Connect with us

Kultúra

V Balneologickom múzeu Imricha Wintera reinštalovali expozície Milana Rastislava Štefánika

Published

on

V rámci dlhodobého programu postupnej reinštalácie stálych expozícií v Balneologickom múzeu Imricha Wintera vďaka grantu, ktorý z verejných zdrojov poskytol v roku 2019 Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu, reinštalovali expozíciu venovanú Milanovi R. Štefánikovi.

Expozičná časť približujúca detstvo, mladosť a štúdiá M. R. Štefánika

Práve v   piešťanskom múzeu bola v roku 1933 slávnostné otvorená vôbec prvá expozícia M. R. Štefánika na Slovensku. Expozícia bola po roku 1948 zrušená a obnovili sme ju po roku 1989. V posledných rokoch sme postupne systematicky dávali reštaurovať predmety z cudzokrajných etnografických zbierok M. Štefánika (išlo predovšetkým o textílie z Ďalekého východu, strednej Ázie, rohož z Tahiti a i.). Ale aj predmety pochádzajúce z interiéru jeho rodného domu – skrine, kolísku a detskú postieľku, obraz – olejomaľbu Ježiša Krista s tŕňovou korunou na hlave, ako aj veci z jeho osobného vlastníctva (napr. Štefánikovu podplukovnícku uniformu a i.).

V rámci reinštalácie expozície sme sa rozhodli expozíciu aj v budúcnosti členiť na časť prezentujúcu život a dielo Štefánika a na časť s vystavenými predmetmi z interiéru jeho rodného domu evokujúcimi zariadený priestor interiéru domu. Súčasťou reinštalácie bola aj úprava elektroinštalácie, vybavenie expozície LED-svietidlami, moderným digitálnym vlhkomerom a teplomerom a moderným odvlhčovačom.

V expozícii sú časti: detstvo, mladosť a štúdiá, cesty a jeho vedecká činnosť, vojenská a diplomatická činnosť počas 1. svetovej vojny a podieľanie sa na zahraničnom odboji Čechov a Slovákov. Tragická smrť generála M. R. Štefánika počas návratu do vlasti 4. mája 1919.

Cesty, astronomické pozorovania, diplomatické a vojenské pôsobenie približuje ďalšia časť expozície

Jednotlivé časti a ich expozičné vitríny dotvárajú pozadia s veľkoplošnou fotografickou zväčšeninou historickej fotografie vzťahujúcou sa k tej – ktorej etape života Štefánika, s textami v slovenskej a anglickej jazykovej podobe a s nemeckým textom v príručných textoch poskytovaných návštevníkom expozície. V každej časti sú digitálne fotorámiky, v ktorých je návštevníkom prezentovaný súbor vybraných fotografií vzťahujúcich sa k tomu, ktorému obdobiu života generála. V jednotlivých expozičných vitrínach sú vystavené aj originálne trojrozmerné predmety zo zbierok múzea priamo sa vzťahujúce k Štefánikovi a pochádzajúce či už z jeho osobného vlastníctva ale aj menší súbor predmetov z jeho cudzokrajných etnografických zbierok, predmetov viažucich sa k jeho činnosti v období 1. svetovej vojny.

Originálne predmety sú doplnené textami, reprodukciami dobových fotografií a archívnych materiálov (aj v digitálnej podobe). V samostatnej vitríne je vystavený cenný súbor drobných predmetov, ktoré Štefánik získal do svojich etnografických zbierok v Japonsku a hodnotná vyšívaná stuha z Číny.

Časť expozície venovaná japonikám zo zbierky Štefánika, rohoži z Tahiti (vpravo) a buste od sochára L. Majerského

V menšej pultovej vitrínke sú vystavené predmety vzťahujúce sa k Štefánikovej tragickej smrti (napr. posmrtná maska), pamätné medaily, pohľadnice, bronzový reliéf generála z profilu.
Expozíciu dopĺňajú veľkorozmerné predmety z etnografických zbierok – cenný japonský záves z 18. storočia, veľká rohož z tapy pochádzajúca z Tahiti, historické plagáty vzťahujúce sa k 1. svetovej vojne a československému zahraničnému odboju.

Na tvorbe reinštalovanej expozície sa podieľali Mgr. Andrej Bolerázsky (historik múzea), Eva Drobná (fotografka múzea), Stano Jendek (externý grafik – grafické práce a tlač), firmy Horňák – Dolné Voderady a Plexiplast – Praha (zhotovenie vitríny a drobných výstavných prvkov).

Prínosom pripravovanej reinštalácie stálej expozície vedca a generála Milana R. Štefánika je moderným spôsobom priblížiť verejnosti – návštevníkom múzea významnú osobnosť slovenských i európskych dejín konca 19. a začiatku 20. storočia.

Detailný pohľad do vitríny s japonikami a vyšívanou textíliou z Číny

Vladimír Krupa Foto: Eva Drobná

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články