Connect with us

Kultúra

Piešťany očami detí: Zimná víla Kristíny Svobodovej

Published

on

Vyberáme ďalší príbeh zo súťaže Piešťany očami detí. Súťaž pripravilo Mesto Piešťany a Mestská knižnica Mesta Piešťany pre žiakov základných škôl a začiatkom decembra organizátori vyhlásili víťazov. Autorka Kristína Svobodová, ktorej prózu prinášame čitateľom PNiek, sa v tomto roku neumiestnila na stupni víťazov. Jej dielko však hovorí o darčeku, ktorý by si na Vianoce želalo určite veľa detí. Ktovie, možno sa naozaj stane zázrak…Kristínke gratulujeme a želáme príjemné čítanie!

w_mg_0400

Zimná víla

REKLAMA

trhy300

Prišla zima. Všetky deti v malej dedinke menom Zázraky sa tešili, že si budú stavať snehuliakov a guľovať sa. Lenže sneh stále nebol a nebol. Dievčatko menom Lili však poznalo malú vílu, ktorá žila v lese. Volala sa Zizu a bola to zimná víla. Lili sa jedného dňa zobudila a povedala si, že pôjde navštíviť svoju  kamarátku Zizu. Šla sa obliecť, nezabudla sa najesť, a potom už sa vychystala na výlet. ,,Kamže ideš?“ spýtala sa Lilina mama. ,,Idem na výlet,  za mojou kamarátkou Zizu!“ Lili sa usmiala a odišla.  Nepovedala ale, že ide do lesa, lebo vedela, že by ju mama nepustila. Cestou lesom ju trochu vystrašili  srnky, ktoré  prebehli popri nej.  Keď zašla ešte ďalej, Lili sa potešila, že bude mať zážitok. Netušila, že ten zážitok mohol skončiť aj zle-nedobre. Na zemi totiž našla malé vtáča, ktoré vypadlo z hniezda. Lili ho vzala, vyšplhala sa na strom, odkiaľ vtáča spadlo.  Ako sa tak šplhala, nevšimla si, že na strome je aj malý medvedík. „Juj!“ skoro zo stromu spadla. „Čo tu robíš?“ Ten ju ale zbadal prvý a veľmi  sa jej zľakol. Zľakla sa aj Lili, skoro jej vtáča vypadlo z rúk. Bola však statočná a všetko dobre dopadlo. Medvedík zoskočil zo stromu a utiekol,  a Lily mohla dať vtáča do hniezda. Bola so sebou veeeeeľmi spokojná.

,,Ahoj!“ pozdravila Lili, keď po dlhej ceste našla Zizu. ,,Ahoj!“pozdravila ju prekvapená Zizu.„ Ako si ma našla a čo potrebuješ odo mňa?“ Lili sa usmiala a povedala: ,,Zizu, kto chce, nájde, a ja by som potrebovala od teba pomoc. ,,Akú?“ spýtala sa Zizu. ,,V našej dedinke Zázraky sa, bohužiaľ, zázraky nedejú, a všetky deti sa tešili, že bude v zime sneh a budeme sa môcť  na snehu  hrať. Lenže  zima už je dosť dlho nato, aby už snežilo. Teraz sme všetci smutní, že sa nemáme ako guľovať, či stavať snehuliaky. A tak som myslela, že by si nám mohla pomôcť a prísť do našej dedinky a vyčarovať nám náš vysnívaný sneh. Lili rozprávala rýchlo, skoro jej Zizu ani nerozumela. Keď  Lily skončila,  usmiala sa. ,,Veľmi rada ti splním tvoje želanie,“ kývla hlavou  Zizu a spoločne s Lili odišli do dedinky Zázraky. Po ceste Lili  rozprávala a rozprávala aj o tom, ako vrátila malé vtáča späť do hniezda, ako stretla srnky, ako ju medvedík skoro zhodil zo stromu.  Po dlhej ceste dorazili domov k Lili.

,,Ahoj, Lili! Poď sa najesť!“ zakričala Lilina mama, keď ju videla prichádzať. „Pozvi aj tvoju kamarátku!“ Lili a Zizu teda išli, ale len čo dojedli, tak išla Zizu poukazovať dedinku a zavolala všetky deti. Keď sa všetci stretli, predstavila im Zizu: ,,Toto je Zizu. Je to zimná víla, ktorá nám vyčaruje sneh.“ Niektoré deti sa čudovali, iné neverili,  ale všetky sa nakoniec  potešili a kričali: ,, Zizu, prosím, dáš nám ten sneh?“ Aj  Lili poprosila ešte raz a milo. ,,Áno,“ odpovedala Zizu. Deti si posadali a napätí  čakali. Zizu zrazu vyletela do výšky, napriahla sa, a potíšku niečo povedala.  Zrazu, z ničoho nič , začal padať sneh a všetky deti  výskali a skákali, obhadzovali sa a poniektorí si už začali stavať  snehuliakov. ,,Veľmi pekne ďakujem!“ zakričala Lili na Zizu, ktorá bola vo výške a kývala jej na rozlúčku. Obe sa na seba usmiali. Zizu odletela  naspäť do lesa a Lili sa išla hrať spolu s ostatnými veeeeľmi  spokojnými  deťmi.

Kristína Svobodová, ZŠ ZŠ F. E. Scherera, Próza, II. kategória

(Foto: archív redakcie)

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články