Connect with us

Kultúra

Skyfall je minulosť, prichádza SPECTRE

Published

on

Rok 2015 sa nesie v znamení ďalšieho pokračovania najdlhšie bežiacej filmovej série v dejinách. Na jeseň, konkrétne 5. novembra, sa na plátna kín dostane v poradí už 24-tá bondovka s názvom SPECTRE. Premiéra nového agenta 007 v  Piešťanoch sa koná súčasne so slovenskou, vo štvrtok 5. novembra. V spolupráci s distribútorom Vám prinášame aj niekoľko zaujímavých faktov o nakrúcaní. Dozviete sa napríklad, že dej sa odohráva aj v susednom Rakúsku a po prvý raz sa Bond objaví aj v Ríme…

V hlavnej úlohe sa po štvrtýkrát vracia charizmatický Daniel Craig, ktorého milióny fanúšikov a fanúšičiek po celom svete považujú za toho najlepšieho predstaviteľa slávneho agenta 007 spisovateľa Iana Fleminga. Réžie sa rovnako pri super úspešnom titule SKYFALL opäť ujal Sam Mendes. K hereckým hviezdam, ktoré sa objavili už v predchádzajúcom filme (Ralph Fiennes, Naomie Harris, Ben Whishaw a Rory Kinnear), pribudli ďalšie zvučné mená – Tarantinov obľúbenec Christoph Waltz, Andrew Scott, známy ako úhlavný nepriateľ Sherlocka Holmesa – Dr. Moriarty z populárneho TV seriálu BBC, či Léa Seydoux, ktorú si diváci zapamätali najmä vďaka postave Emmy v kontroverznom festivalovom snímku Život Adéle. Zoznam hereckých hviezd uzatvára krásna Monica Bellucci, ktorá je vo svojich 50-tich rokoch najstaršou herečkou, ktorá si kedy zahrala Bond Girl.

 

Vďaka záhadnému odkazu z minulosti odchádza agent 007 na náhlu misiu do Mexico City. Jeho cesta skončí v Ríme, kde sa stretne s krásnou vdovou (Monica Belluci) po neslávne známom zločincovi. Bond sa infiltruje na tajnú schôdzu, aby zistil viac o zločineckej organizácii s názvom SPECTRE. V Londýne sa medzitým nový šéf Centra pre národnú bezpečnosť (Andrew Scott) snaží spochybniť činnosť MI6 pod vedením M (Ralph Fienes). Bond tajne požiada Moneypenny (Naomie Harris) a Q (Ben Whishaw), aby mu pomohli nájsť Madeleine Swann (Léa Seydoux), dcéru jeho dávneho nepriateľa Whita (Jesper Christensen), ktorá môže poznať spôsob ako preniknúť do jadra SPECTRE. Ako dcéra zabijaka chápe oveľa lepšie ako ostatní, čo Bonda neustále ženie vpred. Agent 007 kúsok po kúsku rozpletá pavučinu tajomstiev a lží, aby napokon vyšla najavo desivá pravda o nepriateľovi, ktorého hľadá…

SPECTRE_Cinemaware_skin_SK

O FILME

Producentom a filmovým tvorcom bolo od začiatku jasné, že SKYFALL, ktorý v celosvetovom meradle zarobil miliardu dolárov, nasadil latku dosť vysoko. Zopakovať tento neuveriteľný úspech bolo pre všetkých zúčastnených obrovskou výzvou. Daniel Craig sa samozrejme opäť (už po štvrtýkrát) predstaví ako agent 007, Q (Ben Whishaw) a Moneypenny (Naomie Harris) sa vracajú na plátna po druhýkrát, podobne ako nový M (Ralph Fiennes).

Pre Sama Mendesa, ktorý opäť zasadol na režisérsku stoličku, bolo najdôležitejšie venovať sa ďalšiemu vývoju týchto postáv. Držiteľ Oscara stvoril v predchádzajúcom filme úplne novú generáciu ľudí v MI6 – nového M, novú Moneypenny a nového Q. “Mojím zámerom bolo ich vzájomné vzťahy rozvinúť a posunúť do vyššieho levelu.”

