Aj dnes ožije príbeh z knižky Tajuplné príbehy z nášho mesta (2. diel) od kolektívu žiakov Základnej školy E.F.Scherera z Krúžku priateľov detskej knihy pod vedením Anky Jánoškovej. V príbehu o Žofii sa dozvieme, že kúpele možno patria iným majiteľom, ako je známe…

Dievčatko

 ZofiaKedysi dávno žilo jedno dievčatko menom Žofia. Bola veselá, pekná a mala veľmi rada piešťanský park. Do parku sa chodievala hrávať každý deň. Starala sa tam aj o rastliny. Veľmi ju to bavilo, a tak sa rozhodla zasadiť tam svoj strom. Žofia rástla a s ňou aj strom. Verne sa oň starala a chodila k nemu každý deň. Po nejakom čase Žofia zistila, že ten strom nie je len tak obyčajný. Mal totiž čarovnú moc. V jeden deň bola Žofia taká unavená, že zaspala pod stromom. Bolo príjemné leto. Zobudila sa až neskoro v noci a nemohla veriť vlastným očiam. Vôbec nebola tmavá tichá noc, bol totiž spln. Okolo nej poletovalo množstvo krásnych, svietiacich farebných víl. Park sa v noci menil, ako keby na vílie mesto. Vtom si jedna víla všimla Žofiu, strhla sa a začala zvolávať ostatné víly. Tie hneď prileteli, obkľúčili Žofiu a zviazali ju. Žofia sa nemohla pohnúť a ako aj veľmi chcela niečo povedať, v tom okamžiku nevedela vydať zo seba ani jediný hlások.

REKLAMA

bio dia web baner 300x300 apr15

 

Víly ju vzali a zaviezli za svojou kráľovnou. Tá bola ešte krajšia než ostatné. Celá sa leskla, mala žiarivé zelené šaty a korunku mala z lúčnych kvetov. Žofia stála pred vílou kráľovnou a tá sa jej prihovorila. Víla sa Žofii poďakovala za to, že sa starostlivo starala o strom, ktorý zasadila. Potom víly usadili Žofiu na hrubý peň stromu a ich kráľovná im všetkým začala rozprávať príbeh.

vila„ Kedysi dávno toto mesto patrilo vílam. Boli to vílie kúpele. Chodili sa sem liečiť víly z celého sveta. Bez ľudí tu bolo krásne. Čistá voda, krásny les a veľa farebných kvetov. Ale potom sa to zmenilo. Prišli ľudia. Odvtedy bolo už všetko iné. Začali rúbať les a premieňať ho na polia, stavať domy, budovať cesty. A my? My sme tu mali čím ďalej, tým menej miesta. Víly odchádzali a začali chorľavieť, ale kým sme mali strom života, stále sme tu mohli žiť. Lenže ľudom nebolo stále dosť a strom života nám zoťali, pretože ho označili za starý a veľmi veľký. Keďže víly nemôžu žiť bez svojho životodárneho stromu, museli časom odísť a Piešťany obsadili ľudia. Ale potom si sa zjavila ty a všetko si vrátila. Zasadila si strom o ktorý si sa verne starala a ktorý sa vďaka tvojej láske k prírode stal životodárnym stromom víl. Víly sa sem mohli zase vrátiť a obnoviť vílie kúpele. Veľa víl ti je vďačných za svoje zdravie a vždy ti budeme dlžníkmi. Prijmi prosím od víl tento prívesok v tvare víly a vždy keď nás budeš chcieť vidieť, polož ho pod strom a povedz tieto slová: Víly, prosím, príďte sem, vidieť znova vás ja chcem! Po týchto slovách sa ti vždy zjaví nejaká víla. Ešte jedna vec, nehovor o nás nikomu! Bude to tak lepšie. Prajem ti dobrú noc.“

Víly uložili Žofiu a uspali ju. Ráno sa Žofia prebrala a nevedela, či to bol sen alebo nie, ale keď na svojom krku našla prívesok, ktorý dostala od vílej kráľovnej zistila, že to nebol sen ale skutočnosť.

Autor : Viola Kleinová, ilustr. foto č.1.: archív PNky

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972