Connect with us

Kultúra

Partnerské mestá očami fotografov: Poděbrady

Published

on

Úspešný projekt členov Piešťanského fotoklubu pokračoval minulý víkend piatou návštevou partnerského mesta Piešťan. Tentoraz sa pätica fotografov vybrala do kúpeľov na brehu rieky Labe – českých Poděbrad, aby ich zmapovali svojimi očami. Vybrané snímky, ktoré vytvorili Š. Kučkovský, V. Hank, M. Ondko, M. Mišík, A. Hrušovský nájdu záujemcovia na stránke piestany-partners.com, kde si môžu pozrieť i fotografie z ďalších doteraz navštívených partnerských miest – maďarského Hajdúnánásu, poľskej Ustrońe, Luhačovíc, fínskej Heinoly. Stránka obsahuje tiež podrobné informácie o projekte, ktorý odštartoval v auguste tohto roku.

IMG_6248Fotografi pri svojich návštevách okrem hľadania záberov dohodli i ďalšiu spoluprácu v oblasti kultúry a v partnerských mestách usporiadali aj Park Foto – výstavu fotografií na sieťach v plenéri, ktorá sa zakaždým stretla s pozitívnym ohlasom. Po piatich cestách na členov klubu ešte čakajú výzvy v podobe čínskeho Xi-Chengu (časť Pekingu), Eilatu v Izraeli a Varaždínskych Toplíc v Chorvátsku.

Poděbrady (okres Nymburk, 13 200 obyvateľov, nadmorská výška 185 m). Mesto a letovisko na rieke Labe 48 km od Prahy (D11). Významné kúpele na liečenie chorôb srdca, ciev a metabolických porúch (Kúpele Poděbrady a. s., pre deti a dorast Liečebňa Dr. Filipa s. r. o.). Slogan: „Na srdce sú Poděbrady.“

IMG_6044Rozvoj dnešných Poděbrad nastal až začiatkom 20. storočia a je spätý s rozkvetom kúpeľníctva. Železitý prameň bol známy a využívaný už v 17. storočí. Pri hľadaní zdrojov pitnej vody roku 1905 bol objavený (prútkar Bülow) a navŕtaný v hĺbke 96,7 m mohutný prameň uhličitej minerálnej vody. Kúpeľná prevádzka bola zahájená roku 1908, prvá kúpeľná budova je z roku 1911, kolonáda Libenského je z roku 1936 (V. Kerhart). V kúpeľnom parku (1912) sa nachádzajú známe kvetinové hodiny a rad plastík (autori Benda, Bíma, Beneš, Hána, Obrovský, Pichl). Kúpele navštevovali významné osobnosti kultúrneho, vedeckého i politického života (o. i. prezidenti Masaryk a Beneš). Ročne sa lieči v Poděbradoch asi 7000 dospelých pacientov a viac ako 700 detí.

IMG_6145História Poděbrad siaha do praveku. V mieste staršieho osídlenia na obchodnej ceste pri brode za riekou vznikla osada, spomínaná roku 1223 a vznik hradu sa datuje do roku 1284. Hrad (vodný, gotický) bol niekoľkokrát prestavovaný (renesančne 1545 – 1582, barokovo 1723 – 1724), dnešnú podobu získal z podnetu Márie Terézie 1752 – 1757. V súčasnej dobe tu bolo vo východnom krídle vybudované nové kino a dokončuje sa rekonštrukcia divadla v severnom krídle. Na novoupravenom prvom nádvorí bude umiestnená Schnirchova fontána.

IMG_5749Preboštský kostol Povýšenia sv. Kríža z 2. polovice 14. storočia, renesančne prestavaný roku 1552 Aostallim, regotizovaný 1898, tzv. Banícky kostolík Nanebovzatia Panny Márie z roku 1515 pripomína popravu vzbúrených kutnohorských baníkov (1496), prestavaný roku 1665 a renovovaný roku 1896. Susedná zvonica je z roku 1615. Na námestí sa nachádza mariánsky stĺp z roku 1765 a jazdecká socha kráľa Jiřího z Poděbrad (1420 – 1471), za ktorého rodisko sa mesto považuje. Monumentálna plastika od B. Schnircha z roku 1891, odhalená roku 1896 a novoreštaurovaná roku 1996.

Oblastné Polabské múzeum (Palackého ul. č. p. 68/IIIJ) – expozícia zahŕňa pôvod a vývoj človeka, históriu Poděbradska, etnografiu. Vedľa múzea je nemocnica z roku 1444, vybudovaná a udržovaná z nadácie Kunhuty zo Šternberku, prvej manželky kráľa Jiřího.

Priemysel:

Výroba olovnatého krištáľového skla (Sklárne Bohemia a. s., Blažek – Sklo s. r. o.,), potravinársky priemysel (Poděbradské mliekarne a. s.), plniareň minerálnej vody (Poděbradka s. r. o.), výroba pomôcok pre invalidov (Meyra).

Školstvo:

Gymnázium Jiřího z Poděbrad, Ekogymnázium, Stredná poľnohospodárska škola, Hotelová škola, Vyššia odborná škola hotelierstva a turizmu a ďalšie odborné školy. V areáli zámku sídli Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov (UK Praha).

IMG_5767Kultúrne akcie:

Tradičné Slávnosti kráľa Jiřího, rozhlasový festival Prix Bohemia Rádio, Poděbradské dni poézie, prehliadky dychových orchestrov, medzinárodný hudobný festival „Jar sa otvára“ (zborový spev).

Lekárske kongresy – AIDS, angiológia, diabetológia, kardiológia.

Športové akcie:

Chodecké závody Poděbradská päťdesiatka, Meyra cup (polmaratón paraplegikov), pohár v triatlone, Beh Terryho Foxa, strelecké a jazdecké preteky, súťaže v jachtingu.

Možnosti aktívneho športovania: veľké prírodné kúpalisko, tenisové kurty, golf, jazdiareň ( možnosť jazdy na koňoch), ideálne turistické a cykloturistické trasy do okolia (pozdĺž Labe proti prúdu do Libice nad Cidlinou 6 km, po prúde rieky do Nymburku 8 km a pripravuje sa trasa do Kolína, ako súčasť Polabskej trasy).

IMG_5910Plavba výletnou loďou s reštauráciou po Labe k sútoku s Cidlinou alebo do Nymburku.

Hotelová kapacita:

390 lôžok (bez kúpeľných domov a ubytovní), pre návštevníkov možnosť poskytovania kúpeľných procedúr (masáže, uhličité a perlové kúpele, bazén a i.) (Text bol prevzatý zo stránky www.piestany.sk.)

IMG_6240

IMG_6247IMG_6154IMG_6193IMG_6185IMG_6192IMG_6006IMG_6138IMG_6153IMG_6029IMG_6082IMG_5974IMG_5847IMG_5925IMG_5904IMG_5819IMG_5867IMG_5850IMG_5774IMG_5755IMG_5743IMG_5723IMG_5732

-ad-, Zdroj: www.piestany.sk, piestany-partners.com, Foto: Piešťanský fotoklub

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články