Connect with us

Kultúra

Pána Lunu pokrstili v amfiteátri hruškovicou

Published

on

Slávnostným krstom v piešťanskom amfiteátri v stredu 23. septembra uviedli do života nový román nemeckého spisovateľa Kaya Zeisberga o rodine Winterovcov krstní rodičia – primátor Miloš Tamajka a vnučka Imricha Wintera Kristína Stankovská. Knihu Pán Luna, ktorej hlavnou postavou je tentoraz mladší z bratov Imre, pokrstili hruškovicou, ako regionálnou špecialitou.

IMG_7482Približne šiestim desiatkam návštevníkom podujatia na úvod zaspievala speváčka Natália Hatalová a na klavíri zahral Richard Rikkon. Okrem iného uviedol aj symfóniu Nedokončená od Franza Schuberta. Podľa spisovateľa Kaya Zeisberga výber miesta a skladby nebol náhodný, pretože práve Imrich Winter stál za zrodom amfiteátra v Piešťanoch a na jeho otvorení koncom dvadsiatych rokov minulého storočia zazneli práve tóny Nedokončenej.

Kay Zeisberg si po svojej prvotine Mramorový palác, kde je hlavnou postavou Ľudovít Winter, vybral za tému svojho druhého románu život druhého z bratov Winterovcov, Imricha. Napriek tomu, že bol mladší, jeho dni skončili oveľa skôr, a preto má podľa autora aj kniha menej strán. Aj Imre však, tak ako jeho brat, výrazne ovplyvnil vzhľad a ďalší vývoj nášho mesta, jeho zásluhou v Piešťanoch vzniklo múzeum, stál za zrodom amfiteátra, parkov, ale aj rôznych športovísk a začal tiež písať našu kultúrnu a umeleckú históriu, alebo ako hovorí autor: „Priviedol do Piešťan divadlo a hudbu“. V diele sa nevyhýba sa ani Imrichovým slabostiam – ktorými boli láska k zábave, a tiež k ženám. S ohľadom na rodinu sa však podľa svojich slov rozhodol túto tému spracovať citlivo.

IMG_7492Práve rozdielnosť pováh oboch bratov – kým Ľudovít bol skôr realista, obchodník, Imrich sa zasa viac venoval umeniu, histórii a kultúre, však priviedla nemeckého spisovateľa k tomu, aby aj svoje diela poňal rozdielne. Hoci oba romány na seba voľne nadväzujú a Ľudovít alebo Lajoš vystupuje aj v knihe Pán Luna, na rozdiel od Mramorového paláca sa v druhej knihe prelína súčasnosť s minulosťou a sny s realitou. Ako tiež spomenul k názvu ho zároveň inšpirovala nemecká opereta Pani Luna, o ktorej pojednáva aj v úvode a kúsok z nej predstavil návštevníkom aj klavírny virtuóz Richard Rikkon.

Na svojho starého otca si zaspomínala aj krstná mama knihy Piešťanka Kristína Stankovská. Hoci sa narodila až po jeho smrti, osobnosť tohto významného muža podľa nej silne ovplyvnila všetkých členov rodiny. Autorovi sprístupnila aj rodinné fotografie, z ktorých sa jedna ocitla i na obale knihy. Imrich Winter je na nej s elegantnou dámou, oblečenou v sárí. Snímku vybral autor tiež zámerne, pretože vyjadruje istú tajomnosť, meno tejto, zrejme významnej návštevníčky kúpeľov, totiž nie je známe. Hruškovicu na pokrstenie knihy zvolili organizátori ako jednu z regionálnych špecialít.

IMG_7489Podujatia sa zúčastnili všetci, ktorí boli s knihou spojení: autor Kay Zeisberg, prekladateľ Juraj Gigac, editor a korektor Kornel Duffek, manažérka Daniela Gloss, primátor mesta Miloš Tamajka, Kristína Stankovská a tiež ďalší z potomkov rodiny Winterovcov. Daniela Gloss prečítala aj pozdrav z Paríža od zástupcov francúzskej časti rodiny. Spisovateľ zároveň všetkým vyjadril svoju vďaku a za použitie historických materiálov tiež vedeniu Balneologického múze v Piešťanoch.

Knihu Pán Luna si mohli účastníci krstu kúpiť i s venovaním autora. Román začína tým, ako sa nemecká baletka a choreografka Veronika Gallertová musí rozlúčiť s divadelnými doskami, ktoré boli celý život jej súčasťou a tancovala na nich 60 rokov. Spolu s priateľkou sa rozhodne preliečiť si boľavé telo i srdce do Piešťan. Tu pri nočnej potulke mestom za splnu mesiaca stretáva tajomného pána – Imricha Wintera. Ich túžby a sny sa pretnú a už nemôžu na seba zabudnúť…

-ad-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články