Pre Daniel Craiga bolo “opustiť” SKYFALL ešte jednoduchšie: “Chceli sme spraviť lepší film ako predchádzajúci. Je to jednoduché – nemali sme na výber. Skyfall dal nejaké veci do pohybu a v SPECTRE sme chceli ísť ešte ďalej a trochu experimentovať. ”

“Bond na konci Skyfall chytil druhý dych a zrazu pred ním stáli nové začiatky.”, hovorí režisér. Ten koniec zásadným spôsobom ovplyvnil aj SPECTRE – v novom filme najslávnejší tajný agent svoj osud drží pevne v rukách a aktívne ovplyvňuje dianie okolo seba. Má jasný cieľ hneď od začiatku a nič a nikto mu nebude stáť v ceste.

“V Skyfall- ebol Bond nútený iba reagovať na vývoj situácie,” vysvetľuje Mendes. “V úvodnej sekvencii prenasleduje niekoho prenasleduje s rovnakým zápalom ako voľakedy, ale potom dostane priamy zásah ešte predtým, ako idú titulky, a až do konca filmu je stále o krok pozadu za svojím sokom Silvom (Javier Bardem). Môžete namietať, že na konci Bond vlastne zlyhal. Nezachránil M, a hoci Silvova smrť bola pre neho víťazstvom, tie zlyhania ho zatienili. Preto sme mu v SPECTRE chceli dať šancu na vykúpenie.”

Bondova nová, aktívnejšia poloha ponúkala tvorcom netušené možnosti z hľadiska výberu lokácií a dejových línií. Mexico City, Rím, Alpy, Londýn – tam všade sa Bond musí presunúť, aby sa odhalil, kto stojí v pozadí svetovej zločineckej organizácie SPECTRE. Tá sa už objavila v 6 iných bondovkách – Dr. No, Srdečné pozdravy z Ruska, Thunderball, Žiješ iba dvakrát, V službách Jej veličenstva a Diamanty sú večné. Tento posledný film ju však predstavuje v modernej podobe, reflektujúcej 21. storočie. “Museli sme pracovať s už vytvoreným mýtom,” hovorí Mendes. “Ale nedržali sme sa presne pôvodného príbehu o SPECTRE, vytvorili sme svoj vlastný SPECTRE a jej členov chceme opäť predstaviť na plátne – tentokrát už novej generácii.”

V SPECTRE sa tvorcovia mohli priblížiť troche viac k starým bondovkám. “Mohli sme pracovať štýlom, ktorý bol mierne odlišný od mojich predchádzajúcich filmov.” hovorí Craig. “Tento film má svoj vlastný štýl, ale zároveň je návratom k tomu, ako vyzerali bondovky predtým- v 60-tych a 70-tych rokoch. ”

Mendes hovorí, že SPECTRE sa podobá starším filmom vďaka autám, celkovému štýlu, svetlu a dokonca aj vďaka strihu Bondovho obleku. “Okrem toho som chcel vrátiť na plátno čaro starej školy, ktoré na vás dýcha zo všetkých tých fantastických a tajuplných miest a dotiahnuť to do úplného extrému.”

Filmoví tvorcovia chceli, aby sa Bond dostal na niektorý z veľkolepých festivalov Latinskej Ameriky. “A neexistuje nijaký väčší, ako je v Mexico City na Day of the Dead (Deň mŕtvych),” hovorí Mendes.

Mimochodom, všetci členovia štábu sa zhodujú v tom, že táto predtitulková scéna patrí k najväčším highlightom ich kariéry. “Hoci točíme bondovky už 35 rokov, mám pocit, že táto úvodná sekvencia zo SPECTRE nesie v sebe niečo magické, čo definuje výnimočnosť tohto filmu,” hovorí Michael G. Wilson.

“Scény v Mexicu sú veľkolepé,” dodáva Broccoli. “Scéna z oslavy Dňa mŕtvych pripomenie fanúšikom, čo v čom tkvie príťažlivosť bondoviek. Sme tam uprostred davu v cudzom veľkomeste, sú tam tisícky komparzistov v nádherných kostýmoch a kaskadéri svetovej triedy predvádzajúci dych berúce kúsky. Toto je ten dôvod, prečo si myslíme, že SPECTRE zaujme v bondovskej sérii výnimočne miesto.”

Ale tam to nekončí. Tvorcovia sa rozhodli meniť prostredia – z horúceho na studené, a tak sa po 13-tich rokoch vrátili do zasnežených hôr. Naposledy tam bol Bond vyslaný v roku 2002 vo filme DNES NEUMIERAJ a predtým v ďalších šiestich filmoch. “Uvedomujeme si, ako sa tieto scény na snehu nakrúcali v predošlých filmoch,” pokračuje Wilson. “takže sme to chceli spraviť inak a nevyužiť sane a klasické zimné športy. Preto sme zvolili iný druh naháňačky – s lietadlami a štvorkolkami..”

