Connect with us

Kultúra

Ozveny festivalu Jeden svet štartujú dnes, diskusia o infovojne zrušená

Published

on

Jeden svet ponúkol i tento rok organizátorom v regiónoch usporiadať ozveny pre všetkých, ktorí sa nemohli zúčastniť festivalu v Bratislave. Téma „Odmyslime si ploty“ prináša v 17. ročníku medzinárodnej prehliadky dokumentárnych filmov možnosť pozrieť sa na ploty, ktoré si často z nevedomosti alebo dezinfomovanosti staviame, prostredníctvom inej optiky a z iného uhla pohľadu. Program začne už dnes, v piatok 20. januára o 18.00 hodine dokumentom Veľký plán, po filme mala nasledovať diskusia o infovojne s Jurajom Smatanom, ktorý sa však kvôli zdravotným problémom nemôže zúčastniť. Tešiť sa však môžete na nedeľňajšiu diskusiu o kultúre a filme Cooltúra s jeho tvorcom Mira Remom.

jedensvet2016-poster_resize

Ploty si staviame sami, s inými nám pomáhajú médiá či politici, namiesto skutočných konštruktívnych riešení nás to ťahá k jednoduchým riešeniam zložitých problémov. Aby sme odolali vábeniu zjednodušení a stereotypov, plotov a múrov, nesmieme prestať klásť otázky, spochybňovať vlastné predsudky. Musíme kriticky myslieť. A aj vďaka filmovému festivalu Jeden svet 2016 a jeho ozvenám si skúsiť ploty odmyslieť.

Program:

Piatok 20. januára

18.00 Veľký plán/Ģenerālplāns
planJuris Pakalniņš / Latvia / 2016 / 52 min. / rusky, anglicky / české titulky

Investigatívny dokument skúma metódy, ktoré Rusko používa v takzvanej informačnej vojne, ktorú šíri u seba doma aj v zahraničí. Film odhaľuje súbor nástrojov používaných Kremľom, ukazuje ruskú propagandistickú mašinériu v plnej sile, a tiež odkrýva, ako sa tie isté metódy testujú a používajú v niekoľkých európskych krajinách. Kľúčom k úspechu vo vojne je pracovať systematicky a pokrývať všetky kritické oblasti: u seba doma obmedziť nezávislé médiá a zabezpečiť štedré financovanie a rozvoj tých štátnych, zmiasť a rozdeliť verejnú mienku na Západe, rozosievať nostalgiu za Sovietskym zväzom v ruských komunitách v zahraničí, a vytvoriť uveriteľného nepriateľa mimo matičky Rus. Ako sa táto informačná vojna v skutočnosti vedie? A aké kroky proti nej – ak vôbec nejaké – podnikajú EÚ a NATO? A v neposlednom rade, má ruská taktika úspech?

Sobota 21. januára

14.00 Plavba/The Crossing
thecrossingGeorge Kurian / Nórsko / 2015 / 55 min. / anglicky, arabsky / české titulky

Muzikant Nabíl, novinárka Angela a ítečkár Rami utiekli pred vojnou v Sýrii do Egypta. Situácia utečencov sa tam však každým dňom zhoršuje a hrozí im najhoršie – deportácia. Skupina priateľov preto volí jediné, veľmi riskantné riešenie: plavbu do Európy. V stávke je úplne všetko. Za kormidlom stojí dvadsaťročný mladík, ktorý sa veľmi pravdepodobne ešte nikdy nikam neplavil, len sa chytá šance zarobiť si dosť peňazí. Plavba trvá sedem dní, všade navôkol len šíre more a príliš veľké vlny. Autentické zábery natočené priamo na lodi umožňujú cestu fyzicky prežiť spolu s utečencami. Ako z toho vyviaznu? A čo ich čaká v Európe? Dokážu byť znovu šťastní? Po niekoľkých mesiacoch na novom kontinente zisťujú, že z bárky, ktorá sa môže kedykoľvek potopiť, bohužiaľ ešte stále nevystúpili…

15.00 Model pána starostu/The Érpatak Model
Benny Brunner, Keno Verseck / Holandsko / 2014 / 76 min. / maďarsky / české titulky

