Connect with us

Kultúra

PNky Cinema ponúkne komédie, aj jedného Allena

Published

on

Tak ako po minulé ročníky, aj na jubilejnom desiatom festivale Cinematik, ktorý začína 10. septembra, si budú môcť návštevníci vychutnať scénu PNky Cinema pod holým nebom v piešťanskom amfiteátri. Do programu zaradil dramaturg Peter Konečný šesť komediálnych snímok, dve z európskej produkcie a nebude chýbať ani majster inteligentného humoru Woody Allen. PNky cinema by mali odštartovať bláznivou argentínskou komédiou Divoké historky (Relatos Salvajes) a na všetky filmy bude vstup voľný.

Yqmp.divoke_historky_pngDivoké historky (Relatos salvajes), Argentina / Španielsko, 2014, far., 122 min

Scenár a réžia: Damián Szifron, kamera: Javier Julia, strih: Pablo Barbieri Carrera, Damián Szifron , hudba: Gustavo Santaolalla, hrajú: Rita Cortese, Julieta Zylberberg, Erica Rivas, Oscar Martínez, Darío Grandinetti, Leonardo Sbaraglia a María Onetto a ďalší.

Každému raz rupnú nervy… alebo šesť divokých historiek, ktoré spája téma pomsty a drobných i väčších nespravodlivostí či krívd. Človek sa im nedokáže brániť, ak nechce prekročiť hranice zákona, či dobrých mravov. Ale čo je veľa, to je veľa.  Hrdinovia filmu sa v rôznych situáciách dostávajú do bodu, kedy im dochádza trpezlivosť. Rozhodnú sa vziať osud do vlastných rúk a s ľudskou malosťou, byrokraciou, či vypočítavosťou si to vybavia s intenzitou rozzúreného zvieraťa. Túto výnimočnú čiernu komédiu koprodukovali bratia Almodóvarovci a priniesli do kín film o tom, že nervy raz môžu rupnúť naozaj každému. Pocity hnevu sú v ňom vyobrazené univerzálne, rovnako ako uvoľňujúci účinok smiechu, ktorý sa dostaví pri každom zo šiestich prekvapivých rozuzlení. Bystro vystavaná spoločenská kritika, pri ktorej sa divák z chuti nasmeje, aj keď vie, že za všetkým predsa len stojí krutá pravda. V Divokých historkách sa stretávajú uznávaní herci, ktorí spolu doteraz na striebornom plátne spoločne neúčinkovali, herci z nezávislých filmov, alternatívneho divadla a televízie.

Ocenenia: Cena divákov pre európsky film MFF San Sebastian; Cena divákov MFF Sarajevo; Cena divákov a cena pre najlepšiu herečku festival latinskoamerického filmu Biaritz; Cena divákov – festival filmov z Juhu – Oslo; 21 nominácií na argentínske národné filmové ceny; nominácia na Zlatú Palmu MFF Cannes 2014. (www.asfk.sk)

Z francúzskej produkcie pochádza ďalšia snímka:

Láska na prvý boj (Les Combattants) Komédia / Romantický / Dráma, Francúzsko, 2014, 98 min

Scenár: Thomas Cailley, Claude Le Pape, réžia: Thomas Cailley, kamera: David Cailley, hudba: Benoir Rault, Lionel Flairs, Philippe Deshaies, hrajú: Kevin Azaïs, Adèle Haenel, Antoine Laurent, Frédéric Pellegeay, Franc Bruneau, William Lebghil.

http://www.kamdomesta.sk/images/?type=eventbig&src=46249/images/kdm_002.jpgZdá sa, že Arnaud strávi pokojné leto v kruhu svojej rodiny, kolegov z práce a najbližších priateľov. Jedného dňa si však všimne krásnu, no drsnú Madeleine, stelesňujúcu čistú energiu a neustály pohyb, ktorá ho svojím nevhodným a niekedy násilným správaním záhadne priťahuje. Kým mierumilovný Arnaud berie veci tak, ako sú, naopak Madeleine neustále s niečím bojuje a prekonáva samu seba. Jej snom je podstúpiť armádny výcvik a Arnaud sa rozhodne ju v tom podporovať a chrániť, čím sa jeho stereotypný život prevráti hore nohami. Nič však nevyjde podľa ich plánu, pretože vzájomne nepatria do svojich rozdielnych svetov. Jediným východiskom je  vytvoriť si nový.

Cailleyho príbeh o láske a prežití, ale aj o ceste z reality do sveta snov a fantázie, očaril divákov i filmových kritikov na MFF v Cannes v roku 2014 a hneď po svojej medzinárodnej premiére získal Cenu FIPRESCI, Cenu Label Europa Cinemas, C.I.C.A.E. Award a hlavnú cenu SACD Prize v sekcii Directors‘ Fortnight. A okrem toho bol na prestížnom canneskom festivale nominovaný na Zlatú kameru a Queer Palm. (Film Europe)

„Punk´s not dead! Život stojí za to!” je mottom komédie švédskeho režiséra Lukasa Moodyssona.

My sme najlepší (Vi är bäst!) Švédsko, Dánsko, 2013, 102 min.

Scenár a réžia: Lukas Moodysson, kamera: Ulf Brantås, strih: Michal Leszczylowski, hudba: Marit Bergman, Rasmus Thord, hrajú: Mira Barkhammar, Mira Grosin, Liv LeMoyne, Anna Rydgren, David Dencik

WATB-poster-A1-SKJeden z najvýraznejších švédskych režisérov, často označovaný aj za najroztomilejšieho filmového rebela, sa medzinárodne preslávil dvomi pôvabnými sociálnymi satirami Láska je láska (1998) a Spoločne (2000), ale aj tragickou drámou Lilja (2002) o bezradnosti dospievajúcej mládeže nechanej napospas krutým pravidlám modernej spoločnosti. V snímke My sme najlepší! sa opäť vracia k témam outsiderstva, rebélie i vzájomného medzigeneračného neporozumenia a vytvára vzletnú komediálnu drámu o nesmrteľnosti punku.

Dve 13-ročné dievčatá Bobo a Klara vyrastajú v Štokholme 80. rokov a cítia sa prehliadané vlastnými rodičmi. Sú osamelé, nahnevané, len tak sa potulujú po uliciach a rozhodnú sa založiť si punkovú kapelu, aj napriek tomu, že nevedia hrať na žiadnom hudobnom nástroji. V miestnom mládežníckom klube “vymlátia“ z nástrojov hroznú pieseň o hodinách telesnej výchovy a záchrane detí v Afrike, no stále to nie je ono. Keď sa však k nim pridá slušná a veriaca Hedvig s výnimočným hudobným talentom, ich kapela i hudba zrazu dáva zmysel. Konečne môžu s punkovými účesmi zvíťaziť nad sexistickými a nechutnými chlapcami, vyfintenými koketnými dievčatami a trápnymi rodičmi.

Zábavný a milý film o dospievaní a sile priateľstva získal viacero cien a nominácií na medzinárodných filmových festivaloch v Benátkach, Göteborgu, Philaddelphii, Tokiu či v Reykjavíku a v roku 2014 ho ocenili aj doma národnými švédskymi cenami Guldbagge za Najlepší make-up a Najlepšiu scénografiu. (Film Europe)

Program PNky Cinema doplní klasická romantika Woodyho Allena Kúzlo mesačného svitu (Magic in the Moonlight), zábavný „animák“ s príbehom najznámejšej hračky Lego príbeh (The Lego Movie) a ešte jedna americká snímka s názvom 50/50 – o tom, že nad rakovinou sa dá vyhrať iným spôsobom vnímania života.

-red-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články