Connect with us

Kultúra

Pozvanie na Noc kostolov prijalo 28-tisíc ľudí dobrej vôle

Published

on

Prvé ohlasy, ktoré sa dostali k organizátorom podujatia, hovorili o úspechu Noci kostolov, subjektívne hodnotenia tiež napovedali, že návštevníkov v trnavských kostoloch je tohto roku viac.

[singlepic id=28987 w=320 h=240 float=left]V dlhých radoch sa čakalo do krypty v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, rovnako dlhý čas trvalo dostať sa aj na vežu Baziliky sv. Mikuláša. V tomto kostole zaznamenali organizátori 3500 návštevníckych vstupov, na vežu vystúpilo 2000 návštevníkov.

V Katedrále sv. Jána Krstiteľa aj vďaka sprístupnenej krypte narátali organizátori približne 4-tisíc návštevníkov. Celkovo organizátori v kostoloch Trnavskej arcidiecézy, kde sa Noc kostolov konala už po druhýkrát, zaznamenali 28-tisíc návštevníckych vstupov.

Atmosféru celej Noci zhrnul trnavský arcibiskup Róbert Bezák: „V piatok podvečer na mňa dýchla atmosféra radosti, otvorenosti i milej zvedavosti a hlavne atmosféra chrámov, kostolov, duchovných miest pripravených privítať ľudí dobrej vôle. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa v akejkoľvek miere zaslúžili o taký pekný a obohacujúci zážitok Noci kostolov. Hlásať evanjelium, ku ktorému nás Pán vyzýva, má aj podobu Noci kostolov, ktorej môžu porozumieť všetci, ktorí vnímajú aj hlas ducha vo svojom vnútri. Lebo je to stretnutie obohacujúce aj pre tých, ktorí túžia zviditeľniť krásu božích miest a mnohými peknými ponukami napĺňajú priestor duchovného, ktorý je naozaj pre všetkých. Pán neprichádza vo víchroch a búrkach, ale prichádza v pokoji a dodal by som, že aj v prirodzenom živote nás ľudí. A ja som vnímal, že Noc kostolov bola takým prirodzeným životom nás ľudí, do ktorého Pán mohol vstúpiť.“

Pozitívne ohlasy prichádzali po skončení aj od účinkujúcich. Hobojistka Zuzana Grejtáková, ktorá účinkovala s trnavským kvartetom v katedrále, ocenila možnosť zúčastniť sa tohto podujatia. „Malo to svoju atmosféru,“ vyjadrila sa.

Podobne vnímali Noc kostolov aj mimo Trnavskej arcidiecézy. Priebeh podujatia v reformovanom cirkevnom zbore v Humennom bol ukážkou ekumény. V reformovanom kostole sa stretli predstavitelia reformovanej cirkvi a evanjelickej cirkvi a.v., aby sa neskôr spoločne presunuli do blízkeho grécko-katolíckeho kostola, kde pokračovali v programe Noci kostolov. „Myšlienku Noci kostolov budeme v našich zboroch podporovať aj v budúcnosti. Dnes je viac ako inokedy potrebné duchovnou starostlivosťou zaopatriť každého jednotlivca,“ zhodnotil význam Noci kostolov jeden z organizátorov v Humennom Arpád Csontos.

V kremnickom Kostole sv. Františka z Assisi pripravili Noc kostolov po prvýkrát: „Bola to akcia, ktorá v našej farnosti prebiehala prvý raz, asi ako v mnohých iných na Slovensku, ale ukázala nám, že sa nemusíme báť púšťať do ťažkých vecí,“ skonštatovala po skončení úspešného podujatia dobrovoľníčka Monika Vanková.

Zaujímavý moment utkvel v pamäti A. Démuthovi z Pustých Úľan: „Noc kostolov mala u nás zvláštnu príchuť. Prebiehala v rámci rekonštrukcie miestneho čoskoro 300-ročného barokového Kostola sv. Ladislava a niesla sa v duchu svetla a uchovávania dedičstva otcov. Preto bolo zaujímavé sledovať prepájanie starého a nového, mladého a už životom overeného, a to ako v kostole, tak i v osadenstve, ktoré ho v prvý júnový podvečer postupne zaplnilo.“

Všetci zapojení – dobrovoľníci i návštevníci – majú v týchto dňoch stále možnosť zapojiť sa do súťaže Najkrajší príbeh Noci kostolov, ktorú vyhlásili organizátori. Stačí zachytiť osobné prežitie tohto podujatia vo forme videa, fotografií či eseje. Víťaza čaká večera a knižná odmena. Víťazné práce budú zverejnené.

Ďalší ročník Noci kostolov sa v slovenských chrámoch bude konať v piatok 24. mája 2013.

Text: ts

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články