Maďarský ultranacionalista a starosta obce Érpatak, Zoltán Mihály Orosz, opisuje svoj spôsob riadenia dediny tromi slovami: poriadok, kontrola a disciplína. Pod poriadkom sa rozumie všetko, čo starosta považuje za správne: povinné verejné práce, ceremónie pripomínajúce maďarskú nacistickú minulosť alebo národniarska výchova už v škôlke. Iný pohľad na svet je považovaný za škodlivý liberalizmus a nie je tolerovaný. Tí, ktorí sa snažia pomáhať obetiam starostových svojvoľných nariadení, ako napríklad ľudskoprávny aktivista Gábor Szöllösi, sa stávajú nežiadúcimi osobami. Bizarná dráma ukazuje reálny zánik liberálnej demokracie priamo v centre Európy. Otázkou je, či ide len o príbeh jednej malej dediny alebo poukazuje na širší vzorec, ktorý sa šíri nielen u našich južných susedov.

16.30 Nákaza/Affliction
Peter Casaer / Belgicko, Guinea, Libéria, Sierra Leone / 2015 / 70 min. / anglicky, francúzsky, miestne dialekty / české titulky

Nedávna epidémia eboly v západnej Afrike priniesla najviac obetí v histórii. Dokument, rovnako ako príbeh tejto nákazy, sa začína v guinejskej dedine Meliandu, no postupne približuje aj dopady smrtiaceho vírusu na život obyvateľov v ďalších postihnutých krajinách, Libérii a Sierra Leone. Prostredníctvom rozhovorov s pacientmi, predstaviteľmi obcí, lekármi a humanitárnymi pracovníkmi sa ukazuje, ako v skutočnosti vyzerá boj s epidémiou, aké rôznorodé reakcie a predsudky sú spojené s nákazou, aké príbehy odvahy, ale aj zlyhaní, sa pritom odohrávajú. Štáb vďaka spolupráci s organizáciou Lekári bez hraníc prináša unikátne zábery priamo z epicentier nákazy a zaznamenáva drvivé dôsledky choroby nielen na jednotlivcoch a rodinách, ale aj na celej spoločnosti.

Nedeľa 22. januára

17.00 Cowspiracy/Cowspiracy: The Sustainability Secret
Kip Andersen, Keegan Kuhn / USA / 2014 / 85 min. / anglicky / české titulky

Mladý environmentalista Kip Andersen pátra po možnostiach ako zastaviť skazu našej planéty. Zistí, že šetriť vodou v sprche, omedziť jazdu autom, ani triediť odpad nestačí, ak ľudstvo ostane závislé od živočíšnej poľnohospodárskej výroby. Práve tá totiž produkuje enormné množstvo splodín a spotrebúva neuveriteľné objemy vody. Nehovoriac o množstve pôdy, ktorú zaberá. Napodiv však tento problém bagatelizujú nielen vlády, ale aj významné ekologické organizácie. Celá záležitosť nadobúda rozmery konšpirácie a režisér má dokonca strach pokračovať v nakrúcaní. Nakoniec však predsa len svetu predstaví svoje odvážne posolstvo. Miestami s humornou nadsádzkou vyzýva k radikálnej zmene nášho životného štýlu.

19.00 Cooltúra
Miro Remo/ SR / 2016 / 68 min. / slovenskyLazorík Cooltúra

Úsmevný, ironický, ale zároveň i vážny film o zmysle a stave slovenskej kultúry. Kultúra sa stala jednou z ďalších zložiek obchodu. Tým pádom jej kvalita podlieha komerčnému záujmu oveľa viac ako pred rokom ’89, čo ju transformovalo do rôznych ľahšie stráviteľných žánrov otáznej kvality. I napriek tomu, že k došlo k spoločensko-kultúrnemu uvoľneniu, naša kultúra stále hľadá svoju identitu. V tomto kultúrnom dospievaní je zložité sa zorientovať. Nové médiá a internet sa stali najrozšírenejšou formou jej šírenia. Došlo k zásadnému odlivu divákov z tradičných kultúrnych podujatí. Objavili sa nové kultúrne fenomény súvisiace so zmenou životného štýlu. Ako teda dnes vyzerá ona slovenská cooltúra?

20.00 Diskusia s tvorcom filmu Cooltúra Mirom Remom o kultúre na Slovensku.

-lt/Zdroj a foto: Jeden svet-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články