Connect with us

Kultúra

Vo Ville dr. Lisku otvorili výstavu o najúspešnejšej slovenskej letke v histórii

Published

on

Komorné priestory Villy dr. Lisku hostia od 24. novembra jedinečnú historickú výstavu. Podujatie venované 13. letke, vojnovému letectvu, ktoré je významne previazané s Piešťanmi, a leteckému esu Jánovi Režňákovi si nenechali ujsť desiatky Piešťancov. Počas výstavy predstavil Bohuslav Zůbek knihu Nezlomený orel, ktorá sa v priebehu chvíle rozpredala.

Najznámejšia a zároveň najúspešnejšia jednotka slovenských vzdušných zbraní Letka 13 vznikla pri reorganizácii letectva v prvý deň roku 1940 preznačením letky 37. Letka 13 sa stala súčasťou perute II, ktorú nasledujúci rok premenovali na stíhaciu peruť II. Koncom júna sa II. stíhacia peruť začala presúvať z Piešťan na základne na východnom Slovensku. S bojovým postupom začali jednotky 7. júla 1941. Lietadlá značky Avia trpeli nedostatkom kvalitného benzínu a súčiastok, a tak boli postupne sťahované späť na Slovensko.

IMG_6108

Skúsenosti z východného frontu donútili slovenskú vládu k nákupu nových modernejších strojov – Messerschmitt Bf 109. Od polovice novembra 1942 bola letka začlenená do bojovej zostavy. Pôsobila v ruskom Majkope, Krasnodare či Tamani. Na východnom fronte utrpela minimálne straty. Najúspešnejším pilotom sa stal Ján Režňák.

IMG_6226Ján Režňák sa narodil 14. apríla 1919 v Jablonici. Pred začatím druhej svetovej vojny absolvoval praktický pilotný elementárny výcvik v rámci akcie 1000 nových pilotov republike a tiež stíhací pilotný výcvik. Pilotom sa stal 1. decembra 1939. V Dánsku sa zúčastnil preškolenia na lietadlá Messerschmitt Bf 109.

Na fronte absolvoval 194 bojových letov, z toho sa 36-krát stretol so „stalinskými sokolmi“. Sám bol trikrát zostrelený. Po návrate z frontu v júli 1943 slúžil na Slovensku ako člen Pohotovostnej letky. Koncom októbra 1943 sa Ján Režňák oženil. Do Slovenského národného povstania sa zhodou viacerých okolností nezapojil a až do oslobodenia žil so svojou manželkou v Piešťanoch.

IMG_6082

Po obsadení piešťanského letiska Nemcami v septembri 1944 odmietol vstúpiť do Luftwaffe. Po oslobodení Piešťan vstúpil do novovytvoreného československého letectva. V roku 1948 bol po prevrate prepustený z armády a bola mu odňatá hodnosť. S manželkou Monikou prežil 54 rokov spokojného manželstva. Ján Režňák zomrel 19. septembra 2007.

01Za svoju bojovú činnosť bol ako najúspešnejší slovenský stíhač povýšený do hodnosti zástavníka.  Za bojové výsledky mu boli udelené početné ocenenia, spomeňme Pamätný znak 1. stupňa, Vojenný víťazný kríž VI. triedy, chorvátsky pilotný odznak, chorvátsku striebornú medailu Radu kráľa Zvonimíra, Železný kríž II. a I. triedy, Nemecký kríž v zlate či zlatú frontovú sponu. V roku 1997 bol mimoriadne povýšený do hodnosti poručíka.

IMG_6170Autor výstavy Stanislav Bursa začal zhomažďovať materiály pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi. Dnes si vďaka jeho štvrť storočnému úsiliu možno prezrieť autentické fotografie, doklady, modely lietadiel či vojenský odev. Stanislav Bursa cíti, že trinásta letka je kontroverznou témou: „Boli to obyčajní mladí dedinskí chlapci, pre ktorých bola vojna jedinou možnosťou, ako sa dostať k lietaniu. Každý, kto ich odsudzuje, by si mal uvedomiť jedno – že mali podpísaný reverz. Nemohli si vyberať, museli ísť tam, kde dostali rozkaz. Nechcel by som, aby táto výstava ľudí rozdeľovala, chcel by som skôr, aby pripomínala a spojovala. Sme malý národ a je škoda, že sa tak trieštime.”

IMG_6211Na výstavu zavítali aj syn leteckého esa Jána Režňáka Ivan spolu s vlastným synom, bývalý veliteľ Leteckej základne v Piešťanoch Miroslav Sluka a Stanislav Bursa, ktorí sa na príprave knihy taktiež podieľali. Výstavu si môžete pozrieť do 28. februára 2017.

IMG_6214Dôvod napísania prezentovanej knihy Nezlomený orel priblížil autor Bohuslav Zůbek: „S hrdosťou spomínam na tie chvíle, keď sme začali nad touto knihou uvažovať. V našej histórii je totiž obrovská diera – nemáme pomaly žiadne informácie o trinástej letke a o jej hrdinstve počas druhej svetovej vojny. I malý národ dokáže obrovské činy a práve malá slovenská letka to na východnom fronte dokázala.“ Napriek tomu, že knižka s dojímavými osudmi sa na mieste v krátkom čase rozpredala, spisovateľ prisľúbil, že si ju záujemcovia budú môcť dodatočne kúpiť v Balneologickom múzeu.

-vv-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články