Connect with us

Kultúra

Organové dni 2018 sú vo finále

Published

on

Organové dni sa blížia do finále. Tento týždeň sa uskutočnia ich posledné dva koncerty devätnásteho ročníka. Dom umenia Piešťany bude dnes hostiť Gerauda Guillemota z Francúszka a v piatok sa publiku predstaví Daniel Zaretsky z Ruska.

Geraud Guillemot popri pôsobení v oblasti ekonomiky a financií študoval hru na organe u renomovaných organistov a profesorov ako Jean Wallet, Pierre Perdigon a Paul Coueffé. Vyučoval a viedol kurzy chrámových organistov v Annecy. Pôsobil na viacerých pozíciách organistov v Lyone, Isère, Cantal, Saint-Florentin, kde hrával na významných historických aj súčasných nástrojoch. V súčasnosti, od roku 2009 je titulárnym organistom v Kostole sv. Jána Krstiteľa Chaource, kde sa nachádza jeden z najvýznamnejších francúzskych barokových organov. V tomto chráme organizuje medzinárodný organový festival. Geraud Guillemot je spoluorganizátor a pedagóg na medzinárodných interpretačných kurzoch na historických organoch v regióne Champagne a Burgundska. Pôsobí aj v oblasti odborného poradenstva pri rekonštrukciách a stavbách organov.  Ako koncertný organista sa predstavil vo väčšine krajín Európy.

Na jeho koncerte v utorok 4. septembra od 19:00 h si budete môcť vypočuť diela – Jacques Boyvin Suite du premier ton, Gaspard Corrette Messe du 8ème ton, François Couperin Messe à l´usage des Couvents, Marcel Godard Je crois que mon Sauver, Jean Adam Guilain Suit du troisième ton.

Záverečný koncert festivalu sa uskutoční v piatok 7. septembra o 19:00 h, keď sa piešťanskému publiku predstaví rodák z Leningradu, Daniel Zaretsky (1964). Interprét študoval hru na klavíri a na organe na Leningradskom štátnom konzervatóriu. V roku 1989 získal koncertný diplom a pedagogický certifikát pod vedením profesorov E. Bazanova a N. Oksentjana. Postgraduálne štúdium absolvoval na Kazašskom konzervatóriu pod vedením prof. R. Abdoullina. V rokoch 1991 až 1993 pokračoval v štúdiu na Hudobnej akadémii J. Sibeliusa v Helsinkách (Fínsko) u prof. Kari Jussila, kde absolvoval v odbore koncertný organ s vyznamenaním. Okrem toho si doplnil svoje štúdiá v niekoľkých majstrovských triedach v západnej Európe (Guy Bovet, Marie Claire Alain, Haralda Vogel, Ludger Lohmann, Jean Guillou, David Sanger, Hans Fagius, Michael Radulescu, Daniel Roth, Peter Planyavsky).

D. Zaretsky účinkoval od roku 1988 vo všetkých významných koncertných priestoroch bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane Filharmonických sál v Moskve, Petrohrade, Európe, v Južnej Amerike, Izraeli, Austrálii a USA. V roku 1991 vyhral Národnú organovú súťaž a získal tretiu cenu v medzinárodnej organovej súťaži v Speyeri v Nemecku. V roku 1990 bol finalistom Medzinárodnej organovej súťaže v Raguse v Taliansku a v roku 1993 v Lahti vo Fínsku. Taktiež nahral nahrávky pre ruské, lotyšské, švajčiarske, nemecké a dánske rozhlasové stanice a niekoľko CD. Získal veľa uznania ako organista, ktorý sa zaoberal obnovou historických nástrojov a výstavbou nových organov v koncertných sálach. Je pravidelne pozvaný do porôt medzinárodných organových súťaží v Rusku a v zahraničí.

Bol organistom koncertnej sály filharmónie v Petrohrade (od roku 1997 do roku 2007). V rokoch 1996 – 2001 pôsobil ako pedagóg na hudobnej škole Petrohradského konzervatória. Od roku 2002 do roku 2007 bol docentom na štátnom konzervatóriu
v Nižnom Novgorode – treťom najväčšom konzervatóriu v Rusku. Od roku 2006 je profesorom hry na organe na Štátnej univerzite v Petrohrade a od roku 2007 aj na Štátnom konzervatóriu v Petrohrade od roku 2011 vedúci oddelenia hry na organe a na čembale. V roku 2006 získal titul „Čestný umelec Ruska“.

PROGRAM:

Johann Sebastian Bach Komm, heiliger Geist, Herre Gott, BWV 651
(1685 – 1750) Schmüke Dich o liebe Seele, BWV 654
Wir glauben all´ an einen Gott, BWV 680

Louis Vierne Andante a Final (Organová symfónia č. 1, op. 14)
(1870 – 1937)

Eugène Gigout Minuetto et toccata
(1844 – 1925)

Louis Vierne Carillon de Westminster
(1870 – 1937 )

Théodore Dubois Toccata
(1837 – 1924)

Georgi Muschel Toccata
(1909 – 1989)

Christophor Kuschnarew Passacaglia
(1890 – 1960)

Vstupné: 8,- € Vstupenky si môžete zakúpiť v pokladni Domu umenia Piešťany v pondelok – piatok 14.oo – 17.oo a hodinu pred koncertom. Telefón: 033/24 58 001 a cez www.ticketportal.sk.

PR

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články