Connect with us

Kultúra

Na Pohode 2017 zahrajú aj Boys Noize, Benjamin Clementine a Future Islands

Published

on

Festival Pohoda 2017 zaplní i tento rok Letisko Trenčín tisíckami priaznivcov najrôznejších hudobných žánrov, kultúry, diskusií a rozmanitého programu. I keď najväčšie letné podujatie na Slovensku vypukne až o 148 dní, konkrétne 6. až 8. júla, známych je už niekoľko hudobných lahôdok, ktoré sa predstavia na pódiách. K už zverejneným menám umelcov, medzi ktorými nechýbajú alt-J, Ylvis, Birdy, Jake Bugg, Charlie Winston, Dillon, Beak>, Shobaleader One, TOMM¥ €A$H, či Ho99o9, najnovšie pribudli elektronický umelec Boys Noize, Future Islands nadväzujú na žánre country a folk i pôvodne pouličný anglický muzikant bez domova Benjamin Clementine. Tešiť sa na nich môžete na Pohode 2017.

Boys Noize Liveboys-noize-live.1486461508Podľa Rolling Stone je jedným z desiatich DJov, ktorí vládnu svetu. Beatport ho označil ako najlepšieho elektronického umelca tri roky v rade. Remixoval skladby od Daft Punk, Depeche Mode, Davida Lyncha and Nine Inch Nails a spolupracoval s umelcami ako Snoop Dogg, The Black Eyed Peas, Jean-Michel Jarre, Santigold a Mark Ronson. Jeho sety roztancovali najväčšie kluby a festivaly ako Coachella, Lollapalooza, Fuji Rock či berlínsky Berghain. DJ a producent Boys Noize zahrá techno a acid house začiatkom júla v SLSP Space Aréne.

Boys Noize si získal rešpekt na scéne vďaka svojmu jedinečnému a nekompromisnému zvuku a nekonvenčnému prístupu. Známe sú aj jeho ďalšie bočné projekty s ľuďmi ako Chilly Gonzales (Octave Minds), Erol Alkan a Mr. Oizo (Handbraekes) či Skrillex (Dig Blood). Jeho skladby remixovali aj The Chemical Brothers (XTC) a Justice (Ich R U). Sám Ridha tvrdí, že napriek veľkému záujmu o jeho remixy najväčšiu radosť mu prináša hranie naživo. Podľa Guardianu vás tento electro-techno-funk majster prinúti vybuchnúť radosťou, premení vás na tancujúcich robotov a jeho tvorbu prirovnali k Justice, Vitalic, Soulwax a Daft Punk. Podľa nášho kolegu Matweho je jeho tvorba „čistá elektrometanica“ v najlepšom zmysle slova. Už začiatkom júla sa môžete na neho jeho set „metať“ aj na Pohode 2017.

Future Islandsfuture-islands.1486459997V tejto dekáde si cestu k poslucháčom čoraz viac razia kapely, ktoré hrajú, donedávna, menšinové žánre ako folk a country či kapely nostalgicky sa vracajúce k „prekonaným“ zvukom rokov osemdesiatych. Jedným z najúspešnejších predstaviteľov z tej druhej skupiny je baltimoreská kapela Future Islands. Mimoriadne aktívna koncertná skupina si získavala verných fanúšikov najmä počas výborných živých vystúpení. Spevák Samuel Herring, klávesák Gerrit Welmers, basgitarista William Cashion a bubeník Michael Lowry odohrali tisíci koncert ešte pred desiatym výročím založenia kapely. Podľa Pitchforku sa Herring zakráda po pódiu ako James Brown a Bruce Springsteen, bijúc sa pritom do hrude — jednoducho neprestane, kým sa osobne nedotkne a nezíska si každého jedného človeka v hľadisku. Future Islands, rovnako ako ich frontman, ponúkajú hudbu bez zábran, uletenú, plnú silných emócií a sentimentu, no bez zbytočných klišé.

Keď novinári Pitchforku, Consequence of Sound a 500 hudobných kritikov v ankete Pazz & Jop vyberali najlepšiu skladbu roku 2014, zhodli sa na pesničke Seasons (Waiting on You). Na skladbe kvitujú, s akou naliehavosťou poukazuje na dôležitosť väzieb medzi ľuďmi. Synth-popových miláčikov hudobných kritikov preslávilo virálne video z ich vystúpenia v Late Show with David Letterman. Tima Jonza z Guardianu prinútilo uvedomiť si, aké výnimočné je nájsť speváka, ktorý na pódiu vytvára totálne unikátnu osobnosť. Živé vystúpenia Future Islands učia milovať zvuky 80-tych rokov aj odporcov syntetizátorov. V apríli vydajú piaty album The Far Field. V tomto roku budú Future Islands jedným z ťahákov festivalu Coachella… ako aj Pohody 2017.

Benjamin Clementinebenjamin-clementine.1486460170Nebýva zvykom, aby si pouličný anglický muzikant bez domova z parížskeho metra podmanil francúzske festivaly. Nebýva zvykom, že debut neznámeho umelca získa 8 bodov z desiatich od novín ako The Observer či The New York Times. Nebýva zvykom, aby začínajúci umelec získal Mercury Prize a nechal za sebou mená ako Florence + the Machine, Aphex Twin či Jamie XX. Býva však dobrým zvykom, že víťazi Mercury Prize hrajú na Pohode. Je nám preto cťou oznámiť, že na trenčianskom letisku zahrá Benjamin Clementine.
-lt/Zdroj a foto: Pohoda Festival 2017-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články