Kultúra

Pred Miestnosťou samovrahov zamrzli ľudia, potom išiel Strom života

By 17. septembra 201120 septembra, 2011No Comments

Ak vás vo štvrtok popoludní neprilákala na Námestie slobody vôňa pivných špecialít v kombinácii s oroseným pohárom piva alebo „um-ta-ta, um-ta-ta“ z Hudobného pavilónu, mohli ste svoj čas poslednýkrát podriadiť filmu. Tohtoročný filmový festival Cinematik totiž v tento deň končil.

[singlepic id=19671 w=320 h=240 float=left]Posledný filmový maratón si návštevníci festivalu spestrovali rôznymi spôsobmi. Svojich päť minút slávy si užili tí, ktorí prišli na premietanie filmu Miestnosť samovrahov o pol hodinu skôr. Chystala sa totiž blesková akcia flashmob. Stačilo zaujať bizarnú polohu samovraha kdekoľvek od schodov do Domu umenia až po dvere do sály a zamrznúť na päť minút. Neviem, čo bolo zábavnejšie. Či sa samotnej akcie zúčastniť alebo sledovať prichádzajúcich šokovaných ľudí. „Každý si nás fotil. Bolo náročné udržať sa a nevybuchnúť od smiechu,“ hovorí samovrahyňa Petra. S prichádzajúcim večerom začalo kino praskať vo švíkoch. Všetci očakávali absolútnu anomáliu súčasnej kinematografie. To najlepšie na koniec?

Dráma amerického režiséra Terrenca Malicka Strom života v hlavných úlohách s Bradom Pittom a Seanom Pennom, ktorá získala na filmovom festivale v Cannes Zlatú palmu za najlepší film, uzavrela vo veľkej slovenskej predpremiére 6. ročník filmového festivalu Cinematik. Išlo o druhé uvedenie filmu na Slovensku.

[singlepic id=19323 w=320 h=240 float=left]Peter Konečný prezradil: „Terrenc Malick je obdivuhodný režisér, ktorého filmy sa neľahko interpretujú. Problém s tým majú i samotní predstavitelia. Sean Penn nedávno povedal médiám, že je na režiséra nesmierne nahnevaný, pretože sám nevie, aká úloha mu bola vo filme zadaná, nechápe ju dodnes a dodnes mu nebola ani vysvetlená. Brad Pitt jeho pocity zdieľa. Zaujímavá je aj línia ohľadom distribúcie v amerických kinách, lebo film je už značne preslávený a chodia na neho množstvá amerických divákov, ktorí po veľkých protestoch húfne opúšťali kinosály a absolútne nechápali, čo sa deje na plátne. Prvýkrát v histórii amerických kín sa pri vstupe objavilo varovanie: Film nemá štandardné rozprávanie ani štandardnú štruktúru. Vyzýva na spoluprácu, na akú určite nie ste zvyknutí, a peniaze za kúpené lístky nevraciame. Týmto sa kiná chránili proti odchádzajúcim ľuďom.“

[youtube width=“522″ height=“350″]http://www.youtube.com/watch?v=izAYfGbi5_E[/youtube]

Ďalšie aspekty a pocity z filmu priblížil Tomáš Hudák: „V živote som nič podobné nevidel. Bezpochyby nie je s čím porovnávať. Štruktúrou sa najviac približuje k eseji, no je to unikát. Autor sa vo filme usiluje obsiahnuť kompletne všetko. Snaží sa pochopiť zmysel života, jeho metafyziku, Boha, poukazuje na náboženstvo, sem-tam sa zjaví dinosaurus… Úplne zanecháva tradičnú kauzálnu logiku a namiesto toho spája obrazy emóciou. [singlepic id=19602 w=320 h=240 float=right]Neustále počuť hudbu a cítiť ľudskú emocionalitu. Vo filme ide o viac ako o hercov.“

Novinkou na tohtoročnom festivale bolo nasvecovanie Domu umenia vizuálnymi projekciami, znova ožil aj starý amfiteáter v mestskom parku a v autentickom prostredí sa pokračovalo i na kúpalisku Eva. Jednoznačne bolo z čoho vyberať.

Text: Tatiana Michalková

 

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972