Connect with us

Kultúra

Z Topfestu sa v sobotu stal Gottfest, Zvonky štěstí spieval 15-tisícový dav

Published

on

Prvý deň na hudobnom festivale TOPFEST v Piešťanoch najviac poznačila strata hlavného pódia, v sobotu to už bolo len o skvelých koncertoch a ešte lepších fanúšikoch, ktorí zamierili na letisko vo veľkých počtoch. Vynikajúcu náladu pokropili doslova svätenou vodou aj koncerty Amy Macdonald, Slot, Kabát, Peter Nagy, Lenny, Zóna A a hlavne Karel Gott, ktorý sa na festivalovom pódiu predstavil po dlhých štyroch rokoch.

Vynikajúce koncerty odohrali v prvý deň Topfestu Gogol Bordello, Xindl X, Slobodná Európa, Polemic, Skindred, Bastille, či IMT Smile, ktorým bol white stage primalý a včera v noci by zaplnili aj tri takéto stany. Úlohu headlinera prvého dňa bravúrne zvládol 32-ročný angličan Rory Graham známy po celej Európe pod menom Rag ‚N’Bone Man. Okrem hitov Skin, či Human ponúkol takmer hodinový koncert, ktorého väčšinu s ním prítomní fanúšikovia odspievali.

„Ráno je nový deň“ s týmto slovným spojením po prvom dni, ktorý najviac poznačilo uzavretie hlavného pódia z bezpečnostných dôvodov začínal sobotňajší deň na jednom z našich najväčších hudobných festivalov. Upravený program fungoval a na festivale zavládla pravá letná atmosféra so všetkým, čo k tomu patrí a už konečne bez stresu.

„Som veľmi šťastný, že sme to prežili bez ujmy, nikomu sa nič nestalo a sobotňajšie skvelé reakcie od účinkujúcich, či návštevníkov nám priniesli aspoň trochu slnka do našich ťažko skúšaných srdiečok. Videl som vynikajúce koncerty Amy Macdonald, ruskej úderky Slot, Peter Nagy mal vynikajúcu odozvu na White stage, takisto Lenny, či Zóna A a mnohých ďalších. Všetkým veľká vďaka, že nás v ťažko skúšaných chvíľach podržali a chápali, že to bolo aj pre ich bezpečnosť,“ konštatoval už v nedeľu ráno hlavný organizátor Dušan Drobný. 

Blue stage, ktorý prevzal úlohu hlavného pódia zažil v sobotu koncerty Martina Haricha, Heľeniných očí a tiež výborný koncert pesničkárky Amy Macdonald, ktorá neobišla ani svoj megahit This is the life.

Nasledoval jednoznačný headliner festivalu Karel Gott, ktorý najprv nechal publikum zohriať svojim hosťom Petrovi Kolářovi a Ilone Csákovej. Potom sa už fanúšikovia dočkali a chvíľami to zvukovo vyzeralo ako pri koncertoch najväčších svetových kapiel. Maestro doprevádzaný svojou skupinou Boom! Band ponúkal hit za hitom a nakoniec pridával viac ako plánoval…

Niekoľkokrát sa musel vrátiť na pódium a po skandovaní viac ako 15-tisícového davu „Ďakujeme“ pridal ešte špeciálnu „acapella“ verziu hitu Zvonky štěstí, ktorú s ním odspievali všetci prítomní.

Neskutočné ovácie, zimomriavky a obrovský zážitok na celý život – to boli najčastejšie slovné spojenia používané fanúšikmi po skončení koncertu. A Karel Gott to nevidel ináč: „To som ešte nezažil…Bol to neskutočný večer, ktorý ma nabil veľkou energiou, najviac ma prekvapilo odkiaľ môžu tí mladí poznať moje pesničky, veď som tam mal niektoré skladby zo 60-tych rokov!

Obrovskú poklonu zložila Karlovi Gottovi aj nasledujúca skupina Slot produkujúca exportný ruský rock, ktorá sa na Topfest vrátila po roku: „Každý dospelý človek v Rusku vie, kto je Karel Gott. Je pre nás cťou hrať hneď po ňom – dokonca sa nám podarilo urobiť si aj foto – tú doma ukážem svojmu otcovi…“

A potom už nastal čas na ďalší – v poradí už štrnásty koncert skupiny Kabát na Topfeste a zároveň prvý, ktorý sa neodohrával pod otvoreným nebom. V „šapitó“, ako vtipne nazvali Blue stage odohrali opäť svoju dokonalú šou doplnenú o zaujímavé vizuálne projekcie.

Program „modrého pódia“ uzavreli domáce Horkýže Slíže, ktorí ešte viac rozprúdili výborné publikum v Piešťanoch. Na White stage sa hralo až pokiaľ nevychádzalo slnko a keďže festival obišla aj ďalšia avizovaná nočná búrka festival sa pokojne prehupol k svojmu záveru, ktorého pokojný priebeh potvrdili aj záchranárske zložky, ktoré nemali takmer žiadnu vážnejšiu prácu.

Čo dodať na záver? Snáď len jedno: Čo ťa nezabije, to ťa posilní – organizátori teda už teraz veria, že 15-ty ročník bude poriadne silný.

-TS TOPFEST/Foto:Peter Brichta, Rado Lellak, Patrik Ratajsky, Miriam Skipalová-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články