Po Mexiku a Rakúsku nasledovali, Tangier a Sahara a napokon samozrejme Londýn, bez ktorého by nijaký film o Bondovi nemohol byť kompletný, rovnako ako bez úvodnej skladby. Tvorcom sa podarilo angažovať niekoľkonásobného držiteľa GRAMMY AWARDS Sama Smitha, ktorý napísal pre SPECTRE pieseň “WRITING ON THE WALL”. Je od roku 1965 prvým britským mužským interpretom, ktorý zložil skladbu pre bondovku.

FAKTY NA ZÁVER

RAKÚSKO:

  • SPECTRE je ôsmou bondovkou na snehu. Predtým to boli On Her Majesty’s Secret Service, The Spy Who Love Me, For Your Eyes Only, A View to a Kill, The Living Daylights, The World Is Not Enough, and Die Another Day.
  • Členovia štábu sa do reštaurácie ICE-Q v Soldene mohli dopravovať len lanovkou
  • Autá (Land Rovery a Range Rover) ťahali do ťažko dostupných kopcov v nadmorskej výške 3000 m snežné skútre
  • Jedna z rakúskych lokácií, dedinka Obertilliach, má iba 700 obyvateľov. 50 z nich sa pripojilo k štábu, ktorý mal 480 členov (vrátane 250 Rakúšanov)
  • Nakrúcanie v automobilovej naháňačky Rakúsku si vyžadovalo 18 áut – 11 Defenderov a 7 Range Roverov – ktoré prešli špeciálnymi úpravami

MEXIKO:

  • Bond sa vracia do Mexico City, kde už bol vo filme POVOLENIE ZABÍJAŤ. SPECTRE sa točilo na troch miestach v hlavnom meste – námestie Tolsa Square, Zocalo a Grand Hotel.
  • Pre scénu na Deň mŕtvych trvalo 3,5 hodiny pripraviť dav komparzistov –2 5 minút trvala príprava kostry, 2,5 hodiny robili účes a make up “Papierovej neveste”. Príprava 350 kostýmov trvala hodinu a pol – každý 15 až 20 minút
  • Aby zbytočne nestrácali čas, tím maskérov využíval 187 zrkadiel a systém červených a zelených svetiel (semaforov) na označenie kompletne pripravených komparzistov.
  • 75 kostymérov (70 z Mexika a 5 z UK) vytvorilo 1500 originálnych návrhov – žiadne dva neboli rovnaké
  • Každý zo šiestich rôznych papierových kostýmov si vyžadoval trojtýždňovú prácu tímu štyroch ľudí.
  • Každý kostým bol ušitý alebo kúpený v Mexiku.
  • Polícia sprevádzala 12 autobusov s komparzistami na pľac a z pľacu
  • Scéna v Mexico City sa pripravovala 5 mesiacov
  • Nočný tím 20 ľudí čistil a pripravoval kostýmy na nakrúcanie na ďalší       eň
  • Scéna vyžadovala 2 helikoptéry – jednu, z ktorej sa točili a druhú, ktorá bola v zábere. Tá druhá bola mierne upravená a dostala nový náter, aby pôsobila zlovestnejšie. Časť námestia Zocalo slúžila ako heliport, aby strojom mohli dopĺňať palivo.

MAROKO:

  • Štáb najal miestnych nomádov, ako sprievodcov a ochrancov počas príprav aj natáčania.

RÍM

  • SPECTRE je úplne prvý film, v ktorom Bond navštívi Rím
  • Aj Jaguar CX75 aj Aston DB10 boli špeciálne upravené tímom SFX Vehicles, aby vydržali kaskadérske kúsky
  • Schôdzka v Ríme sa točila v Blenheim. Tím Action Vehicles team pripravil na parkovisko exkluzívne autá, aby to evokovalo skutočné mafiánske stretnutie. Napríklad Porsche 956 Group BHomologation, Bugatti, XJ Jaguar, Lagonda from Aston Martin a niekoľko ďalších superáut ako Ferrari 458 Speciale a Californias.
  • Celkovo sa v Rakúsku, Ríme a Londýne použilo 1000 pneumatík rôznych typov. Pri príprave naháňačky v Ríme produkcia spotrebovala 400 pneumatík len pri testovacích jazdách, pričom počas nakrúcania im stačilo 12.

csm_BONDPoster_39d4075ca8Zdroj: Press kit Forum film Czech Republic & Slovakia

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články