Svet za oponou je na hranici reality

8. októbra 2010 Off Od PNky.sk

Člena orchestra opery Slovenského národného divadla Tibora Winklera z Bratislavy s Piešťanmi spája zaujímavá skúsenosť. Kedysi spolu s kolegami otváral Piešťanský hudobný festival fanfárami z vežičky Slovana. Na toto obdobie už iba s nostalgiou spomína. V nedeľu 3. októbra ho k nám však priviedla jeho ďalšia veľká láska – fotografia. Vo frapperii Kursalonu totiž vystavuje 25 fotografií zo zákulisia dosiek, ktoré znamenajú svet. A čo znamenajú pre Tibora Winklera?

[singlepic id=5164 w=320 h=240 float=right]Vaše fotografie sú akoby zasnené, na hranici reality a všetky majú čosi spoločné – skúste to pre čitateľov opísať slovami…

Spoločné majú asi divadlo, ktoré je vlastne celé na hranici, ba až za hranicou reality. Keď pozeráte na predstavenie, ktoré je dobré, na dve, tri hodiny zabudnete na skutočnosť a žijete iný život. Aj zákulisie je presne také – snové, i keď záleží na tom, ako na sa naň pozeráte. Snažil som sa zachytiť tú jeho zvláštnu atmosféru.

Čím je pre vás divadlo?

V divadle som od začiatku svojej kariéry a mám ho veľmi rád. Za súčasných podmienok, ktoré tu panujú, sa to asi inak ani nedá robiť, len z lásky. Rád do divadla chodím, milujem jeho atmosféru, aj keď tu často panujú intrigy či rôzne divadelné maniere. Je to svet plný emócií a tie som chcel vložiť aj do mojich fotografií.

[singlepic id=5158 w=320 h=240 float=left]Emócie si iste užijete aj pri hre na pozaunu v orchestri Opery SND. Ktoré melódie sú vám najbližšie?

Má rád Pucciniho, sú to krásne opery a veľmi rád hrám aj Mozarta. Napríklad Čarovnú flautu, kde je nádherná hudba, na prvý pohľad jednoduchá a priezračná, ale má v sebe toľko obsahu, toľko povznášajúcej krásy. Je úžasné, keď chodíte do zamestnania, kde je okolo vás krása – krásna hudba, spev. Hoci vzťahy tam nie sú až také vynikajúce, to ostatné všetko vynahrádza.

Ako hudobník ste pochodili celý svet a vašou doménou boli skôr dokumentárne snímky, prečo zrazu snový svet za oponou?

Ide možno o taký úlet. Vždy som sa snažil skôr o dokument. Niekoľkokrát sa ma už ale pýtali, prečo nefotím aj divadlo, keď v ňom trávim toľko času. Tak som sa odhodlal a tieto snímky sú vlastne tiež dokumentom, i keď z druhej strany, spoza opony. Fotografie ukazujú divadlo tak, ako ho obvykle človek nevidí. Divák si sadne do hľadiska, svetlá zhasnú a on sa pozerá to, čo pre neho pripravil režisér. Ja sa mu snažím ukázať divadlo z iného uhla, ktorý je tiež zaujímavý. Fotím zozadu alebo zboku či zvrchu, na žiadnych fotkách nie sú dominantní umelci, to je úlohou oficiálnych fotografov, ktorí dokumentujú predstavenie. Pri opačných pohľadoch nie je dôležité, či spieva tá alebo iná sopranistka. Nebolo v mojom záujme nafotiť niektorého speváka, o to mi nešlo.

[singlepic id=5175 w=320 h=240 float=right]Máte však na snímkach hodne baletiek, sú fotogenickejšie?

Áno, ale u tých baletiek ide hlavne o pohyb. Opera je viac statická a balet skôr dynamický, v kontraste s ňou. Samozrejme, baletky sú krásne a rád ich fotím.

Spomínali ste, že kolekcia z divadla je skôr takým úletom, ak by ste vystavovali fotografie z vašich ciest po svete, ktoré by to boli?

V poslednom čase cestujem hodne aj individuálne, bol som napríklad v Japonsku, kde som získal zaujímavé snímky, ale asi najviac mi prirástli k srdcu série fotografií z Nepálu a z New Yorku. V Nepále sme vystúpili do základného tábora na Anapurne a z New Yorku mám taký street z metra a z ulíc. Vystavujem ich aj na svojej internetovej stránke www.tiborwinkler.sk.

Autor: Adriana Drahovská Foto: Richard Hesko

Kolekciu snových fotografií Tibora Winklera Svet za oponou môžete vidieť vo Frapperii Kursalonu na Beethovenovej 5 v Piešťanoch do 24. októbra. Otvorená je od 10,00 h do 21,00 h.

Fotogalérie – atmosféra vernisáže.

[nggallery id=195]