Piešťany očami detí: Ako išli snehové vločky na severný pól

Piešťany očami detí: Ako išli snehové vločky na severný pól

14. decembra 2014 Off Od PNky.sk

Literárna súťaž „Piešťany očami detí“ na tému Zima, ktorú vyhlásilo Mesto Piešťany v spolupráci s mestskou knižnicou pre žiakov základných škôl, od stredy 10. decembra pozná svojich víťazov. Najlepšie práce mladých poetov sme vám už predstavili, na dnešný sviatočný deň sme pripravili prvý prozaický príbeh. Jeho autorkou je Viktória Dimitrovová zo ZŠ Vajanského, ktorá sa umiestnila na prvom mieste v I. kategórii – žiaci 4. – 6. ročníkov.

mp-02-15-12-51317

Ako išli snehové vločky na severný pól

Boli raz dve snehové vločky, ktoré sa volali Snežienka a Kryštálik. A tie vločky chceli ísť na severný pól. Prečo? Pretože tu na Slovensku by sa mohli roztopiť. Síce ani tam neboli úplne v bezpečí… Mohol ich tam niekto pristúpiť. Ale aj tak to bolo pre ne lepšie ako tu. Išli, išli a tu zrazu začne pršať. A sneh sa v daždi topí. A vločky sa už začínali roztápať. Rýchlo sa utekali schovať pod vyčnievajúcu strechu domu, keď vtom padli do blata a začali sa v ňom topiť. A začali kričať: „Pomóóóóóc!“

Z neďalekého mraveniska ich počul mravec Fedor. Rýchlo pribehol, avšak vločky boli ťažšie ako mravec, a ten ich nemohol sám vytiahnuť. Zavolal teda na svojich kamarátov. Tí okamžite pribehli, obtočili okolo vločiek lanko a každý chytil vyčnievajúci kúsok.

„Ťahajte!“ zakričal Fedor. Všetci začali ťahať, ale lano sa roztrhlo a v blate skončilo aj pár mravcov. Našťastie prestalo pršať a tak bolo jednoduchšie ich vytiahnuť. Nakoniec sa im to podarilo. Na oplátku im vločky zamrazili zvonku mravenisko, aby sa im nerozpadlo. Poďakovali sa a rozlúčili sa:„Ďakujeme za všetko a z toho severného pólu vám napíšeme pozdrav.“ Pokračovali teda v ceste až narazili na more. Začali rozmýšľať, čo urobia. Napadlo ich, že si postavia loďku. Našli pár konárikov a dva veľké listy. Jeden list slúžil ako prístrešok a druhý ako plachta. Vyrazili z prístavu.

Uprostred cesty ich pristihla veľká búrka a loďka sa im rozpadávala. „Čo len s nami bude?!“ pýtala sa Snežienka.„Ja neviem,“ odpovedal Kryštálik. Z posledných síl vykríkli: „Pomoc!“ Našťastie bol na blízku tuleň Tulo. Popohnal ich loď až doplávali na súš. Tuleň mal malé  mláďatká a chcel ich prepraviť na druhú stranu mora. Ale tie ešte nevedeli dobre plávať. A tak im vločky urobili kryhu, na ktorej sa mohli prepraviť na druhú stranu. „Ďakujeme za všetko a z toho severného pólu vám napíšeme pozdrav,“ poďakovali sa im vločky. A tak putovali ďalej.

Prišli do mesta a bolo tam veľmi veľa ľudí, že ich tam niekto mohol pristúpiť. Našťastie ich z výšky uvidela volavka Anežka. Priletela k nim bližšie.„Nastúpte si!“ zakričala na nich Anežka. Zobrala ich až k severnému pólu. Vysadila ich na malom ostrovčeku a povedala: „Prosím vás, pomôžte mi. Môj manžel je na druhej strane veľkého oceánu a ja nedokážem preletieť takú veľkú vzdialenosť.“„Spravme jej korčule z ľadu,“ napadlo Snežienku. Kryštálik s tým súhlasil a za chvíľu boli korčule hotové. „Ďakujeme za všetko,“ povedali vločky.„Aj ja vám ďakujem,“ odpovedala Anežka a odkorčuľovala sa. Na severnom póle si našli nových kamarátov a tí im vystrojili svadbu. Samozrejme na pozdravy nezabudli a napísali mravcovi Fedorovi a Tuleňovi Tulovi. Za pár dní sa im narodili dve utešené vločenky. Volali sa Mrazíček a Chladka.

Viktória Dimitrovová, Piešťany, ZŠ Vajanského 

REKLAMA
Plesen_banner w

 

(red, ilustr. foto: archív redakcie/mp)