Connect with us

Kultúra

Za hranicou kultu fantázie a filmová noc v paralelných svetoch

Published

on

11. Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany vždy vyberá filmy do jednotlivých sekcii precízne a originálne. Finálny výber je spojený konkrétnou témy či charakteristikou. Vždy ide o pozoruhodnú skupinu filmov z nedávnych rokov ako aj o klasické, až kultové snímky. Jedenásty ročník v tejto tradícii samozrejme pokračuje. V divácky obľúbenej polnočnej sekcii Za hranicou kultu Cinematik tento rok predstaví osem originálnych a jedinečných filmov. Polnočná sekcia Za hranicou kultu: Fantázie vezme divákov za dobrodružstvami do svetov za hranicou imaginácie. Festival sa uskutoční tradične v Piešťanoch v dňoch od 13. do 18. septembra. 

film_10819_2Prvým z filmov je hororová fantasy komédia Armáda temnôt, druhé voľné pokračovanie kultového diela Lesný duch (1982) hororového vizionára Sama Raimiho. Režisér Sam Raimi v záverečnej časti trilógie sleduje príbeh mladého muža Asha, ktorý sa cestovaním v čase prenesie do rytierskych čias. Tu počas hľadania Knihy mŕtvych, ktorá ho môže preniesť späť do prítomnosti, zažíva neuveriteľné, až groteskné, dobrodružstvá.

Dobrodružstvá a neuveriteľné peripetie prežíva aj hrdina filmu Dobrodružstvá baróna Prášila v réžii Terryho Gilliama. Barón Prášil je prapodivnou postavičkou. Tvrdí o sebe, že je nemecký šľachtic a medzi jeho najobľúbenejšie činnosti patri vystatovanie sa svojimi neuveriteľnými príhodami, ktoré (vraj) zažil.11082-221056

Ďalším filmom je atypický pohlaď na trolov. Nórska snímka v réžii André Øvredala sa na tieto mýtické tvory pozerá z dokumentárneho uhla. Nórsko radí trolov do svojho národného folklóru. Trolovia sú protagonistami mnohých tradovaných príbehov. Hlavnou postavou filmu Lovec trolov je Hans, lovec trolov a člen Troliej bezpečnostnej služby. Žánrovo je snímka charakterizovaná ako mystifikačný pseudodokument, akési found footage fantasy, keďže samotár Hans dovolí mladým dokumentaristom, aby ho pri jeho životu nebezpečnej práci filmovali.301

Za zmienku jednoznačne stojí animovaný film geniálneho japonského režiséra Hayao Miyazakiho, ktorého tvorba sa ku kultovým snímkam bezpochyby radí. V sekcii uvádzame jedno z jeho vrcholných diel, Princeznú Mononoke. Epický príbeh o strete človeka s mocnou prírodou má vo svojom centre príbeh lásky princa Ašitaku, bojovníka veriaceho v mier medzi ľuďmi a prírodou a princeznej Mononoke, ľudského mláďaťa vlčej bohyne Moro.

Mytologický nádych má aj ďalší z filmov v rámci sekcie Za hranicou kultu: Fantázie – Excalibur. Film Johna Boormana je jedným z filmov, ktoré si kladú za úlohu odprezentovať legendárny príbeh kráľa Artuša, rytierov okrúhleho stola a v neposlednom rade samotného magického meča Excalibur. Boorman si pri prípravách na natáčanie zobral ako predlohu stredoveký román Thomasa Maloryho Artušova smrť. Dôraz kládol na pohlaď na legendu z perspektívy človeka 20. storočia. Doménami filmu sú kamera Alexa Thomsona a hudba Trevora Jonesa obsahujúca silné motívy klasickej hudby. Excalibur bol v roku 1981 uvedený v súťažnej sekcii 34. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Cannes, kde získal Cenu za umelecký prínos.

Pravidelnou sekciou na Cinematiku je Filmová noc. Tento rok sa zameria na paralelné svety. Všetky snímky vybrané do tohtoročnej filmovej noci sú animované a vyvracajú teóriu ši skôr konvenciu, že animované filmy sú určené len pre deti a chodí sa na ne do kina len ako celá rodina. Prvým z nich je americká snímka Koralína a svet za tajnými dverami Henryho Selicka. Hlavnou postavou je jedenásťročná Koralína, ktorá sa s rodičmi presťahovala do nového mesta a chýbajú jej starí kamaráti. Raz však v novom dome objaví tajné dvere. Za nimi nachádza alternatívny svet, taký v akom by (možnože) chcela žiť.the_nightmare_before_christmas_by_arwelyn

Na základe námetu a postáv vytvorených Timom Burtonom vznikol originálny muzikál Predvianočná nočná mora. Kultová snímka plná skvelých piesní z dielne Dannyho Elfmana je príbehom kostlivca Jacka Skellingtona, ktorý je svojou pracou znudený a stráca zmysel svojej existencie. Nebaví ho už ani strašenie detí. Z letargie ho vytrhne až návšteva susedného Vianočného mestečka a fascinácia vianočnými sviatkami. Nebol by to však on, ak by ich nezorganizoval v tom pravom desivom, halloweenovskom šate.

Posledným filmom je koprodukčný projekt Zrkadlová maska Davea McKeana podľa scenára Neila Gaimana. V centre diania je krajina, ktorá upadá do čierneho tieňa potom, ako Biela kráľovná vážne ochorela. Nastoliť rovnováhu môže len zrkadlová maska. Odvážna Helena sa vydáva na dlhu cestu, aby našla stratený artefakt skôr než temnota zahalí krajinu. Film je charakteristický svojimi pôsobivými obrazovými prostriedkami, kombináciou viacerých druhov animácie a hraného filmu, ako aj nekonečnou predstavivosťou režiséra a výtvarníka Davida McKeana.

Akreditácie na festival Cinematik si môžete zakúpiť už dnes na stránke www.cinematik.sk.

-TS Cinematik/Foto: cinematik.sk, google.com-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články