchto odpadkových košoch, ktoré sa nachádzajú na pešej zóne alebo chodníkoch v meste sú rôzne nádoby. Konkrétne rozdelené, aby okoloidúci aspoň trocha odpad zatriedili.

Takže napríklad, ak máte plastovú fľašu dáte ju prirodzene do nádoby s označením plasty atď. Vozidlo zo Služieb mesta Piešťany zastaví a všetok tento natriedený odpad pracovník nahádže do tohto vozidla. Následne príde do zberného dvora a celý jeho obsah končí v kontajneri s názvom drobný stavebný odpad. Samozrejme mi nedalo a vyhotovil som si fotografie. Využil som portál odkazprestarostu.sk, kde som sa pýtal vedenia mesta, či o tom vôbec vedia. Do dnešného dňa som sa nedozvedel odpoveď.

Moja otázka je teda nasledovná: Načo? Načo toto divadielko o triedení odpadu, keď to neriešia ani Služby mesta Piešťany a zároveň aj zberný dvor. Vedenie mesta buď o tom ani nevie alebo vie a toleruje to. V oboch prípadoch je to smutné konštatovanie. Od bežného človeka sa očakáva, že bude ohľaduplný k životnému prostrediu a niektoré inštitúcie sa na tom asi iba smejú. Ja som sa v tej chvíli cítil jemne povedané ako blbec. Samozrejme dúfam, že tento článok ľudí neodradí triediť odpad, ale naopak donúti konať vedenie mesta k činom na nápravu tohto konania. Hlavne, keď je pán primátor  zástanca životného prostredia a triedenia odpadu.

-km-

Continue Reading

Reklama

Populárne články