„Prišiel som za vami až z Minneapolis a mienim urobiť všetko pre to, aby sme si ten koncert všetci poriadne užili. Vôbec nezáleží na tom, koľko vás prišlo.“ Týmito slovami začal svoje hip-hopové vystúpenie rapper (podotýkam biely) Sims v ŽiWlli v piatok 23. mája.

[singlepic id=53352 w= h= float=center]

Takmer celé Piešťany boli v tom čase na koncertoch na námestí, nestálo nás preto v ŽiWlli pod pódiom veľa. Spočiatku mi teda milého modrookého Simsa bolo trochu ľúto, že sa sem trepal cez pol zemegule, aby si ho nikto nevypočul. Rýchlo som ale pochopila, že tento človek sa o seba postará a ľútosť je tu zbytočná! Predtým taký nenápadný tichý chlapík s batôžkom na chrbte zrazu ožil v perpetuum mobile.

Zbehol dole z pódia a vytvoril si z nás divákov kruh okolo seba. On v strede stál, rapoval a my sme mali takmer až fyzický kontakt s jeho životnou vášňou hip-hopom. Ja nie som žiadny fanúšik tohto žánru a keď som sa tak pozrela vôkol na ten náš „tanečný krúžok“ obklopujúci Simsa, videla som, že skutočne asi málokto z nás si doma zapne hip-hop. Napriek tomu sa všetci nesmierne bavili, vlnili sa do rytmu (každý vo svojom nezameniteľnom štýle) a reagovali na jeho výzvy typu „zakričte yeah“.

A my sme kričali jak na lesy, takže sme prilákali dnu zvedavcov z terasy, ktorí sa pridali tiež. Nedalo sa odolať, však tá energia, čo ten neustále sa pohybujúci a rýmujúci Američan na nás vychrlil, bola famózna. Verím tomu, že on by bol schopný takto sugestívne a akčne vystupovať aj pre päť ľudí.

Vďaka tomuto zážitku vnímam belošský hip-hop trochu ináč ako doteraz. Lebo, pozrite sa napríklad na tú našu scénu. Naozaj je nevyhnutné tváriť sa ako strašne nebezpečný a večne naštvaný Afroameričan (hlavne keď v zrkadle vidíte, že ním fakt nie ste), s povýšeneckým úškrnom navrch, ako keby vám patrila už minimálne celá dedina aj s priľahlým družstvom? Naozaj je nevyhnutné vyjadrovať sa a chodiť ako absolvent strednej neandertálskej (a teraz nehovorím o piesňach, lebo tam by to mohlo byť považované za zámer a tým pádom by som napádala umelecké dielo!).

Chcem tým povedať, že tento chlapec s príjemným a priateľským vystupovaním (a mihalnicami veľkými, že by si nimi mohol privyrábať ako ventilátor), prišiel kvôli svojej tvorbe, aby ju odprezentoval a umožnil svojim divákom zažiť skvelý večer. Nepotreboval k tomu škandály, vulgárne slová (okrem tých v piesňach), upozorňovanie na seba a už vôbec žiadny ofučaný výraz v tvári alebo hranie sa na čierneho. No ja neviem ako ostatní, ale ja som odchádzala z toho koncertu inšpirovaná a nabitá energiou.

Text: Hana Kalinová Foto: Eeva Paavilainen

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972