Connect with us

Kultúra

Piešťany očami detí: Zimná rozprávka

Published

on

Želanie detí, ktoré sa zúčastnili literárnej súťaže na tému Zima sa splnilo, Piešťany pokryl sneh a ako to poeticky napísala Mária Juríková zo ZŠ Brezová, „V parku sa začína fantastický ples. Stromy, nie to sú dámy s trblietavých róbach…“ Autorke gratulujeme ku krásnemu tretiemu miestu vo svojej kategórii!

mp-01-29-13-80450

Zimná rozprávka

Je chladný decembrový deň a ja stojím priamo pod nápisom Saluberrimae Pistinienses Thermae, ktorý zdobí práve napadaná vrstvička snehu. Oblúk mosta skrášľuje veselá vianočná výzdoba, množstvo osvetlenia a obrazy, ktoré namaľoval majster mráz na jeho sklenené okná, akoby sa chceli krásou vyrovnať nádherným leptom Martina Benku.

Míňam usmiatu rodinku s červenými lícami, ako sa, ťahajúc sánky, vracia z vychádzky. Všetci majú v tvári neskrývanú radosť a očakávanie… Dívam sa na lenivo tečúci majestátny Váh, kde-tu prekrytý žiarivou výšivkou z ľadu. Kŕdeľ labutí noblesne kráča po hladine a hľadá omrvinky teplé od detských rúk. Na horizonte slnko obkresľuje  ľadovú výzdobu Krajinského mosta. Zrazu sa ozve flauta a vzápätí zbadám mladíka, ktorý na nej mrazivo krásne hrá.

V ušiach mi stále znejú nádherné štíhle tóny, keď prechádzam okolo čipkovaných korún stromov, sem-tam z nich visia i priesvitné korále. Zdvíha sa vietor, šál si uviažem o niečo silnejšie, započúvam sa do tichej symfónie vetra alebo je to šuchot hodvábu? Pôvabné krivky hotelov a liečebných domov sa zmenili na rozžiarené rozprávkové paláce. Vysoké ginko do diaľky svieti  darčekmi.

Pri jazierkach sa sneh záračne topí, zdvíha sa tajomná para, pod hladinou je ukrytý život, naozaj čarovné miesto za vlády mesiaca Decembra…Aleja velikánov ma pozýva ďalej, no začína sa stmievať, vraciam sa cez park.

Okolo mňa šantia deti, užívajú si sneh a prázdniny. Guľujú sa, stavajú snehuliakov, niekoľkých už môžem vidieť rozostavaných ako čestnú stráž popri chodníku, pyšne si stoja, hrdí na to, že môžu dozerať na pokoj v parku. Tá belostná krása ma neodolateľne láka.

REKLAMA

silvester

Posadím sa na lavičku vedľa neznámeho pána – v rukách zviera plastový pohárik. Pozdravím sa, usmeje sa na mňa. „Ahoj, slečna. Aký si mala deň?“ „Dobrý. A vy, pane?“ „Smutný, veľmi smutný.“ S ľútosťou som na neho pozriem. Smutne zdvihne kútiky úst. „Vieš čo je toto za miesto? Každý zimný večer som sem chodieval s manželkou, pozorovali sme deti blázniace sa v snehu, zamilované páry, oddychujúcich dôchodcov či okoloidúcich. Vždy sme popíjali horúcu čokoládu, ako ja teraz, rozprávali sa, užívali si pokoj v tomto nádhernom parku. Spomínali sme na mladosť, mysleli na starobu, no užívali si prítomnosť.“ Zdvihne ruku, ukáže na kaviareň oproti nám, „vždy som ju pozval na večeru. Jedli sme a hlasno sme sa smiali, nehľadiac na pokročilejšiu večernú hodinu,“ pohľad nasmeruje na hotel za nami, „ tam sme sa spoznali. Pracovala tam, ja som si prišiel odpočinúť od každodenného sužujúceho stereotypu. Hneď ako sa na mňa usmiala, bol som v tom až po uši.“ Spokojne si odpije a pozrie sa na mňa. „Prepáč, že ti tu vravím takéto hlúposti, určite máš vlastné záujmy, nezaujíma ťa môj príbeh.“ „Práve naopak,“ priznala som sa úprimne, „je to krása. Prečo sem už spolu nechodievate?“ Ťažko si vzdychne: „Zomrela pred tromi rokmi. No s našou vianočnou tradíciou som neprestal. Zakaždým kúpim dve horúce čokolády a prídem si sem sadnúť. Mimochodom,“ pozrie na mňa, vezme do rúk čokoládu položenú vedľa seba a podá mi ju: „ nemusíš prijímať, nepoznáš ma. No aj tak – nech sa páči.“ Vezmem ju do rúk, poďakujem sa, zároveň sa s dojatím v hlase ospravedlním. „Nič sa nedeje, slečna. Som rád, že si starca vypočula.“

Rozpačito kývnem na pozdrav a kráčajúc si pomaly uchlipkávam z nápoja. Nevdojak sa obzriem . Ako to?  Veď lavička je prázdna…  Zvony evanjelického kostola slávnostne diktujú čas. Deti sa so smiechom ako na povel naraz hodia do snehu, robia anjelikov, dospelí pobavene krútia hlavami. Ani sa nečudujem, že sa tu Beethovenovi páčilo. Určite tu načerpal veľa síl – veď aj pohľad na panorámu nesmelých vĺn blízkych kopcov, oblých polí a malebnej stužky Váhu je liečivý a prináša radosť.

Na mesto sadá purpurová tma, rozžiarili sa lampy, pod jednu sa postavím, zodvihnem hlavu a s pôžitkom nechám padať drobné ligotavé vločky do tváre. Zrazu zmocnie vietor, vločky sa začnú sypať hustejšie, je neskoro, idem domov. Preskakujem záveje i kopy, navŕšené na okraji chodníkov. Bežím v maličkých stopách túlavej mačky, pokiaľ sa mi celkom nestratia. Na plote sedia dva malé vtáčiky. „Choďte domov, drobci!“ Akoby rozumeli, zmiznú kdesi v zamatovej tíšine parku… Utekám ďalej, náš dom mám už na dohľad.

Pred dverami sa ešte obzriem. Bože, to je nádhera! V parku sa práve začína sa fantastický ples. Stromy, nie to sú dámy v trblietavých róbach. Poslušne stoja na parkete vyzdobenom perlami. Cudne klonia hlavy a čakajú, kým si vietor vyberie a roztopašne vytancuje niektorú z nich…

 Mária Juríková, Próza, 7. – 9. ročník ZŠ

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články