Connect with us

Kultúra

Viac o obrane štátu, fašizme i xenofóbii sa dozviete už zajtra

Published

on

Kultúrno-komunitné centrum ŽiWell bude v nedeľu 28. januára dejiskom prvej série dvoch víkendových podujatí Ozvien festivalu Jeden svet v Piešťanoch. Prvý film 32 utajovaných strán – správa z pekla začne o 15.00 hodine a prinesie informácie o úniku Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera z vyhladzovacieho tábora, ale aj netradičný pohľad na obdobie nepochopiteľného mlčania mocných. Futbalový klub FC Roma chce hrať, ale tímu zloženému prevažne z rómskych hráčov sa súperi vyhýbajú. Observačný dokument spracováva závažnú tému xenofóbie cez netradičnú športovú optiku. Posledným filmom bude český dokument Výchova k vojne, ktorý bol do programu zaradený ako náhrada za film Bod varu a spracováva tématiku brannej výchovy a obrany štátu.

V nedeľu 4. februára budú projekcie regionálnych Ozvien festivalu Jeden svet pokračovať, pozrieť si budete môcť dokumenty s environmentálnou tématikou Nesmrteľný les a Je s nami koniec?, ale aj film o pôrodníctve Medzi nami s účasťou režisérky Zuzany Límovej. Vstupné na podujatia je dobrovoľné.

Program Ozveny festivalu Jeden svet v Piešťanoch:
Nedeľa 28. januára

15.00 hod. – 32 utajovaných strán – správa z pekla
32 Secret Pages – A Report from Hell / Ján Novák / ČR, Slovensko / 2015 / 62 min. / české znenie

Námetom filmu je útek z vyhladzovacieho tábora, ku ktorému došlo v apríli 1944. Správa, ktorú po ňom pripravili dvaja slovenskí židia Rudolf Vrba a Alfred Wetzler, ktorým sa podarilo utiecť z koncentráku, nenašla u spojencov odozvu a masové vraždenie pokračovalo. Ich informácie pritom mohli prispieť napríklad k zastaveniu deportácií židov z Maďarska. Utečenci sa po troch týždňoch útrap dostali až do židovskej obce v Žiline. Tam ich však čakal šok – neverili im. Nakoniec Vrba a Wetzler spísali 32-stranovú správu, ktorá sa dostala na pápežov stôl vo Vatikáne, k americkému prezidentovi Rooseveltovi, britskému premiérovi Churchillovi, aj do médií.

V máji toho roku o dianí v Osvienčime informovala britská BBC, neskôr v júni aj New York Times. No prišiel ďalší šok – nič sa nestalo. Spojenci nepodnikli nič, aby deportácie zastavili. Tu sa však príbeh utečencov nekončí, naopak, prechádza do ďalšieho dejstva, ktorému sa začalo hovoriť „spiknutie ticha“.  Aj s dôsledkami vtedajšej politiky, ktoré presahujú cez súčasnosť do budúcnosti vo forme popierania holokaustu…

16.30 hod. – FC Roma
FC Roma / Tomáš Bojar, Rozálie Kohoutová / Česká republika / 2016 / 75 min.

Minulú sezónu nastúpil do najnižšej českej futbalovej súťaže nový tím. FC Roma je děčínsky klub zložený prevažne z rómskych hráčov. Tréner klubu hovorieva: “Keď niekoho nemám rád, tak ho chcem poraziť”. Súperi to ale vidia inak a väčšina z nich klub bojkotuje. Pre FC Roma sa začína trochu zvláštna sezóna. Či sa zápas reálne odohrá, nie je nikdy vopred jasné a klub vyhráva väčšinu zápasov kontumačne. Kluboví hráči aj napriek tomu nestrácajú zmysel pre humor a bojujú tak na ihrisku, ako aj mimo neho.

Niekedy je to ale ťažšie, než si predstavovali: strácajú sa im lopty, hráči holdujú marihuane, fanúšikovia na nich pokrikujú, aby šli radšej do práce. Napriek tomu klub v tabuľke stúpa a snaží sa postúpiť do vyššej ligy. Podarí sa im ukázať, že nie sú agresívni bitkári, ale chcú si len zahrať futbal?


18.00 hod. Výchova k vojne
Adéla Komrzý / Česká republika / 2016 / 69 min.

Fanatický Islamský štát, terorizmus, agresívna politika Ruska… Zostrujúca sa geopolitická situácia priniesla nové obavy o bezpečnosť aj do Česka. Po dlhej dobe relatívneho pokoja a mieru sa tak do hry vrátili otázky, či by sme mali byť schopní sa takejto agresii ubrániť. Armáda, zbrojárenský priemysel aj polovojenské zoskupenia bývalých vojakov sa začínajú pripravovať.

Generácia dnešných štyridsiatnikov si z čias socialistického školstva ešte pamätá brannú výchovu. Vďaka iniciatíve českého ministerstva obrany s názvom POKOS (Príprava občanov k obrane štátu) sa tento predmet vracia na mnohé školy vo forme ukážok a prednášok profesionálnych vojakov. Čo dnešné deti vedia o zbraniach? Šli by bojovať za svoju krajinu? Študentský dokument FAMU sleduje, ako sa česká spoločnosť pripravuje na vojnu.

-inf/Zdroj: Ozveny festivalu Jeden svet, Komunitné centrum ŽiWell/Foto: produkcia jednotlivých dokumentárnych filmov/aktualizované-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články